Foto: worldstopmost.com

/ 0 / Mariana Belmer
Masoví vrahovia. Ich príbehy navonok vyzerajú vždy rovnako desivo, keď však naberiete odvahu a podídete bližšie, zistíte, že za beštiálnymi činmi sa skrýva pochmúrne detstvo, zlé vzťahy s rodinou, nepochopenie a výsmech zo strany rovesníkov.

Presne takýto scenár sa objavuje aj v prípade vraha, o ktorom vám dnes píšeme. Za svoju vraždiacu „kariéru“ si na konto pripísal nanešťastie až 53 obetí. Brutálny, úchylný, zvrhlý, pomätený… Jeden z najznámejších sériových vrahov vôbec – Andrej Čikatilo.

Narodil sa v roku 1936 na Ukrajine, kde bol v tom čase hladomor. Jeho matka ho, rovnako, ako jeho mladšiu sestru, presviedčala, že mali staršieho brata, ktorý bol unesený a stal sa obeťou kanibalizmu. Boli to jej hysterické fantázie a často zachádzala do nechutných detailov, čo sa negatívne podpísalo na psychike oboch detí. V skutočnosti bola traumatizovaná zo zajatia svojho manžela, Andrejovho otca, nacistami.

Čikatilo bol od narodenia krátkozraký, takmer poloslepý. Snažil sa zapájať sa do hier s inými deťmi, no tie ho zosmiešňovali kvôli zrakovému hendikepu a zženštilosti. Bol uzavretý do seba, veľa čítal, najmä knihy o zaobchádzaní partizánov s nemeckými zajatcami, ktorých mučili a zabíjali. Okrem detstva sa na jeho temnej minulosti podpísala aj jeho impotencia, kvôli ktorej mal obrovské komplexy.

Ako mladík vstúpil do komunistickej strany a začal si na nej zakladať svoju kariéru. Po ukončení štúdia a povinnej vojenskej služby sa presťahoval do Ruska, do oblasti Rostova na Done. Svoje problémy s impotenciou sa naučil riešiť častým sebaukájaním. Vďaka svojej sestre si našiel aj dievča, s ktorým sa v roku 1963 oženil. Tá časom zistila, že jeho sexuálne chúťky sa ďaleko vymykajú normálu. Mali spolu 2 deti – chlapca a dievča. Čikatilo bol presvedčený, že chlapec nie je jeho syn, čo pripisoval svojej impotencii.

V tom čase sa Čikatilovi podarilo získať učiteľský post na strednej škole. Nebol obľúbený a jeho žiaci i kolegovia sa mu často vysmievali. Vplyvom jeho politického zázemia mal však vynútený rešpekt, keďže mal oveľa širšie právomoci, než bežní pedagógovia. Vďaka nemu popustil uzdu svojim zvrhlým chúťkam – voyerizmus na dievčenských záchodoch, obťažovanie v bazéne, ba dokonca snaha o zneužitie spiaceho chlapca. Pred trestom ho ochránila stranícka imunita.

Andrei Romanovich Chikatilo (16 October 1936 – 14 February 1994) was a Soviet serial killer who committed the sexual assault, murder, and mutilation of at least 52 women and children between 1978 and 1990 in the Russian SFSR. At this time serial killers were a virtually unknown phenomenon in the Soviet Union. Evidence of serial killing, or child abuse, was sometimes suppressed by state-controlled media, in the interests of public order. The eye mutilation was a modus operandi distinct enough to allow for other cases to be linked, when the Soviet authorities finally admitted that they had a serial killer to contend with. As the body count mounted, rumors of foreign inspired plots, and werewolf attacks, became more prevalent, and public fear and interest grew, despite the lack of any media coverage. Chikatilo confessed to a total of 56 murders and was tried for 53 of these killings in April 1992. He was convicted andsentenced to death in October 1992 and subsequently executed in February 1994. MODUS OPERANDI: – Befriended victims (usually runaways or vagrants of both sexes) at train stations or bus stops – Adult female victims tended to be prostitutes or homeless women – Attacked them after he lured them to a more secluded area – Attempted rape – Use knife to mutilate them – In earlier attacks, it was common for him to damage the eye area – In some cases, he ate the sexual organs – Occasionally removed noses or tongues #mindsincrime #serialkillers #serialkiller #criminalminds #insaneminds #russia #russianman #chikatilo #modusoperandi #victims #rostov #comunism

A post shared by Minds in Crime (@minds_in_crime) on

Prvú vraždu spáchal 22. 11. 1978. Obeťou bolo 9-ročné dievča, ktorého mŕtve telo našli v rieke. Čikatilo neskôr o tejto vražde povedal: „Bol to môj prvý zločin a úprimne ho ľutujem. To, čo sa tej noci stalo, zanechalo vo mne veľmi silný dojem. Ťažko to opísať. Bola to senzácia, bol som akoby šialený, ovládaný istým druhom beštiálnej vášne. Rozkoš, ktorú som zažil, bola nevídaná – najsilnejšia, akú som kedy cítil.“

Nasledovalo dvanásťročné vyčíňanie. Svoje obete vyhľadával na vlakových staniciach, kde sa mohol vždy, v prípade potreby, zamiešať do davu. Nikdy sa nebál dolapenia, svoje činy si dopredu neplánoval a rafinovaný bol práve vďaka svojej prirodzenej nenápadnosti. Jeho obeťami boli deti, ku ktorým si prisadol na lavičku a lákal ich na žuvačky, cukríky, peniaze či prechádzku do lesa. Imponoval im jeho pokojný hlas, jemný až zženštilý výraz tváre a silné dioptrie v hrubých rámoch, ktoré vzbudzovali súcit.

Modus operandi jednotlivých vrážd vždy závisel od Čikatilových aktuálnych chúťok. Niekedy obeť udusil, inokedy umlátil, podrezal či rozrezal za živa. Niekedy svoje obete znásilnil, inokedy onanoval nad ich rozrezaným telom. Pil ich krv, znetvoril im genitálie i prsia, dobodal ich a zakaždým im vypichol oči, lebo veril, že sa im v nich odráža obraz ich vraha.

Polícia sa pustila do rozsiahleho pátrania. Raz sa jej podarilo Čikatila zadržať, no prepustili ho kvôli jeho politickej imunite. Psychologický profil páchateľa pre políciu vypracoval psychiater Dr. Bukhanovsky, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, trafil do čierneho, keď opísal ženatého muža, ktorý ma možno i deti, trpí sexuálnou deviáciou s nekrosadistickými sklonmi, je v strednom veku, má približne 1,80 metra a zmrzačenie svojich obetí chápe ako ich ovládnutie.

Vraha sa polícii podarilo zatknúť až v roku 1990. Čikatilo hral o čas, dookola tvrdil, že je nevinný, alebo že sa k svojim zločinom prizná až zajtra. Zlom nastal, keď mu spomínaný psychiater cez reproduktor prečítal psychologický profil, ktorý zostavil. Keď Čikatilo počúval o svojom detstve a o tom, ako ho všetci ponižovali, priznal sa a polícii ukázal aj ďalšie hroby.

Súdny proces sa vliekol pár rokov. Čikatilo sa snažil pôsobiť nepríčetne, aby ho s diagnózou schizofrénia umiestnili na psychiatriu. Našťastie, nepodarilo sa mu to. Bol popravený strelou do zátylku, dňa 14. februára 1994.

Jeden z najmonštruóznejších vrahov v histórii, Andrej Čikatilo, je dokonalou ukážkou potláčaného zlostného a úzkostného napätia, ktoré v ňom vyvolalo neustále ponižovanie. Podľahol vlastnej sugescii svojej podradenosti, ktorú porazil tým že vraždil, čím získal nadradenosť nad slabšími. Bol inteligentný a svoje zvrátené chúťky vedel dobre ovládať. Pri úniku pred spravodlivosťou mu výrazne napomáhala jeho prirodzená nenápadnosť a zženštilý, slabošský výraz obete.

Pozri aj: Týchto 10+ faktov o sériových vrahoch vás vydesí na smrť


Komentovať (0)