foto: Photo by Elijah Henderson on Unsplash

/ 0 / PetraSus
Švédsky teenager Anders Ericsson hrával v škole šach proti jednému spolužiakovi. Ericsson bol lepší a po každej prehre spolužiaka vyhrešil.

Jedného dňa ho však spolužiak porazil a Ericsson chcel vedieť, čo ho k tomuto zlepšeniu viedlo. Aj keď si to Ericsson neuvedomoval, práve táto otázka sa neskôr stala jeho životným poslaním. V časoch, keď však hral šach, prestal sa zaujímať o to, ako sa v hre zlepšiť a začal sa zaujímať o to, ako sa vôbec ľudia zlepšujú v čomkoľvek.

Dnes je Ericsson profesorom psychológie na univerzite na Floride a okrem iného sa venuje výskumu dosahovania vrcholových výkonov. Inými slovami, je expert na expertov. Podľa Ericssonových výskumov existuje celkom jednoduchý dôvod na to, prečo niekto nie je husľovým virtuózom či vrcholovým športovcom. Údajne je to preto, že nie sme dostatočne zapojení do procesu, ktorému hovorí „vedomé precvičovanie“.

Podľa Ericssona to znamená opustiť svoju komfortnú zónu a skúšať aktivity, ktoré sme doteraz ešte nikdy nerobili. Opakovanie schopnosti, ktorú sme už nadobudli síce môže byť uspokojivé, nepomôže nám však zlepšiť sa. Ani chcenie zlepšiť sa nestačí. Ľudia potrebujú jasne definované ciele a učiteľa, ktorý vytvorí prehľadný plán na ich dosiahnutie.

pixabay.com

Učiteľ má tiež poskytovať spätnú väzbu, na základe ktorej môžeme svoje nedostatky doladiť. Ericsson skúmal expertov v oblasti predaja, špičkových atlétov a pamäťových šampiónov a ich úspech pripisuje práve vedomému precvičovaniu. Okrem toho, Ericssonova práca bola podkladom pre Gladwellovo pravidlo 10 000 hodín, ktoré hovorí, že ak precvičovaniu niečoho  (čohokoľvek) venujete 10 000 hodín času, stanete sa v tom expertom.

Ericsson však tvrdí, že Gladwell ho nesprávne pochopil a precvičovať rovnakú aktivitu 10 000 hodín z nikoho majstra vo svojom obore neurobí. Gladwell svoje tvrdenie postavil na výskume z roku 1993, ktorému centrom záujmu bolo 40 huslistov z Nemecka. Sústreďovali sa na faktory, ktoré odlišujú skvelého huslistu od dobrého a od priemerného.

pixabay.com

Huslistov požiadali, aby opísali, ako trávia svoj čas, a to nie len tréningový. Ukázalo sa, že dve najlepšie skupiny huslistov venovali trénovaniu dvakrát viac času než ostatní. Pri výskume klaviristov boli výsledky rovnaké. Vo veku 20 rokov mali najlepší huslisti a klaviristi za sebou približne 10 000 hodín precvičovania. Samozrejme, niektorí cvičili menej, niektorí viac.

Ericsson však tvrdí, že kľúčom k úspechu v akejkoľvek oblasti nie je počet hodín, ale vedomé precvičovanie. Okrem toho si myslí, že genetika nezohráva príliš významnú úlohu, keďže jediné faktory, ktoré sú tréningom neovplyvniteľné sú výška a tvar tela. Dokonca ani inteligencia sa priamo nespája s expertnosťou. Vedci skúmali britské deti a ukázalo sa, že aj keď inteligencia má vplyv na schopnosť hrať šach, nie vždy vyššie IQ znamená, že šachista bude expertom.

Vysoké IQ pomôže deťom pochopiť a osvojiť si pravidlá hrania šachu, dôležité je však precvičovanie. Ericsson hovorí: „Strávil som 30 rokov hľadaním limitov, ktoré by jedincom mohli brániť v dosiahnutí expertnosti. A som prekvapený, že som limity skutočne objavil.“

pexels.com

Posledných niekoľko rokov však Ericssonove názory podliehajú ostrému skúmaniu a kritike zo strany iných psychológov. V roku 2016 bola uverejnená štúdia, ktorá zhromaždila výsledky tisícky výskumov a ukázalo sa, že aj keď precvičovanie môže atlétom pomôcť k tomu, aby dosiahli vrcholové výsledky, neplatí to u každého. Vedci nedokážu s určitosťou povedať, aké faktory zavážia, myslia si však, že je dôležité, aké genetické predispozície má jedinec napríklad na vybudovanie svalovej hmoty či prezentovanie čŕt, ako je sebavedomie.

Ericsson sa na úkor tejto štúdie vyjadril, že zistenia nie sú presné, pretože vo výskumoch neboli rozlíšené hodiny strávené tréningom a hodiny strávené vedomím precvičovaním, ktoré sa odohráva pod vedením učiteľa. Mnoho tréningových aktivít je totiž úplne neužitočných a neprinášajú výsledky.

pexels.com

Aby sa človek stal expertom a bol úspešný, musí byť ochotný obetovať krátkodobé potešenia. Úspech neprichádza ľahko, je potrebné si ho vydrieť. Ako sa Ericsson vyjadril: „Trénovanie zahŕňa aj mnohé zlyhania, kým človek skutočne dosiahne svoj cieľ.“ Myslí si, že väčšina ľudí nedosiahne dokonalosť vo viac než jeden oblasti. Keďže je potrebné sa na svoje silné stránky sústrediť na sto percent, snaha dosiahnuť vrcholový výkon nemusí byť pre každého to pravé. Nie je predsa nič zlé na tom, byť priemerný.

Pozri aj: Keď mala 9, bola brutálne znásilnená. Napriek početným životným skúškam sa z nej stala jedna z najvplyvnejších žien na svete

thisisinsider


Komentovať (0)