foto: pexels.com

/ 0 / PetraSus
Predstavte si, že nejaký vedec vybuduje v rámci experimentu raj pre myši a bude sledovať, čo sa udeje.

Presne to totiž urobil v roku 1950 americký etológ menom John Calhoun, ktorý experimentu zasvätil celý svoj život. Vybudoval dokonalý svet pre myši a sledoval, čo sa bude diať, ak budú žiť v dokonalom blahobyte. Bizarné však je, nakoľko je možné výsledky jeho pozorovaní vztiahnuť aj na ľudstvo. Z toho, čo sa v myšacej utópii dialo, až mrazí o to viac, že podobný osud možno čoskoro čaká aj nás.

Prečo si pre svoj experiment zvolil práve myši? Lebo sa rýchlo množia, mohol teda pozorovať vývoj niekoľkých generácií naraz v relatívne krátkom časovom rozpätí. Okrem toho, pozoroval potkany a myši vo voľnej prírode a zistil, že na území určitých rozmerov zvieratá udržiavali populáciu s približne konštantným počtom jedincov v rôznych skupinkách, napriek tomu, že boli schopné množiť sa a splodiť omnoho viac potomkov.

Rozhodol sa teda, že populáciu prenesie do laboratória a vytvorí pre myši ideálne podmienky. Vždy mali k dispozícii neobmedzený prísun vody, stravy, veterinára a neboli vystavené žiadnym stresorom. Vo výbehu bol priestor pre približne 3000 myší. Výbeh bol uzavretý, myši sa teda nemohli dostať von, ale ani žiaden predátor dnu. Priestor bol rozdelený do viacerých oddelení, čo myšiam umožnilo vytvoriť sociálne skupiny.

wikipedia.org

Do výbehu umiestnil 4 páry myší, 4 samcov a 4 samice. Postupne si zapisoval zmeny v počte jedincov aj ich správanie. Zistil, že v existencii skupiny myší nastali 4 fázy. Prvou z nich bola fáza usilovania. Myši objavovali nový priestor, skúmali ho a budovali si svoje teritóriá a hniezda. Druhú fázu nazval populačnou explóziou. Myši sa množili a všimol si, že v niektorých jednotkách viac, v iných menej. V tých častiach, kde sa premnožili, začalo byť tesno a spotrebovávali viac zdrojov.

Tretia fáza bola fázou rovnováhy, keď sa počet jedincov ustálil na 2200, napriek tomu, že vo výbehu bol priestor pre 3000 jedincov. V tejto fáze došlo ku kolapsu myšej civilizácie. Nové generácie už nemali toľko priestoru, ako tie pôvodné. Začali sa objavovať sociálne dysfunkcie. Niektoré myši boli agresívne, bojovali o pozíciu a niektoré samce boli permanentným terčom útokov.

Calhoun si poznamenal, že mnoho samíc nedokázalo donosiť mláďatá. Ak ich aj donosili, neboli schopné sa o ne postarať. Úmrtnosť mláďat dosahovala v istých skupinách až 96 percent. Samce začali byť sexuálne deviantné, požierali sa navzájom a niektorí jedinci sa utiahli a kŕmili a hýbali sa len vtedy, keď zvyšok populácie spal. Dochádzalo k úpadku správania.

Nová generácia myší nemala v spoločnosti miesto, všetok čas preto venovali kŕmeniu, pitiu, spánku a starostlivosti o svoj kožúšok. Boli menej inteligentné než predošlá generácia a nedokázali sa množiť. Nezapájali sa do žiadnych sociálnych interakcií. Z raja sa postupne stávalo peklo.

Poslednou fázou bola fáza úpadku. Počet jedincov začal prudko klesať. Takmer každý jeden jedinec bol kvôli narastajúcej agresivite poranený. Žili vedľa seba bez toho, aby si jeden druhého všímali. Neboli schopní socializovať sa, ani páriť. Každý sa staral len o svoje potreby. Posledný jedinec uhynul 600 dní od začiatku experimentu. Calhoun svoj experiment zopakoval niekoľkokrát, zakaždým však s rovnakým výsledkom. Populácia napokon vždy vyhynula.

Všimli ste si paralelu?

Napriek tomu, že jediným limitujúcim faktorom bol priestor, došlo k úpadku sociálneho správania a populácia myší napokon zanikla. Pozorovania z Calhoumových experimentov až príliš nápadne pripomínajú správanie ľudí v súčasnosti. Možno by ste si pomysleli, že ľudia predsa nie sú limitovaní priestorom, stále sa máme kam sťahovať. Všimnite si však, že v čase, keď skaza začínala, myši osídlili len polovicu výbehu. Preľudnené boli len niektoré časti výbehu. Podobne je to so Zemou.

Je náročné porovnávať myší utopický experiment s podmienkami ľudstva, keďže myši sa nachádzali v kontrolovanom prostredí a podmienkach. Na ľuďoch podobný experiment nie je možné vykonať, je však možné vidieť, kam spoločnosť smeruje.

pixabay.com

Preľudnenie

Vezmime si napríklad také Nemecko (príklad je však možné aplikovať aj na Japonsko či Španielsko). Úrady hlásia, že mestské časti začínajú byť preľudnené, zatiaľ čo z vidieckych oblastí sa stávajú mestá duchov. Ceny bytov v Mníchove stúpajú, inde však stoja opustené. Podobne ako utopický raj, aj Nemecko je rozdelené do viacerých regiónov s bohatými zdrojmi, pričom niektoré oblasti sú preľudnené. Vedci predpovedajú, že podobne ako v Calhounovom experimente bude počet deviácií narastať a ľudia budú čoraz menej plodní.

pexels.com

Pokles populácie

Problémy s plodnosťou sa vyskytujú čoraz častejšie. Príkladom v tomto prípade je Japonsko či Kórea. Podobne ako populácia myší, aj ľudia potrebujú mať zmysel života. Potrebujú sa o niečo snažiť. Snaha o prežitie nás spája ako druh. Ak sa však o nič snažiť nemusíme, náš život sa stane povrchným a bezvýznamným.

Vedci predpovedali, že v roku 2017 dôjde v Kórei k populačnému vrcholu s počtom obyvateľov 50 miliónov. Nasledovať bude úpadok a do roku 2050 klesne počet obyvateľov na 42 miliónov. Dôvodom je nedostatok práce, ktorého následkom je nedostatočný príjem a neschopnosť postarať sa o potomstvo. Starí ľudia odchádzajú do dôchodku čoraz neskôr, mladí sa preto nemajú kde uplatniť.

pixabay.com

Narastajúca agresivita

Tento fenomén je možné badať celosvetovo. Aj keď agresivita existovala vždy, stále mala svoj dôvod, ako napríklad boj medzi kmeňmi pre nedostatok zdrojov, či chudoba. V súčasnosti máme k dispozícii na Zemi dostatok zdrojov, agresivita napriek tomu stúpa. Aj vďaka preľudneniu oblastí.

Práve agresivita však bola počiatkom sociálneho úpadku myší. Čo bolo jej dôvodom? Nedostatok priestoru a nedostatok možností začleniť sa do spoločnosti a uplatniť sa. Podobne sú na tom dnes mladí ľudia. Boj o sebapresadenie a uznanie je nesmierne krutý.

pixabay.com

Rodové role

Postupný sociálny úpadok spôsoboval mnohé bizarné formy abnormálneho sociálneho správania. Samce medzi sebou čoraz častejšie bojovali. Keďže nie každý môže byť alfou, porazení sa utiahli. Staršie samce sa vzdávali a nechávali samice, aby sa postarali o rodinu. Následne boli samice agresívnejšie a často napádali aj vlastných potomkov.

Čoraz častejšie počúvame zo správ o matkách, ktoré zanedbávajú alebo týrajú svoje deti. A rovnako, ako v utópii, narastá promiskuita. Deti sú čoraz skôr nútené starať sa sami o seba, bez vzoru, ako sa správať. Milióny ľudí sa stávajú extrémnymi introvertmi. Vyhýbajú sa ostatným a väčšinu času trávia zavretí doma.

pixabay.com

Tí krásni

V Japonsku sa čoraz častejším fenoménom stávajú tzv. „grass eaters“, teda tí, ktorí neprejavujú záujem o vzťahy s opačným pohlavím. Nie sú však homosexuáli, ani asexuáli, jednoducho nemajú záujem o vzťah. Väčšinu času a peňazí investujú do starostlivosti o seba. V Kórei až 10 percent mužov nosí make-up. V iných krajinách sú za „tých pekných“ považované celebrity a vyznávači kultu krásy. Možno práve oni sú súčasťou začiatku sociálneho úpadku.

pexels.com

S postupom času bude viditeľných omnoho viac paralel s experimentom s utopickým mestom myší. Omnoho viac dôkazov, že smerujeme k sociálnemu úpadku. Aj keď niektorí možno považujú porovnávanie s myšami za urážlivé, aj ľudia sú zvieratá. Oveľa vyvinutejšie, stále však zvieratá. Pravidlá, aké sa vzťahovali na myši, sa vzťahujú aj na nás. Ak sa však chceme považovať za niečo viac, za pánov tvorstva, mali by sme sa poučiť.

Po opakovaní experimentu sa Calhoun rozhodol, že príde na to, ako úpadku spoločnosti myší zabrániť. Donútil myši k tomu, aby sa o seba navzájom zaujímali, komunikovali a pomáhali si. Ak sa chcela myš dostať k vode, potrebovala, aby jej iná myš stlačila páčku. Pokiaľ na páčke stála ďalšia myš, voda tiekla. Ak chceli prežiť, museli spolupracovať a učiť sa sociálnemu správaniu. Každá myš mala svoju úlohu a zmysel. Do fungovania spoločnosti sa zapájali všetci a populácia sa udržiavala konštantná. Tento fenomén dostal pomenovanie „revolúcia súcitu“. Sme jej schopní aj my?

Pozri aj: Počuli ste už o binaurálnych rytmoch? Po ich vypočutí sa môžete cítiť ako po užití alkoholu alebo drog

returnofkings, dennikn


Komentovať (0)