foto: brightside.me

/ 0 / Mária S.
Možno aj vám kradne spánok jeden z týchto fenoménov, z ktorých mnohé ešte nevieme plne vysvetliť.

Spánok slúžiaci na naberanie energie a oddych pre telo aj myseľ, nečakane jedna z najobľúbenejších aktivít ľudstva, by podľa predstáv mal byť pokojný a nenáročný. Často tomu tak však nie je. Aj keď máte perfektný matrac, ideálnu teplotu a tmu, nepomôže vám to uniknúť týmto zvláštnym fenoménom a poruchám, z ktorých každý z nás už zažil aspoň jeden.

Spánková paralýza

Henry Fuseli/wikipedia

Za normálnych podmienok sa nám svalstvo v spánku paralyzuje, aby sme neboli námesační či si nejako neublížili. Spánková paralýza je však veľmi nepríjemný fenomén, ktorý nastáva, keď sa nám svalstvo „vypne“, no mozog je pri vedomí, čiže vás čaká zdesenie plného vedomia, no neschopnosti pohnúť sa. Nevie sa s určitosťou povedať prečo, no spánkovú paralýzu sprevádzajú halucinácie rôzneho druhu a pocit toho, že niekto je s vami v miestnosti. Epizóda spánkovej paralýzy však zvyčajne trvá pomerne krátko a nie je zdravie ohrozujúca. Pocit, že vás napríklad niečo váš škrtí, alebo vám sedí na hrudi a vy nemôžete dýchať, však nie je ničím príjemným. Približne 7% populácie už niekedy v živote spánkovú paralýzu zažilo a niektorí, predovšetkým ľudia s narkolepsiou, ňou trpia pravidelne. Viac sa o nej dočítate tu.

Hypnagogické halucinácie

Niekedy na pomedzí spánku a bdenia (stav, ktorý sa nazýva hypnagogia) môžete mať pred očami zvláštne vidiny. Často sú to vidiny desivé, ako škeriace sa tváre či nereálne bytosti. Tento typ halucinácií je jeden z mála druhov, ktoré často prežívajú aj duševne zdraví ľudia. Vyskytujú sa predovšetkým u detí a môžu byť dôvodom, prečo sa niektoré deti boja spať. Sú pomerne časté aj pri zaspávaní v stave opitosti. Ich dôvodom býva stres či jednoducho len dobrá predstavivosť.

Námesačnosť

pixabay

Prvým bodom bola spánková paralýza – toto je jej presný opak. Mozog spí, no svaly neboli paralyzované. Prečo sa námesačnosť vyskytuje, či ako ju vyliečiť, je doposiaľ neznáme. Napriek tomu, v stave námesačnosti je konanie ľudí vskutku cieľavedomé, sú schopní dokonca aj začať upratovať. Ráno si však vôbec nič nepamätajú. Námesačnosť, čiže somnambulizmus, sa však vyskytuje prekvapivo často a častejšie ako spánková paralýza.

Rozprávanie zo spánku

Netreba sa báť, rozprávanie zo spánku, odborne somnilokvia, z psychologického hľadiska vôbec nie je nebezpečná. Jediná nebezpečná vec na nej je, že nekontrolujete, čo poviete, a ráno to môže spôsobiť veľmi nepríjemné rozhovory. Rozprávanie zo sna je častejšie u mužov a u detí. Jeho dôvodom je jednoducho stres a snaha v sne bojovať s niečím, s čím má daná osoba problémy v realite.

Syndróm explodujúcej hlavy

pixabay

Už samotný názov znie desivo a to si ešte skúste predstaviť, že sa na to v strede noci zobudíte. Je to pomerne neobvyklý syndróm pozostávajúci z krátkej, bezbolestnej senzácie v podobe hlasnej explózie alebo tlesknutia, ktoré sa môžu opakovať aj viackrát za noc. Intenzita a nástup daného zvuku sú rôzne, často sú však nečakané a niekedy priam ohlušujúce. Aj keď je zo zdravotného hľadiska samotný fenomén neškodný, mnohým spôsobuje strach, nepokoj a zníženú kvalitu spánku. Je produktom abnormálnej nervovej aktivity tých v častiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovávanie zvuku, prečo sa tak deje je však neznáme.

Spánkové apnoe

Je to pomerne známy, desivý a nebezpečný syndróm. Ide o náhle zastavenie dýchania počas spánku, ktoré trvá aspoň 10 sekúnd a je opakované. Táto porucha výrazne narušuje kvalitu spánku a bez liečenia spôsobuje choroby srdca. Jej príčinou je upchanie dýchacích ciest alebo nesprávne fungovanie dýchacích svalov. Vyskytuje sa predovšetkým u obéznych ľudí, ale rizikovými faktormi sú aj fajčenie a vyšší vek.

Sen v sne

Steven Bunyan/ Youtube

Prvé myšlienky po prečítaní nadpisu vám zrejme smerovali k filmu „Počiatok“. Presne tak to je, zobudíte sa a svet je stále zvláštny, potom sa zobudíte znova a zistíte, že aj to bol len sen. Úspech filmu Počiatok v skutočnosti prinútil väčšie množstvo ľudí rozprávať o tom, že tento fenomén naozaj prežili. Vedcom sa však ešte neporadilo zistiť, prečo sa to deje.

Opakované sny

Takmer každý už zažil, že by sa mu rovnaký sen sníval viackrát. Psychológovia veria, že náš mozog sa takýmto spôsobom snaží upriamiť našu pozornosť na niečo, čomu v reálnom svete nevenujeme takú pozornosť, ako by sme mali, a že sen o tom sa bude opakovať, pokým danú situáciu nevyriešime.

Hypnagogický zášklb

pixabay

Snáď každý už raz zažil pocit pádu pred zaspávaním, na ktorý jeho telo zareagovalo šklbnutím sa. Tento zvláštny, no častý fenomén je však prirodzený fyziologický proces. Najpravdepodobnejšia teória hovorí o tom, že tento zášklb sa deje na pomedzí spánku a bdenia, keď už začneme snívať, no telo sa ešte nestihlo plne paralyzovať. Toto zmätie váš mozog, ktorý to vníma ako krízový stav a promptne vydá signál na pohyb, pretože toto dianie mu pripomína pocit pádu alebo smrti. To, že zažijete hypnagogický zášklb je pravdepodobnejšie, keď ste veľmi unavení.

Mimotelový zážitok

Pri prvom počutí mnohí z nás hneď začnú myslieť na mysticizmus a okultizmus, u ktorých sú takéto zážitky veľmi obľúbené a uctievané. Mimotelové zážitky sú však neuropsychologický fenomén, kde osoba na 50% v spánku a na 50% bdelá zažije pocit, že vidí svoje telo, no nie je jeho súčasťou. Čo sa týka vedy, je to veľmi ťažko skúmateľný fenomén, no vedci s istotou vedia, že je skutočný. Vysvetliť ho však zatiaľ nedokážu. Je však možné sa do tohto stavu cielene uviesť.

Nečakané „osvietenie“ v sne

pexels

Môže sa stať, že keď neviete dlho nájsť riešenie určitého problému, váš mozog vám to vysvetlí v spánku. Niečo takéto popísal napríklad slávny ruský chemik Dimitrij Mendelejev, ktorý vraj zbadal periodickú tabuľku prvkov práve v sne. Tak isto sa to stalo aj ďalšiemu chemikovi, Augustovi Kekulé, ktorý v sne objavil vzorec benzénu. Deje sa to preto, že odpoveď už dávno poznáme, ešte však len podvedome.

Pozri aj: Snom sa vedci venujú už desaťročia. Týchto 10 teórií vám objasní, ako a prečo vlastne snívame

brightside


Komentovať (0)