foto: autor

/ 0 / Henrieta Balázsová
Nikto nemôže v žiadnom prípade povedať, že rodičovstvo by bolo nudné…

Každý rodič sa už určite stretol so situáciou, kedy jeho dieťa povedalo niečo, čo bolo v danej situácii jednoducho nevhodné. Aj keď to v tej chvíli možno spôsobilo červeň na jeho lícach, tieto situácie sú naozaj priam rozkošné a naozaj úsmevné, čo poviete?

“Cestovala som so svojou dcérou vo vlaku. Oproti nám sedela jedna milá, staršia pani a darovala dcére jablko. Povedala som jej, aby pani povedala, čo sa patrí. Ona sa jej namiesto poďakovania spýtala, či je jablko čisté…”


“Mal som asi 4, keď sme v jedno ráno s mojou mamou nastúpili do úplne preplneného autobusu. Stáli sme a mama mi povedala, aby som sa niečoho chytil, aby som nespadol. Tak som chytil za nos muža, ktorý sedel najbližšie… Našťastie to zobral s humorom.”


“Môj kolega si priniesol do práce asi 6-ročného syna. Je to veľmi inteligentný, no veľmi vážny chlapec. Chodil po celej kancelárii a všetko dôkladne skúmal. Nakoniec si ma začal veľmi intenzívne a dlho premeriavať pohľadom. Keď mi to už bolo nepríjemné, spýtala som sa ho, ako sa má. Odvetil, že dobre a vzápätí sa ma spýtal, či budem jeho ženou…”


“Cestovala som so svojou 4-ročnou dcérou v autobuse. Bol plný, no všade bolo hrobové ticho. Moja dcéra sa zahľadela von z okna a nahlas sa ma s povzdychom starej ženy spýtala, prečo ju všetci muži obťažujú. Všetky pohľady sa upreli na mňa. Nakoniec vysvitlo, že šlo o dvoch chlapcov z jej škôlky, ktorí jej vyznali lásku…”

pexels.com

“Cestovali sme so synom v autobuse, no stáli sme a on prudko zastal. Môj syn spadol do lona jednému mužovi. Nezačal plakať, len sa mužovi zahľadel do očí a pozdravil ho – Ahoj ocko… Ten mal našťastie zmysel pre humor a odvetil mu – Ahoj synu.”


“Keď sme nastúpili do autobusu, môj syn sa zahľadel na bradatého šoféra, staršieho pána, a rovno pred ním sa ma opýtal, či je na tom Santa Claus už tak zle, keď musí robiť šoféra autobusu…”


“Stál som v rade pri pokladni. Predo mňou bola mamička so synom. Ten sa jej spýtal, či sa nehanbí. Mama sa naňho prekvapene zahľadela a spýtala sa, prečo by sa mala. Odpovedal jej, že má neznesiteľne chlpaté nohy…”


“Sedela som v čakárni u doktora. Bolo tam viacero ľudí a všetci sme sledovalo jedno asi 4-ročné dievčatko, ktoré hralo s mamou šarády. Dieťa napodobňovalo zvieratá, mama hádala. Najprv to bolo ľahké – pes, mačka, medveď, zajac… Vtom však dievčatko začalo strúhať zvláštne grimasy a začalo sebou zvláštne metať. Nepodobalo sa to naozaj na žiadne zviera. Keď sa mama vzdala, dievčatko skríklo na celú čakáreň, že je to predsa ich ocko, keď sa niečo snaží opraviť.”

Pozri aj: 10 nezvyčajných príbehov o rodičoch, ktorí roky klamali svojim deťom.Niektoré sú rozkošné, iné vás dostanú do kolien

brightside


Komentovať (0)