pexels.com

/ 0 / Mária S.
Pripomienka spôsobov zmýšľania, ktorými si škodíme. Robíme ich automaticky, no keby sme sa nad nimi zamysleli, dajú sa zmeniť...

Často sme to práve my sami, kto nám hádže polená pod nohy. Cez naše vnímanie udalostí a sveta nafukujeme každodenné maličkosti, hatíme si tým cestu a spôsobujeme si bolesť. Nie vždy si to však uvedomujeme. Aj keď sú tieto veci navonok iba maličkosti, sú v nás hlboko zakorenené, často sú to pokrivenia vychádzajúce z ľudskej podstaty a pokým väčšina z nás je vinná z viacerých z nich, často a radi na to zabúdame. Aj keď ste tieto body už určite niekde aspoň miliónkrát počuli, vždy si pýtali trochu priveľa sebazaprenia a preto ste sa radšej možno rozhodli ignorovať ich. Niekedy zas máme len tendenciu zabúdať a potrebujeme, aby nám ich niekto pripomenul.

Pripisujete zámer

Poznáme tie maličkosti, ako keď nám niekto neodpíše či spraví niečo bez nás, a my si to vyložíme ako osobný útok. Vždy sa dá nájsť možnosť, ako sa uraziť, ale skutočnosťou je, že často je daný zámer urážky len a len v hlave jej „prijímateľa“. Veľké množstvo týchto incidentov často nemá absolútne žiaden zámer, nie to ešte útočný plán voči vám. Šťastní ľudia to však nerobia. Nepotrebujú pripisovať takéto veci iným a zbytočne sa zaťažovať hlúposťami, a tým odťahovať svoju pozornosť od dôležitejších vecí.

Ste jedinou hviezdou vášho filmu

pixabay

Ak ste z tohto vinní, tak nečudo, že máte pocit, že celý svet sa točí okolo vás. Predsa len, ste hlavnou hviezdou všetkého, čo ste kedy prežili. Hráte vo filme, ku ktorému ste napísali scenár a vidíte, ako sa bude odvíjať, či rovno aj ako skončí. Zabudli ste však ukázať váš scenár niekomu inému. Preto ste neskutočne často sklamaní. Pretože ľudia nevideli scenár a nevedia, ako sa správať, či ani akú rolu vlastne hrajú. Potom vo vašich očiach všetko pokazia. Pokazia váš film. Preto je dobré nebáť sa podať na chvíľu svoj scenár niekomu inému. Odpútať sa od svojich predstáv a prijať všetky nečakané zvraty a zápletky či postavy, ktoré ste si vo svojom filme nepredstavovali.

Automaticky predpokladáte ten najhorší možný koniec

Čo je tá slabá bolesť hrdla? Umierate! Aj keď na internete sa dozviete, že aj modrina je pravdepodobne rakovina, vy ste tí, čo tú odpoveď vyhľadávali a všemožne sa presvedčili o jej neomylnej pravdivosti. No a pravdaže, hocijaké osobné zlyhanie, veľké či malé, je pravdepodobne koncom vášho života. Aj keď je náramne príjemné následne zistiť, že sa vlastne nebolo čoho báť, z dlhodobého hľadiska to skôr škodí. Dostanete sa do negatívneho stavu zmýšľania, ktorý vás bude ťahať nižšie a nižšie a oberať vás o množstvo pokoja a schopnosti vidieť tie dobré veci.

Čakáte na nejaké neidentifikovateľné znamenie

pixabay

Čakanie na znamenie sa prakticky rovná: „Nedokážem sa k tomu dokopať, a preto to potrebujem zhodiť na niečo mimo mojich kompetencií, aby som sa cítil lepšie, že to nebude moja lenivosť.“ Okrem toho, to, či ste dostali alebo nedostali znamenie je dosť subjektívny pocit, odvíjajúci sa od toho, aké znamenie očakávate a či ho tak pochopíte. Ak čakáte anjelov s fanfárami, ktorí vám znesú zlatý nápis „znamenie“, tak veľa šťastia. Nejde tu o snahu poprieť existenciu vyšších síl, ako Boh, na ktorého prozreteľnosť sa takto spoliehate, alebo o popretie osudu. Ide o to, že za predpokladu existencie znamení ich nemusíte pochopiť, a tak sa oberáte o mnoho možností. A tak či tak, je lepšie im jednoducho dopomôcť.

Máte nerealistické predstavy alebo si ich nechávate pre seba

Ľudia zabúdajú, sú nevšímaví či nestíhajú. Alebo v lepších prípadoch, jednoducho nedokážu čítať myšlienky niekoho iného. Keď im nepoviete, čo sa deje, tak sa nemôžete hnevať na to, že to nevedia. Nemôžete sa na nich spoliehať, že existujú len pre vás. Nezavolajú, keď mali, nezareagujú na niečo, ako napríklad na váš nový účes – či už  vôbec, alebo aspoň nie tak, ako by podľa vás mali. Majú totižto svoje hlavy a svoje vnímanie, ktoré sa s tým vaším nemusí zhodovať, a preto tým, že to očakávate a ešte sa potom aj hneváte škodíte len sebe. Sústavne si do života prinášate nové vlny nepotrebných útrap.

Stále sa porovnávate s inými

pixabay

Je to dvojsečná zbraň. Pokým vám porovnávanie sa pomáha rásť, je to v poriadku. Ak sa však nikde nekončí a má veľa nepriaznivých vedľajších účinkov, v poriadku už nie je. Vždy sa niekto bude mať lepšie a vy sa vždy preto budete mať zle. Ako povedal Teddy Roosevelt: „Porovnávanie je zlodejom radosti.“ Neužijete si to, čo máte, lebo niekto to má lepšie, a tak si budete sťažovať vlastný život. A aj keď aj tak všetci chceme v kútiku duše byť tí najúžasnejší, treba sa radšej snažiť stanoviť si svoje vlastné štandardy či hranice, ktoré nás nebudú ničiť.

Neriskujete

Zo samotného slova vychádza, že to môže dopadnúť oboma spôsobmi. Pravdou však je, že bez riskovania často nič nezískate. A aj keď strach zo zlej možnosti bude vždy prítomný, najväčšia vec, ktorú riskujete samotným neriskovaním je, že ku koncu života sa jedného krásneho rána zobudíte a pochopíte, že ste vôbec nežili.

Necháte sa okrádať

pixabay

Keď sa nad tým tak zamyslíte, kebyže máte slušnú hromadu peňazí ukrytých pod vankúšom, úzkostlivo by ste ich strážili a stále zisťovali, či tam ešte stále sú, len aby vás nedajbože niekto neokradol. Pritom vám ani len nenapadne, že plytváte a necháte sa okrádať o vec, ktorá je dôležitejšia ako peniaze, a bez ktorej by peniaze boli ničím. Váš čas. Často ho dávate v kvantách ľudom, ktorí si ho nezaslúžia či oň nestoja a tým sa jednak závažne ukracujete o tak drahú vec a zároveň si sami ubližujete.

Neviete/nechcete zabudnúť

Toto sa ľahko povie ale ťažko sa spraví. Cez niektoré veci je takmer nemožné sa plne preniesť a už vonkoncom nie lusknutím prsta, či snahou mať pozitívne myšlienky. Či už ide o rozchod, úmrtie milovanej osoby alebo snahu odpustiť, vždy je čo ľutovať a nad čím sa zamýšľať. Veľké aj malé veci, ktoré ste mali či nemali spraviť a mnoho iného. Zamknúť sa v minulosti však nepomáha. Život je plný strát, no dalo by sa povedať, že bez nich by nebolo možné plne si užiť šťastie.

Nedávate nič na oplátku

pixabay

Tí, čo dávajú sú šťastnejší, ako tí, čo berú. Čokoľvek, čo spravíte pre niekoho iného či pre komunitu vám dovolí na chvíľu prestať myslieť na seba. Prestanete sa toľko „špárať“ vo svojom bôli, čiže si oddýchnete, popritom ako rozdáte a aj získate dobrý pocit.

Pozri aj: Ak sa vo svojom živote chcete posunúť ďalej, položte si týchto 25 otázok

thoughtcatalog


Komentovať (0)