foto: cvltnation.com

/ 0 / Nikoleta Janková
Perzská ríša verila v spravodlivosť. Vďaka ich striktným pravidlám sa trestu nevyhol naozaj nik. Na prvý pohľad to znie ako najférovejší súdny systém na svete. Na ten druhý to však má bližšie skôr k americkému hororu, po ktorom týždeň zaspávate zásadne pri zapnutej lampe...

Ak si Peržania zmysleli, že niekto za svoj nekalý čin musí patrične zaplatiť, vybrali od neho dane v podobe tých najdrastickejších a povedzme si na rovinu, najnepredstaviteľnejších trestov. Pocit zadosťučinenia bol priamo úmerný pomalým, bolestivým a trýznivým odplatám.

#5 Pravé kožené kreslá

Keď perzského sudcu Sisamnesa prichytili pri prijatí úplatku, kráľ Dárius neváhal a využil ho ako odstrašujúci príklad pre budúcu generáciu sudcov. Dárius totiž veril, že súd by mal byť nestranný a spravodlivý. A tak,  aby sa uistil, že sudca svoj čin už nezopakuje, nechal ho zabiť. Avšak nie celkom bežným spôsobom. Po tom, ako mu rozrezal hrdlo, dal príkaz, aby jeho kožu naporcovali a ušili z nej kreslo.  Nástupca menovaného sudcu bol v tomto prípade zároveň jeho vlastný syn. Stolička, na ktorej musel sedieť počas každého rozsudku mu mala pripomínať, že nemá nasledovať nečisté spôsoby svojho otca a má byť spravodlivý za každých okolností.

wikimedia.org

#4  Trhanie tiel pomocou stromov

Ktokoľvek bol chytený kradnúc alebo obťažujúc vodiča na cestách, bol odsúdený na smrť rozpolením.  Aby k tomu došlo, koruny dvoch stromov sa museli priblížiť na čo najmenšiu vzdialenosť a následne boli zviazané. Potom, čo vyniesli obeť hore, zaviazali každú nohu k jednému stromu. Šnúru spajajúcu stromy narezali, tie sa samozrejme rýchlo oddelili, čo zapríčinilo roztrhnutie tela.  Za sekundu sa tak z tela stali dve nepoužiteľné časti, ktoré boli ponechané presne na mieste, kde páchateľ okradol nevinnú osobu. Hocikto, kto prechádzal týmito miestami, bol týmto upozornený, čo sa mu môže stať, ak bude nasledovať konanie zlodeja.

pexels.com

#3 Ukameňovanie služobníkov

I keď sa Peržania snažili byť spravodliví, stále tu boli spoločenské triedy, pre ktoré sa našla výnimka. Napríklad taká kráľovská rodina. Keď kráľ Artaxerxes, alebo skôr jeho matka Parisatis, zavraždila jeho vlastnú ženu, nemohol si dovoliť ju popraviť. Parisatis neznášala jej nevlastnú dcéru Stateriu, avšak táto nenávisť bola obojstranná. A tak sa na verejnosti tvárili ako najväčšie priateľky, ktoré sa ale v skutočnosti snažili zabiť jedna druhú.

Pokusov  bolo toľké množstvo, že sám Artaxerxes musel prísť s pravidlami, ktoré tomu zabránia. Všetko, čo večerali, tak muselo byť rozpolené na dve polovice, aby sa nemohli navzájom otráviť. Ale Parisatis našla „chybu v systéme“. Jedom potrela jednu stranu čepele noža a prinútila jej služobníka, aby rozrezal mäso. Otrávená časť samozrejme putovala Statérii.

Aj keď bolo jasné, kto bol za smrť kráľovnej zodpovedný, Artaxerxes svoju matku zabiť nemohol. Miesto nej mučil služobníkov, kým sa nepriznali a páchteľovi rozmliaždil hlavu kameňom. Napriek všetkému zlu, Parisatis bola len vyhnaná do exilu. Netrvalo dlho, kým ju Artaxerxes poslal späť, za čo mu ona pomohla nájsť novú manželku. Aby to nebolo príliš romantické, bola ňou jeho vlastná dcéra.

pexels.com

#2 Z porážky sviatok

V Perzii boli zoroastriansky kňazi nazývaní Magi. To ale nemuselo nevyhnutne znamenať, že mali magickú silu. Boli to len náboženskí vodcovia. Avšak potom, ako sa jeden z  nich stal premotivovaným, ich práca sa stala peklom. Magi menom Smerdis oklamal ľudí, že bol synom Kyrosa Veľkého, a tak ho korunovali za kráľa Perzie.  Vlastne to bol skvelý kráľ, ktorého ľudia milovali. Zaviedol daňové reformy, ktoré uľahčili životy a zároveň uvoľnil zákony týkajúce sa odvodov na vojnu. No keďže na tróne bol neprávom, prirodzene musel pykať. Keď to ľudia zistili, neskončilo sa to len smrťou Smerdisa. Zabili každého člena Magi, ktorého v kráľovstve našli. Z tejto udalosti sa stala tradícia a na znak porážky Magiov sa v deň Serdisovej smrti každoročne vybehlo do ulíc, kde akéhokoľvek preživšieho Magiho samozrejme zavraždili.

listverse.com

#1  Vlastné deti ako hlavný chod večere

Keď sa kráľovi Astyagovi prisnilo, že jeho vnuk ho  zvrhne z trónu, požiadal generála Harpagusa, aby ho odniesol do divočiny a postaral sa o jeho smrť. Avšak ten sa rozhodol zobrať dieťa k pastierovi, ktorý ho vychoval ako vlastného. Ubehlo 10 rokov, keď Astyages zistil, že ho Harpagus oklamal, no jeho trest bol o toľko hrozivejší. Na oplátku totiž Harpagusovmu synovi podrezal krk, naporcoval jeho telo a upečené ho naservíroval generálovi počas hostiny. Ten spočiatku nič netušil, avšak skutočnosť na seba nenechala dlho čakať. Astyagovi služobníci na jeho rozkaz postavili chlapcovu hlavu priamo pred Harpagusa, následne na čo sa ho kráľ opýtal: „Vieš, aké mäso si práve zjedol?“

wikimedia.org

Uznajme, Sweeney Todd je po tomto len slabý odvar.

Pozri aj: Viktoriánska éra bola zvláštna. Toto je 11 bizarných spôsobov, ktorými sa ľudia v tejto dobe nevedomky otrávili

listverse


Komentovať (0)