foto: flickr.com

/ 0 / PetraSus
Viac než desať hodín spánku a žiadne ponožky. Mohlo by byť práve toto kľúčom k mysli génia?

Vynálezca Nikola Tesla si údajne každý večer precvičoval prsty na nohách. Cvik opakoval stokrát na každej nohe. Aspoň to tvrdí Marc J. Seifer. Aj keď nie je celkom jasné, aký mal cvik účel, Tesla tvrdil, že stimuluje jeho mozgové bunky.

Aj najväčší matematik 20. storočia, Paul Erdos, mal zvláštny spôsob stimulácie mozgu. Užíval amfetamíny. Raz sa s ním priateľ stavil, že nedokáže na mesiac s užívaním prestať. Erdos to zvládol, priateľa však obvinil, že kvôli nemu je o mesiac pozadu s prácou. Newton zas obhajoval výhody celibátu. Keď v roku 1727 zomrel, zanechal po sebe 10 miliónov slov v poznámkach a údajne bol stále panic. Celibát preferoval aj Tesla, aj keď neskôr tvrdil, že sa zamiloval do holuba.

Nejeden najväčší génius sveta bol skutočný podivín a mal tie najbizarnejšie zvyklosti. Phytagoras ani za nič nejedol fazule a Benjamin Franklin sa rád prechádzal nahý. Čo ak podivnosť a inteligencia akosi súvisí? Vedci sú si čoraz istejší, že inteligencia nie je len výhra v genetickej lotérii. Údajne až 40 percent toho, čo v dospelosti odlišuje inteligentných ľudí od tých menej obdarených inteligenciou, je prostredie. Či tomu veríte, alebo nie, každodenné zvyklosti majú na náš mozog závažný dopad, formujú naše myslenie.

Aj jeden z najväčších géniov histórie, Albert Einstein, mal zvláštne zvyky. Zrejme teda niet lepšieho subjektu na štúdium tejto zaujímavej súvislosti. Možno nás naučí, ako z našich smrteľných mozgov dostať čo najviac.

Desať hodín spánku 

Je známy fakt, že spánok je pre mozog prospešný a Einstein to bral skutočne vážne. Údajne spal až desať hodín denne, čo je takmer raz toľko, ako spí priemerný Američan. Aj spisovateľ John Steinbeck sa vyjadril, že problém, ktorý je náročné vyriešiť v noci, je jednoduchší ráno po dobrom spánku.

Aj prelomové objavy v histórii vznikli v nevedomí počas toho, ako ich autor spal. Napríklad taká periodická tabuľka, štruktúra DNA, či Einsteinova teória relativity. O Einsteinovom objave sme písal v článku o tom, ako vznikali objavy v snoch.

V roku 2004 nemeckí vedci vykonali experiment, v ktorom účastníkov najprv naučili hrať istú hru s číslami. Jedna skupina si potom mohla osem hodín pospať, kým druhá musela bdieť. Skupina, ktorá spala, získala náhľad do pravidiel hry dvakrát rýchlejšie než tí, ktorí spať nemohli.

pexels.com

Keď zaspíme, mozog každých 90 až 120 minút prechádza od hlbokého spánku k ľahkému spánku a k fáze, ktorá súvisí so snívaním a hovorí sa jej REM fáza (rapid eye movement) . Vedci si myslia, že práve REM spánok zohráva dôležitú úlohu v procese učenia a zapamätania. Non- REM spánok je ešte stále tak trochu záhadou, trávime ním však až 60% noci.

Non- REM spánok je charakteristický nárastom mozgovej aktivity. Ak by ste sa pozreli na EEG, videli by ste vlny. Bežný nočný spánok zahŕňa tisícky takýchto vĺn, pričom každá trvá len niekoľko sekúnd. Čím viac spíte, tým viac vĺn. Čím viac vĺn, tým vyššia fluidná inteligencia, čo je schopnosť riešiť nové problémy a využívať logické myslenie v nových situáciách.

Nemusí to však nevyhnutne znamenať, že veľa spánku nám prospieva vždy. Vedci tento problém prirovnávajú k diskusii o vajci a sliepke. Čo bolo prvé vajce, alebo sliepka? Sme inteligentní keď viac spíme, alebo spíme viac, pretože sme inteligentní? Vedci si myslia, že nočný spánok u žien a „šlofík“ počas dňa u mužov zlepšuje schopnosť riešiť problémy. Zrejme preto si Einstein okrem nočného spánku občas oddýchol aj cez deň. Aby to však so spánkom v priebehu dňa neprehnal, vzal do ruky lyžičku a položil pred seba tanier. Ak zadriemal, lyžička vypadla a zvuk jej nárazu o tanier ho prebral.

Denné prechádzky

Každodenné prechádzky boli pre Einsteina posvätnou záležitosťou. Prechádzky mal v obľube aj Darwin a venoval im aspoň 45 minút každý deň. Nebolo to však len kvôli kondičke. Je dokázané, že prechádzky zlepšujú schopnosť zapamätania a riešenia problémov. A ak sa prechádzate vonku, údajne budete aj kreatívnejší.

Môže sa to zdať trochu nelogické, keďže počas chôdze sa musíme sústrediť na to, kam kráčame, aby sme nepadli na nos a máme teda menej priestoru sústrediť sa na iné potrebné úlohy. Chôdza však núti mozog, aby sa na veci pozrel z iného uhla pohľadu, čo sa vám sedením pri stole nepodarí. Aj keď vedci ešte nemajú jasné dôkazy, s touto myšlienkou sa už nejaký čas zahrávajú.

pexels.com

Jedenie špagiet

Už vieme, koľko géniovia spia a akým pohybovým aktivitám sa venujú. Čo však jedia? Nie je jasné, čím sa kŕmil Einstein, niektoré zdroje však tvrdia, že obľuboval špagety, aj keď uhľohydráty nemajú práve najlepšiu reputáciu. Aj keď mozog tvorí hmotnosťou len 2% tela, spotrebuje až 20% energie. Einsteinov mozog bol dokonca menší, než priemer a vážil len 1230 gramov. Ako zvyšok tela, aj mozog preferuje jednoduché cukry. Ak sú neuróny zúfalé, akceptujú aj iné formy energie, nie je to však veľmi výhodné.

Mozog si energiu nedokáže uskladňovať, ale spotrebúva zásoby z tela. Preto nie sme príliš vo svojej koži, keď vynecháme niektoré z hlavných jedál dňa. Zhoršuje sa reakčný čas aj krátkodobá pamäť.

pexels.com

Fajčenie

Keďže neblahé následky fajčenia sú známe, nie je veľmi múdre nasledovať tento zvyk. Einstein bol však známy tým, že oblak dymu z fajky ho prenasledoval všade. Dokonca, ak na ulici našiel ohorky z cigariet, zvyšný tabak z nich napchal do svojej fajky. Na jeho obranu, vedci dokázali súvislosť fajčenia a rakoviny pľúc až v roku 1962, čo bolo sedem rokov po jeho smrti. Nevedel, že fajčenie bráni riadnemu okysličovaniu mozgu a pozastavuje rozvoj buniek. Einstein bol inteligentný napriek svojmu zlozvyku, nie vďaka nemu.

pexels.com

Bez ponožiek

Zoznam by nebol kompletný, keby sme nespomenuli Einsteinovu nekonečnú averziu voči ponožkám. V liste svojej sesternici a neskôr manželke napísal, že palec na nohe vždy urobí do ponožky dieru. Preto ich prestal nosiť. Neskôr, keď nemohol nájsť svoje sandále, nosil obuv svoje ženy.

pixabay.com

Nanešťastie, neexistuje štúdia, ktorá by dokazovala výhodu nenosenia ponožiek, ale aby sme článok nekončili ponožkami, na záver dodávam myšlienku od tohto génia so zvláštnymi zvykmi. Ako povedal:

Dôležité je nikdy sa neprestať pýtať. Zvedavosť predsa existuje z nejakého dôvodu.

Pozri aj: Einstein zanechal odkaz v časovej kapsuli pre rok 6939. Ľuďom z budúcnosti venoval tieto slová

bbc


Komentovať (0)