foto: pixabay.com

/ 0 / PetraSus
Ľudský mozog váži v priemere 1,36 kilogramu. Je to orgán, ktorý už stáročia udivuje vedcov po celom svete.

Je neuveriteľné, ako môže obsahovať také ohromné množstvo neurónov a synaptických prepojení. Pokiaľ je známe, je to najkomplexnejšia jednotka na svete. Možno preto stačí aj nepatrná zmena na to, aby zmenila celého jedinca na nepoznanie. Desať ľudí na našom zozname si prešlo práve takou zmenou.

Peter, muž s rozdeleným mozgom

Vo veku 8 rokov začal Peter trpieť záchvatmi. Boli závažné, napriek tomu, že užíval antiepileptické lieky. Po 12 rokoch trápenia sa zhodol s lekármi na tom, že podstúpi zákrok, počas ktorého sa rozdelí svorové teleso. Svorové teleso je štruktúra, ktorá spája ľavú a pravú hemisféru mozgu a sprostredkuje signály medzi nimi. Ak by sa teleso poškodilo, došlo by k narušeniu komunikácie medzi hemisférami.

Zákrok bol úspešný, Peterove záchvaty sa zmiernili, zrazu však bol iným človekom. Napríklad, ľavou stranou tela nebol schopný reagovať na slovné povely. Ak by ste ho požiadali, aby zaujal boxerský postoj, pravou stranou tela by požiadavku splnil, ľavá by však ostala ochabnutá. Jeho mozog bol rozdelený na dve časti, ľavá a pravá strana tela sa preto často správali, ako by nepatrili jednému človeku.

Sťažoval sa napríklad, že jeho ľavá ruka vypína televízne programy, ktoré má rád. Ľavá noha kráča iným smerom, než zvyšok tela a občas sa stalo, že ľavá ruka napadla pravú stranu tela. Z tohto prípadu je teda jasné, že mozog najlepšie funguje ako ucelená jednotka.

listverse.com

D.B, muž, ktorý bol zmätený vlastným zrakom

V bežnom živote súčasne niečo vnímame, uvedomujeme si to a premýšľame o tom. Ide o nerozlučné procesy. Predpokladáme, že ak jedinec nejaký predmet vidí, bude si ho uvedomovať a bude schopný daný predmet popísať slovami. Túto schopnosť vnímame ako samozrejmosť. D.B. je však výnimkou.

Trpí neurologickou poruchou, pri ktorej predmet vidí, nie je však schopný vnímať ho. A to napriek tomu, že jeho zrak je plne funkčný, ba dokonca nadpriemerný. Čo ho však od iných odlišuje, je poškodenie zrakovej kôry v mozgu. Poškodenie spôsobilo, že si neuvedomuje predmety, ktoré vidí na ľavej strane zorného poľa. Zaujímavé však je, že sa za predmetmi dokáže relatívne presne načiahnuť a dokáže rozoznať písmená X a O, ak sa objavia v ľavej strane zorného poľa.

Ak sa ho však lekári spýtajú, čo vidí na ľavej strane, odpovie, že vôbec nič. Keď mu lekári ukázali výsledky a zábery z vyšetrení, D.B. bol šokovaný. Napriek tomu, že predmety na ľavej strane videl, nebol schopný vnímať ich a teda si myslel, že nič nevidí.

pexels.com

R.P, muž trpiaci prosopagnóziou

Väčšinou sa spoliehame na to, že človeka spoznáme podľa tváre. Predstavte si však, aké by to bolo, keby všetci vaši známi nosili na hlavách papierové vrecia, aby zakryli svoju identitu. Zvláštne, že? Toto však R.P. zažíva každý jeden deň. Trpí totiž prosopagnóziou, čo je neschopnosť rozpoznávať tváre. Je to jedna z mnohých foriem agnózií, čo je neschopnosť rozpoznávať. Okrem neschopnosti rozpoznávať tváre sa môže objaviť neschopnosť rozpoznať pohyb, objekty, či farby.

R.P. dokáže povedať, že vidí tváre, nedokáže však už rozoznať, komu tvár patrí. Žiadne iné problémy neudáva a podobne ako D.B., zrak má veľmi dobrý. Ľudia trpiaci touto poruchou často udávajú, že vidia jednotlivé časti tváre, tie však nie sú spojené do jedného celku, ale rozhádzané. V extrémnych prípadoch jedinec nedokáže spoznať ani sám seba v zrkadle.

pixabay.com

N.I., žena, ktorá číta pravou hemisférou

Predtým, než ju zasiahla choroba, bola N.I. úplne normálna žena. Keď však mala 13 rokov, začali ju trápiť kŕče, poruchy reči a motoriky. Ukázalo sa, že ju postihla ischémia, teda nedostatočné prekrvenie ľavej hemisféry. Aj dva roky po určení diagnózy mala ťažkosti a končatiny na pravej strane mala paralyzované. Aby jej lekári pomohli, odstránili jej celú ľavú hemisféru mozgu.

Záchvaty úplne zmizli, po operácii však nebola schopná čítať, keďže väčšina ľudí, vrátane N.I., využíva pri úlohách spojených s rečou ľavú hemisféru. Dokázala síce rozoznať písmená, nevedela ich však preložiť do zvukovej podoby. Dokázala prečítať jednoduché a známe slová, ak však mala prečítať nejaký nonsens (napríklad „neg“), nedokázala to. Ukázalo sa, že N.I. čítala na základe významu slov a vzhľadu slova, nie na základe spájania písmen do zvukov a slov. Ak ste jej napríklad ukázalo slovo „ovocie“, povedala slovo „džús“.

pexels.com

W.M., muž, ktorému prinavrátila zrak tenisová raketa

W.M. utrpel porážku pravej hemisféry, čo viedlo k závažnej hemianopsii. Hemianopsia je stav, v ktorom sa slepá škvrna rozšíri na polovicu zorného poľa. W.M. napríklad nevidel nič na ľavej strane. Dokázal identifikovať takmer 98% stimulov na pravej strane, avšak len niečo vyše 13% na ľavej.

Zaujímavé na jeho prípade je to, že ak natiahol ľavú ruku do ľavého zorného poľa, zrazu sa jeho schopnosť identifikovať podnety vľavo výrazne zlepšila. Z nejakého dôvodu mu mozog umožňoval vidieť predmety, ktoré sa nachádzali blízko jeho ruky, aj keď bola na ľavej strane, kde nemal vidieť takmer nič. Tento stav sa zlepšil ešte viac, keď vzal W.M. do ruky tenisovú raketu.

Jeho stav je dôkazom toho, aký zvláštny dokáže byť ľudský mozog. Aj keď sa poškodí, nájde si spôsob, ako sa čo najlepšie prispôsobiť.

pixabay.com

Slečna C. nepociťujúca bolesť

Vnímanie bolesti je relatívne paradoxná záležitosť. Je ťažké žiť s ňou, ešte ťažšie však bez nej. Je zvláštne, ako môže byť mimoriadne nepríjemná skúsenosť tak nesmierne dôležitá pre život. Bolesť je dôležitá, keďže nám naznačuje, aby sme prestali vykonávať nebezpečnú aktivitu. Aj keď by sme ju najradšej necítili, slečna C. je dokonalým príkladom toho, nakoľko je dôležitá.

Slečna C. je mimoriadne inteligentná mladá žena, normálna v každom aspekte, až na jeden. Vo svojom živote nikdy nepocítila ani najmenší náznak bolesti. Keď bola dieťa, počas jedenia si odhryzla konček jazyka. Na tele má jazvy, ktoré jej ostali po popáleninách tretieho stupňa, ktoré utrpela, keď kľačala na horúcom radiátore. Necítila šok, keď ju zasiahol elektrický prúd, ani bolesť z horúcej, či ľadovej vody. Zaujímavé je, že keď bola vystavená týmto subjektívne nepríjemným pocitom, nijak sa nezmenila ani jej fyziológia. Nemala zrýchlený tep, zvýšený tlak ani zrýchlené dýchanie.

Dokonca, slečna C. si nespomína, kedy naposledy kýchala či kašľala. Okrem toho jej však takmer úplne chýbal dáviaci reflex a žmurkací takisto. Keď vstávala, nedokázala presúvať svoju váhu a počas spánku sa vôbec neotáčala, čo je dôležité, aby sa nezapálili kĺby. Nanešťastie, slečna C. zomrela vo veku 29 rokov na komplikácie spojené s infekciou a poraneniami kostí a kože. Dokážete si predstaviť, že máte polámané kosti, vážne popáleniny či vnútorné krvácanie, ani najmenej si to však neuvedomujete?

pexels.com

Pani S., žena, ktorá sa neustále točila

Pani S. utrpela porážku, po ktorej nedokázala rozoznať nič na ľavej strane, vrátane vlastného tela. Často si napríklad dala make-up na pravú stranu tváre, na ľavú však nie. Trpela totiž ochorením zvaným neglekt, pri ktorom jedinec nie je schopný reagovať na stimuly na opačnej strane tela, než kde sa nachádza poškodenie mozgu.

Ochorenie bolo sprevádzané množstvom problémov. Napríklad počas jedenia. Keď pred pani S. položili tanier plný jedla, zjedla len to, čo sa nachádzalo na pravej strane taniera, napriek tomu, že bola veľmi hladná. Ľavú stranu jednoducho nevnímala. Vyvinula si však šikovný spôsob, ako sa najesť. Keď zjedla jedlo z pravej strany taniera, otáčala sa na vozíčku do kruhu dovtedy, kým sa jedlo na ľavej strane taniera nedostalo do jej zorného poľa. Takto sa otáčala dovtedy, kým nebola najedená.

pexels.com

Jimmie G., muž, ktorý si myslel, že je mladší

Jimmie G. bol 49-ročný muž, ktorý veľmi rád rozprával o časoch, kedy navštevoval školu, alebo bol vojakom. Bol veľmi inteligentný a vynikal v matematike. Podľa tohto opisu ťažko uveriť, že je trvalým pacientom neurologického oddelenia. To, že má problém si všimnete až vtedy, keď sa započúvate do jeho rozprávania. Keď rozpráva o školských časoch, hovorí v minulom čase. Keď však hovorí o svojej službe na vojenčine, prejde na prítomný čas. Ešte zvláštnejšie je, že nikdy nehovorí o tom, čo sa stalo po skončení vojenskej služby.

Jimmie G. totiž verí, že je stále 19-ročným mužom, ktorý slúži svojej vlasti. Keď mu ukážete jeho odraz v zrkadle, ostane šokovaný a zmätený. Ak ho na chvíľu necháte osamote, po niekoľkých minútach vás zdraví, ako keby vás nikdy predtým nevidel. Ak sa ho spýtate, kde je, odpovie, že zrejme v nemocnici, nevie však prečo.

Jimmy G. zrejme trpí Korsakoffovým syndrómom, ktorý sa objavuje po nadmernom užívaní alkoholu. A Jimmie bol ako mladý muž alkoholikom. Jeho stav bol zapríčinený nedostatkom vitamínu B1, ktorý je u chronických alkoholikov bežný. Syndróm sa vyznačuje amnéziou, akú badať aj u Jimmieho.

pixabay.com

K.C., muž, ktorý nemôže cestovať v čase

V roku 1981 K.C. utrpel nehodu na motorke, čo viedlo k vážnemu poškodeniu mozgu a amnézii. Ostatné kognitívne schopnosti ostali nepoškodené. Dokázal sa sústrediť, hrať šachy a mal dobré usudzovacie schopnosti. Poznatky z matematiky, geografie a iných predmetov naučených v škole ostali nedotknuté. Pamätal si svoj dátum narodenia, adresu, kde býval ako dieťa, aj školy, ktoré navštevoval. Takéto spomienky sa nazývajú sémantické.

Nezapamätá si však žiaden zážitok na dlhšie, než jednu minútu. Pri bežnej konverzácii by ste to však zrejme nespozorovali. Keď sa ho napríklad spýtate, aký bol pohreb jeho brata, odpovie, že bol veľmi smutný. V skutočnosti si však K.C. na bratov pohreb nespomína, netuší, či má nejakého brata, a či skutočne zomrel. Zo svojej sémantickej pamäti však vyloví spomienku, že pohreby sú smutné udalosti a využije ju, aby odpovedal na vašu otázku.

K.C. chápe pojem času, nedokáže však v myšlienkach cestovať do budúcnosti, ani do minulosti. Nedokáže si spomenúť na svoju minulosť, ani si predstavovať svoju budúcnosť. Nedokáže si predstaviť, čo bude robiť zvyšok dňa, mesiaca, či roka.

pexels.com

H.M., muž zamrznutý v čase

O prípade H.M. (Henryho  Molaisona) ste už možno počuli. Napriek jeho smutnému osudu, pomohol vedcom lepšie pochopiť pamäť. H.M. trpel závažnou formou epilepsie. Napriek liekom trpel aj niekoľkými záchvatmi denne. Lekári dúfali, že ak odstránia problémové časti mozgu, jeho stav sa upraví.

Operácia mu od záchvatov skutočne uľavila. Dostavila sa však anterográdna amnézia, kvôli ktorej si nepamätá nič od zákroku. Jeho inteligencia nebola zasiahnutá, v testoch dosahuje nadpriemerné skóre. Podobne ostali nedotknuté jeho spomienky spred zákroku, či krátkodobá anterográdna pamäť. Ak ho napríklad požiadate, aby zopakoval šesťciferné číslo, urobí tak bez problémov.

Nedokáže si však vytvárať nové dlhodobé spomienky. Akonáhle na niečo prestane myslieť, stratí sa to. Nespomenie si na nikoho, koho stretol po operácii a vždy si myslí, že tú osobu nikdy nevidel. Väčšinu svojho času trávi preto lúštením krížoviek v ústave, kde je umiestnený. H.M. je väzňom vlastne mysle, vyčlenený z času do konca svojho života.

Pozri aj: Celý život ste možno používali svoj mozog zle. Otestujte sa, či to tak naozaj je

listverse


Komentovať (0)