pixabay

/ 0 / Henrieta Balázsová
Toto je 8 viet, ktoré by ste deťom nikdy a za žiadnych okolností vravieť nemali.

Vnímavosť a chápavosť  detí je mnohokrát veľmi podceňovaná. Tak sa často stáva, že pred nimi vyslovíme veci, ktorým možno prikladáme menšiu váhu, než oni samé. Deti sú totiž veľmi vnímavé a nejeden dospelý by bol prekvapený, ako im môže jediná naša „nevinná poznámka“ ublížiť. Ak ich nechcete raniť a psychicky im ublížiť, nikdy pred nimi nevyslovte týchto osem viet.

„Si príliš citlivý/á.“

Nikdy svojmu a ani inému dieťaťu nepovedzte, že je príliš senzitívne. Každý si počas života vybuduje vlastný mechanizmus vyrovnávania sa s emóciami, preto je každý jeden jedinečný. Ak sa vám zdá, že je dieťa príliš emocionálne založené, nenúťte ho potláčať jeho pocity. Práve naopak, naučte ho, ako môže citlivosť a empatiu využiť vo svoj prospech.

„Život je už raz taký.“

Tento výraz používajú mnohí rodičia, neuvedomujúc si, že dieťaťu tým už od raného detstva vštepujú myšlienku, že svet je zlým miestom, kde ho nečaká nič dobré. Rodičia by sa pred dieťaťom mali snažiť negatívnu situáciu trocha nadľahčiť, nie ju ešte viac dramatizovať.

„Prestaň plakať!“

Ak by ste sa snažili dieťa utíšiť touto „formulkou“, pravdepodobnosť, že výsledný efekt by bol úplne opačný, je veľmi vysoká. Ak má dieťa na plač racionálny dôvod (napríklad bolesť alebo opodstatnený smútok), plač mu prospeje, nakoľko uvoľní jeho napäté emócie. Dieťa však nechajte vyplakať aj vtedy, keď na plač nemá žiaden rozumný dôvod a porozprávajte sa s ním až vtedy, keď sa upokojí.

„Bude to tak, pretože som povedal/a!“

V tomto prípade sa jedná o veľmi častú odpoveď na obľúbenú detskú otázku: „Prečo?“. Týmto vyjadrením však dieťaťu dávate najavo, že jeho vnútorné konflikty a otázky nestoja za vašu pozornosť a aj tak na ne neodpoviete. Ak používate túto odpoveď pričasto, formujete v dieťati presvedčenie, že kladenie otázok je nežiaducim zvykom, od ktorého by sa malo odnaučiť.

pixabay.com

„Prečo nemôžeš byť ako Jožko?“

Žijeme v spoločnosti, v ktorej je žiaľ súťaživosť úplne bežným javom. Mnoho ľudí nechce mať len najdrahšie auto a najväčší dom, ale aj najlepšie dieťa. Ak takíto rodičia vidia, že „dieťa od susedov“ vyniká v niečom, v čom ich dieťa nie, radi mu to vyhadzujú na oči. Takéto konanie je však veľmi nebezpečné, nakoľko dieťa stráca všetku sebadôveru a svoje osobnostné rysy. Ak je tlak priveľký, naozaj sa začne snažiť o napodobňovanie iných, čo už od malička vedie k porovnávaniu sa s ostatnými a k nevraživosti k iným deťom.

„Buď ticho!“

Ak je dieťa naozaj príliš hlučné a snaží sa tým na seba upútať pozornosť, táto fráza vám naozaj nepomôže. Oveľa lepšie spravíte, ak začnete pátrať po skutočnej príčine takéhoto správania sa. Venujete dieťaťu dostatok pozornosti? Alebo jej má až priveľa? Nemusí príliš často počúvať vaše hádky? Nezanedbávate ho?

„Čo sa to s tebou deje?“

Dobre viete, že na túto až psychologicko-filozofickú otázku by mal veľakrát problém zmysluplne odpovedať aj dospelý človek, nieto ešte dieťa. Dáte mu tým len najavo, že z nejakého dôvodu nespĺňa vaše očakávania a nespráva sa tak, ako by ste si želali. Buďte konkrétni a ak máte naozaj pocit, že s vaším dieťaťom sa niečo deje, prívetivo sa ho opýtajte, či mu niečo nespôsobuje starosti alebo smútok.

„Budeš sa správať, ako ti hovorím, inak uvidíš!“

Použiť vyvolanie na strachu na to, aby sa dieťa správalo tak, ako chcete je jednou z najhorších vecí, ktoré môže rodič urobiť. Skutočný problém totiž nastane, keď dieťa dospeje a začne sa podľa tohto naučeného modelu správať k ostatným. Nechcete z neho predsa spraviť malého tyrana, ktorý bude v lepšom prípade každému na smiech.

Pozri aj: MARSHMALLOW EXPERIMENT: PSYCHOLOGICKÝ TEST, KTORÝ ODHALÍ, ČI BUDE VAŠE DIEŤA ÚSPEŠNÉ

psych.sk (Henrieta Balázsová), themindsjournal


Komentovať (0)