/ 0 / PetraSus
Ak si myslíte, že do istého veku musíte dosiahnuť veľký míľnik, vystavujete sa pocitu sklamania.

Mnoho ľudí má pocit, že je pod tlakom, že sa musí stať niekým výnimočným a dosiahnuť niečo veľké. Porovnávame sa s inými a s ich cieľmi a výsledkami. Vidíme ľudí, ktorí sú mladší ako my a predsa akosi úspešnejší. A to vyvoláva žiarlivosť.

Prajeme si, aby sa nám podarilo nájsť najjednoduchšiu možnú cestu tam, kam sa chceme dostať. Sme netrpezliví a frustrovaní z toho, ako pomaly dosahujeme progres a zabúdame pri tom na univerzálne pravidlo, že žiaden zázrak sa neudeje za deň či dva. Trvá tisícky hodín, kým sa v nejakej schopnosti zdokonalíme.

V tomto momente nemusíme vedieť, kde presne sa ocitneme o desať rokov. V mladom veku nemusíme vedieť, s kým sa neskôr oženíme, za koho sa vydáme. Nemusíme vedieť, či budeme mať prácu, ktorú budeme milovať a vykonávať až do staroby, akej farby bude dom, v ktorom budeme žiť, ani to, aké množstvo peňazí budeme potrebovať na to, aby sme to považovali za úspech. Nie je nám predurčené vytvoriť si rovný chodníček, ktorý budeme nasledovať, až kým neumrieme.

pexels.com

Dvadsiate roky majú byť hrboľaté. Vtedy máme byť svedkami toho, ako rýchlo sa veci menia. Máme si uvedomiť, že to, čím sme posadnutí dnes, nemusí byť to, čo budeme chcieť o niekoľko mesiacov, či o niekoľko rokov. Vtedy si uvedomíme, že plač veci nevyrieši a nemáme inú možnosť, len sa zmieriť s vlastnými pocitmi a pohnúť sa ďalej. A v tom čase ľudia občas zažívajú tú najkrutejšiu a najviac skúšajúcu bolesť. Bolesť zlomeného srdca.

V srdci máme stále kúsok dieťaťa, predstierame však dospelosť a snažíme sa naplniť očakávania, ktoré na nás svet kladie. Máme však dovolené povedať: „Neviem. Ešte sa učím.“ Stále máme čas rásť, učiť sa a byť lepší. Máme nárok na slobodu, a na čas potrebný na to, aby sme lepšie spoznali sami seba.

pexels.com

Máme nárok na prestávku, smiať sa na plné hrdlo, poučiť sa z bolesti a z chýb, a pripomenúť si, čo je pre nás dôležité. Smieme sa občas zabaviť a robiť veci, vďaka ktorým sa cítime ako ľudské bytosti. Tvrdá práca je dobrá a bez pochýb je to spôsob, ktorým môžeme dosiahnuť úspechy. Možno však život nie je len o tom, aby sme iným dokazovali, akí sme dobrí a úspešní v tom, čo robíme. Život je aj o objavovaní toho, čo nás činí šťastnými a kým v hĺbke duše sme.

pexels.com

Nemusíme byť slávni. Ľudia nás nemusia poznať a chcieť od nás autogramy. Mali by sme spoznávať sami seba, byť sami sebou a mať sa radi. Je v poriadku, ak teraz nemáme všetko, čo chceme. V skutočnosti totiž všetko ani nepotrebujeme.

Aj keď nie sme dokonalí, stále máme možnosť sa zmeniť. Musíme len čakať a veriť, že náš čas ešte príde a život nám ponúkne šancu zmeniť svet a robiť veľké veci. Prestaňme všetko plánovať, o všetkom príliš premýšľať a o veciach hovoriť. Jednoducho ich urobme. Vek, v ktorom práve sme, možno nie je taký, aký sme si ho vysnívali. Život však ide ďalej a nakoniec sa sny možno splnia. Musíme sa len sústrediť a naučiť sa všetko, čo potrebujeme. A dúfať, že trpezlivosť a tvrdá práca čoskoro prinesú svoje ovocie.

Pozri aj: Myslíte si, že váš život nemá zmysel? Prečítajte si tento inšpirujúci príbeh, vďaka ktorému sa na všetko pozriete inými očami

themindsjournal


Komentovať (0)