pexels.com

/ 0 / PetraSus
Tie najkrajšie duše, tie, ktorých tvár je vždy zdobená úsmevom sprevádzaným jemným hlasom, tie sa zdajú byť veľmi šťastné. Naozaj sú?

Pomáhať každému okolo seba a byť tu vždy pre každého, kto to práve potrebuje, nie je zárukou, že z niekoho bude šťastný človek. Šťastie nie je vždy následkom dávania a dobrosrdečnosť nemusí byť vždy tou pravou cestou „za slávou“. Povieme vám prečo.

Aj tí, čo sa rozdávajú pre iných, majú svoje túžby

Dobrosrdeční ľudia majú tiež svoje túžby. Ako každý iný, tiež majú mnohostrannú osobnosť pozostávajúcu z viacerých zložiek. Sú isté veci, ktoré uspokojujú dušu. To, čo nás činí šťastnými, závisí od túžob skrytých v nás. Vždy len dávať nikomu nezaručí, že bude šťastný. Samozrejme, vidieť úsmevy a radosť iných nám spôsobí potešenie, niečo nám však stále bude chýbať. V momente, keď ostaneme osamote, radosť z dávania sa pomaly vytráca a začneme hľadať to, po čom v hĺbke duše túžime.

Dávajú príliš veľa

Dobrosrdeční ľudia sú často ochotní úplne sa rozdať. Dávajú, aj keď sami nemajú veľa. Občas sa stane, že dajú viac, než môžu, a zakaždým, keď sa opäť rozdajú pre iných, sa dostávajú do čoraz väčších problémov. Za svoju láskavosť neočakávajú nič na oplátku a nevedia si povedať, kedy už toho bolo dosť. To ich naplní šťastím na krátku chvíľu, z dlhodobého hľadiska však túžia po tom, aby sa im niečo z ich dobroty aj vrátilo. Dúfajú, že niekto iný im prejaví rovnakú láskavosť, ak sa to však nestane, nastane pocit hlbokého sklamania.

pixabay.com

Očakávajú spravodlivé zaobchádzanie

Dobrosrdeční ľudia sa radi delia o svoj čas a dajú si námahu, aby sa so svetom podelili aj o svoje emócie. Človek, ktorý svetu dáva, očakáva, že sa mu niečo aj vráti. A to je často príčinou sklamania. Svet je nemilosrdný a nie je taký dobrý, ako si dobrosrdeční ľudia často myslia, že je, čo spôsobuje smútok a beznádej.

Obetujú sa

Ľudia často dajú do svojej práce všetko, venujú jej svoj čas a námahu a urobia všetko preto, aby ju odviedli dobre. Obetujú svoj spánok a často aj dôležitejšiu prácu len preto, aby učinili iných ľudí šťastnými. Nevedia povedať nie, nič im nezabráni dávať, čo spôsobuje, že sa môžu stať nepriateľmi sami pre seba.

pixabay.com

Nedostatok sebadôvery

Dobrosrdeční ľudia sú málokedy spokojní sami so sebou. Možnosti, koľko toho človek môže dať, sú obmedzené. A depresia na seba nenechá dlho čakať, ak má človek pocit, že má toho málo, čo môže ponúknuť. Preto pracujú ešte tvrdšie, aby sa uistili, že majú dostatok, nie však pre seba, ale pre iných. Vždy túžia dávať viac.

Príliš nad všetkým premýšľajú

Dobrosrdeční ľudia sú väčšinou inteligentní a je známe, že vyššia inteligencia sa spája aj s vyššou mierou depresivity. Smútok je výsledkom sily mysle. Takí ľudia majú často sklony nad všetkým príliš veľa premýšľať. Premýšľajú nad socio-ekonomickým stavom sveta, nad všetkým tým utrpením a tým spôsobujú trápenie sami sebe. Venujú sa taktiež oveľa častejšie introspekcii a dochádzajú k záverom, že nie sú dostatočne dobrí.

pixabay.com

Dobrosrdečnosť však nie je len o tom, koľko dávame a ako sa cítime. Je to aj o emocionálnej výchove, ktorá nám bola poskytnutá. Odmena za to, čím sme, nepríde okamžite, pamätajte však, že to, čo dávate, sa vám aj vráti. Každý má svoje vzostupy a pády, nakoniec však všetko dobre dopadne. A každý jeden dobrý čin môže napomôcť svetu k tomu, aby bol lepším miestom.

Pozri aj: 7 VECÍ, KTORÉ ĽUDIA S VYSOKOU EMOČNOU INTELIGENCIOU NAOZAJ NEROBIA

psych.sk (PetraS), themindsjournal


Komentovať (0)