Foto: pixabay.com

/ 0 / Henrieta Balázsová
Nie je to ľahká úloha, no nie je to ani nič, čo by ste nezvládli.

Možno ste si na sebe už aj vy všimli jednu zaujímavú vec. Ak sa nám, ľuďom, niečo podarí a dosiahneme úspech, samozrejme nás to nesmierne poteší a máme radosť. Ako dlho však táto radosť trvá? Vieme, že vo väčšine prípadov naozaj nie dlho. No ak sa nám niečo nepodarí a zlyháme, sklamanie a frustrácia sa nás držia ako kliešť.

Prečo trvajú negatívne emócie dlhšie ako tie pozitívne a čo s tým môžeme spraviť?

Touto otázkou sa zaoberala aj popredná sociálna psychologička Alison Ledgerwood. Všimla si totiž, že podobný problém máme naozaj takmer všetci.

Za účelom potvrdenia tejto hypotézy sa preto Alison Ledgerwood rozhodla vykonať 3 naozaj zaujímavé experimenty.

Experiment č. 1

Participantom bola predstavená nová chirurgická metóda.

Skupina A dostala na záver informáciu, že táto metóda je účinná v 70% prípadov. Okamžite ju začali považovať za dobrú.

Skupina B dostala informáciu, že táto metóda je v 30% prípadov neúspešná. Celá skupina túto metódu okamžite zavrhla.

Experiment č. 2

V experimente č. 2 dostali ďalší participanti informácie o novom riaditeľovi istej spoločnosti.

Skupina A dostala informáciu, že riaditeľovi sa podarilo zachrániť 40% pracovných miest. Okamžite si ho obľúbili.

Skupina B dostala informáciu, že po zmene riaditeľa 60% pracovných miest zaniklo. Z participantov si ho neobľúbil nikto.

pexels.com

Experiment č. 3

Zaujímavým bol aj experiment č. 3. V nej dostala ďalšia skupina informáciu, že istou oblasťou sa šíri epidémia a ohrozených je 600 ľudských životov.

Skupina A dostala otázku: “Keď sa podarí zachrániť 100 ľudských životov, koľko ľudí zomrie?”

Skupina B dostala otázku: “Keď zomrie 100 ľudí, koľko ľudských životov bude zachránených?”

Participanti zo skupiny A odpovedali v priemere za 7 sekúnd, participanti zo skupiny B v priemere za 10 sekúnd. Čo je zaujímavé je to, že skupina A musela v myšlienkových pochodoch prejsť z dobrej správy (zachránené životy) na zlú (úmrtia). Naopak, skupina B prechádzala zo zlej správy (100 mŕtvych ľudí) k tej dobrej (zachránené životy).

Experiment č. 3 teda potvrdil to, čo vedecký tím Alison Ledgerwoodovej predpokladal – pre našu myseľ je ľahšie prejsť z pozitívneho “módu” do toho negatívneho, než naopak.

Experimenty č. 1 a 2 zas dokázali, ako veľmi nás ovplyvňuje to, z akej stránky sa na danú vec pozeráme. Ide o absolútne presný a priam učebnicový príklad poloprázdneho/poloplného pohára. Každá minca má predsa 2 strany a je len na nás, z ktorej strany sa na ňu rozhodneme dívať.

pexels.com

Alison Ledgerwoodovová však zároveň radí, ako svoj mozog “preprogramovať” tak, aby sa na veci pozeral z tej pozitívnej stránky a zároveň tak, aby preňho prechod z negatívneho módu do toho pozitívneho nebol až taký náročný a zdĺhavý. Možnosti vidí hneď dve.

Tou prvou je v závere každého dňa si napísať zoznam vecí, za ktoré by ste sa chceli poďakovať. Nezaberie vám to veľa času, no účinky tohto cvičenia vás naozaj veľmi príjemne prekvapia.

Ako druhú možnosť vidí Alison Ledgerwoodovová zdieľanie dobrých správ s ľuďmi, v ktorých okolí sa nachádzate. Podeľte sa s ľuďmi vôkol vás o akúkoľvek maličkosť alebo sa ich spýtajte, čo im dnes spravilo radosť.

Ak sa vám tieto dve zásady podarí uplatniť vo vašom každodennom živote, už onedlho uvidíte, ako sa celá vaša myseľ zmenila na jedno oveľa krajšie miesto. Držíme vám palce!

Pozri aj: Túžite sa vyspať ako batoľa? Začnite pred spaním robiť túto jednu vec

themindsjournal


Komentovať (0)