foto: pexels.com

/ 0 / PetraSus
Vyštuduj strednú školu, vysokú školu a nájdi si prácu.

Takto by to „malo“ byť. Život však nejde podľa naplánovaných liniek. Občas zasiahne choroba. Nie každý úspešne dokončí školu a hneď si nájde zamestnanie. Niektorí musia svoje zamestnanie opustiť. Mnoho ľudí nepracuje, pretože vyrovnať sa so svojou chorobou je práca na plný úväzok. A zdravie je predsa prvoradé. Nie každý to však chápe, mnoho ľudí má predsudky. Myslia si, že ak niekto nepracuje, je to určite preto, že je lenivý. Ľudia, ktorí nepracujú, pretože sa sami učia žiť so svojou duševnou chorobou, sa na jednom portály o duševnom zdraví podelili o to, že by ocenili, keby ste vedeli nasledovné.

  1. „To, že si nedokážem udržať prácu, neznamená, že som lenivý, alebo zlý človek.“
  2. Depresia dokáže byť nesmierne únavná. Myslím si, že mnoho ľudí vníma depresiu ako voľbu, ako keby ste sa mohli rozhodnúť, že takí budete, úprimne by som však bral radšej čokoľvek iné, než vyčerpávajúcu depresiu. Keď hovorím, že nedokážem vyliezť ani z postele, skutočne to nedokážem, je to ako keby ma zrádzala vlastná myseľ.“
  3. „Prajem si, aby mi ľudia prestali vravieť, že som lenivá. Robím, čo môžem, aby som bola produktívna. Vstávam na obed, ale to preto, lebo úzkosť a posttraumatická stresová porucha mi nedovolili zaspať až do piatej ráno. Prajem si, aby ľudia prestali vravieť, aké to musí byť fajn, keď im poviem, že som nezamestnaná a žijem s rodičmi. Je naozaj náročné nedokázať si zarobiť vlastné peniaze a nebyť členom pracovného tímu.“
pixabay.com
  1. „Je nesmierne náročné prežiť celý deň, keď nedokážete robiť nič, lebo telo a myseľ vedú vojnu a aj osprchovať sa a obliecť sa je výzva. Máte toľko myšlienok a pocitov, že sa pozastavíte nad tým, či má vôbec ďalší deň zmysel. Je to nesmierne psychicky vyčerpávajúce.“
  1. „Priala by som si, aby ostatní videli, že naozaj tvrdo driem, a že chcem pracovať. Chcem, aby chápali, že to nie je voľba. Už som sa pokúšala pracovať, bolo to však možné, len ak som pracovala pre rodinu alebo priateľov, ktorí chápali, keď som potrebovala prestávku, alebo deň voľna, keď som to nezvládala.“
  1. „Nie som lenivý, či neochotný pracovať, stále mám ambície. Istý čas som bol schopný pracovať na voľnej nohe a z domu. Vyrovnávať sa s prácou v kancelárii, stretnutiami, dlhými cestami v preplnených autobusoch a práca v neznámom prostredí, to je náročné. Ak sa preto rozhodnem pracovať z domu, neznamená to, že nie som normálny. Možno nezarábam tak veľa, radšej si však zachovám zdravý rozum a budem zarábať menej, ako sa nútiť do situácií, ktoré sa priečia mojim potrebám človeka s úzkostnou poruchou.“
pixabay.com
  1. „Práca z domu mi dovoľuje urobiť si prestávku, ak to potrebujem. Necítim sa ako v pasci, nemusím sa schovávať na toalete, ak mám panický záchvat, nemusím sa obávať, že ak zavolám do práce, že som chorý, vyhodia ma. Len preto, že nemôžem robiť tradičnú prácu, neznamená to, že nie som užitočný. Existuje kopec iných vecí, ktoré môžem robiť.“
  1. „Priala by som si, aby ľudia vedeli, že toto nie je to, čo som chcela. Nie je zábavné chodiť na terapie, ani to, keď musím vstať a odísť, pretože to už nemôžem vydržať. Ľudia si myslia, že je privilégium raz za týždeň nemusieť prísť do práce a ísť na terapiu. Nie je.“
  1. „Nemám to „šťastie“, že pracujem len niekoľko dní v týždni. Každý deň je namáhavý a moja mentálna choroba ma zamestnáva 24 hodín denne, sedem dní v týždni.“
  1. „Ja len potrebujem čas uzdraviť sa, kým som mimo práce, a keď sa vrátim, viem, že to bude lepšie, než predtým. Momentálne nepracujem od roku 2015. Čakám na dávky od štátu. Je hrozné nemôcť pracovať a byť v procese liečenia, nazývaný lenivým, jednoducho nemôžem. Možno si dám okolo hlavy obväz, aby to bolo všetkým jasné.“
  1. „Prial by som si, aby ľudia vedeli, aké sú ich komentáre ponižujúce.“
pixabay.com
  1. „Prajem si, aby ľudia chápali, ako veľmi chcem pracovať, akú mám motiváciu a ako by som prácu mala rada. Chcem, aby prestali vravieť, aké mám šťastie, alebo že som lenivá. Prajem si, aby vedeli, že byť doma nie je ako vziať si deň dovolenky. Je to trvalý stav, je to zničujúce a prestala to byť zábava pred siedmimi rokmi.“
  1. „Nie som zlý zamestnanec. Snažím sa robiť, čo môžem, niektoré dni je však naozaj náročné nasadiť úsmev.“
  1. „Prosím, nemyslite si, že zveličujem, alebo predstieram symptómy, aby som sa zbavil povinností. To len zvyšuje stigmatizáciu mentálnych chorôb a spôsobuje, že sa cítim horšie.“
  1. „Byť na prídeloch jedla a sociálnych dávkach neznamená, že ste urobili niečo zlé. Bolo pre mňa ťažké prehltnúť svoju hrdosť a požiadať o pomoc, keď som ju potreboval. Normálny život chcem viac, než čokoľvek. Môcť niekomu povedať, koľko rokov pracujem pre nejakú firmu…“
  1. „Priala by som si, aby ľudia vedeli, že moja mentálna choroba ma nedefinuje. Prajem si, aby vedeli, že nie som poškodený tovar. Pracujem tvrdo. Do všetkého, čo robím, vkladám 150 percent.“

Pozri aj: Výnimočne talentovaný slovenský grafik premietol názvy 20 psychických problémov a ochorení do typografie. Jeho kreativita vás uchváti

themighty


Komentovať (0)