foto: jessebirkey.com

/ 71 / Michaela
Je veľmi ľahké nechať sa vyprovokovať. Či už ide o všetečnú tetušku z vedľajšieho vchodu alebo nepríjemného šéfa. No ako z toho von?

Štúdia, ktorá sa zaoberala reakciou na provokáciu, ktorú notoricky pozná každý z nás, prišla k zaujímavým výsledkom. Všetko nasvedčuje tomu, že akákoľvek reakcia, argumenty či debata je zbytočná. Asi naozaj platí staré známe: „Nehádžte perly sviniam…“

Ak sa vás niekto snaží vyprovokovať, pokúste sa zachovať si od neho odstup a objektívne sa pozrieť na situáciu. Ostaňte pokojní – aspoň tak to vidí nová štúdia. „Predstavte si, že sa to týka niekoho iného, nie vás. Uľaví sa vám,“ tvrdí Dominik Mischowski, vedúci výskumu a doktorand psychológie na Univerzite Ohio State.

Mischkowski predpokladá, že ak sa pozrieme na celú situáciu z vtáčej perspektívy, je to pre nás lepšie. Výskum bol založený na dvoch štúdiách. V prvej štúdii bolo 95 účastníkom povedané, že sa zúčastňujú štúdie zameranej na to, ako hudba ovplyvňuje schopnosti riešiť problémy. Účastníci výskumu boli požiadaní, aby počúvali hudbu pri riešení hlavolamov. Netušili však, že výskum je v skutočnosti zameraný na to, aby ich vyprovokoval. Na dosiahnutie tohto cieľa účastníkov sústavne vyrušovali a žiadali od nich, aby kričali do reproduktorov. Potom im povedali, že sa zúčastnia štúdie zameranej na hudbu a pocity. Výskumný tím ich požiadal, aby skúsili v mysli vyriešiť hlavolam.

Následne rozdelili účastníkov do troch skupín. Prvú požiadali, aby premýšľala o tom, ako sa cíti. Druhú skupinu zas vyzvali, aby sa na scénu pozerali tak, akoby sa udiala niekde v diaľke a tretej skupine, ktorá bola zároveň kontrolnou, nezadali žiadnu úlohu.Vedci potom vykonali testy, pomocou ktorých určili, ktorá skupina bola najagresívnejšia. Zistili, že ľudia, ktorí boli od situácie vzdialení, mali oveľa menšie sklony k agresivite.

„Ak si zachováme odstup, pomôže nám to regulovať hnev, zlosť aj agresívne myšlienky,“ tvrdí Mischkowski.

pixabay.com

V druhej štúdii, ktorej sa zúčastnilo 93 účastníkov, tiež výskumný tím zadal rovnakú úlohu. Účastníci výskumu mali pri počúvaní hudby tiež za úlohu vyriešiť hlavolam, no s tým rozdielom, že im bol pridelený študent, ktorý ich neustále vyrušoval a provokoval.

„Týchto účastníkov sme otestovali hneď na to, ako boli vyprovokovaní,“ dopĺňa Mischkowski. Aj týchto účastníkov rozdelili do troch skupín. Prvá skupina mala za úlohu rozanalyzovať svoje pocity používaním techniky, v ktorej si udržovali od danej situácie odstup, zatiaľ čo druhá skupina mala o svojich pocitoch len popremýšľať. Tretia skupina tvorila kontrolnú vzorku.

Záver štúdie je viac než zaujímavý. Účastníkom povedali, že budú súťažiť proti partnerovi, ktorý ich provokoval. Ak vyhrali, mohli ho potrestať cez slúchadlo – pustili mu otravný zvuk. Intenzitu a dĺžku hluku si mohol víťaz určiť sám.

Ukázalo sa, že účastníci, ktorí boli zameraní len na svoje emócie, boli oveľa agresívnejší než ľudia, ktorí si udržali od situácie odstup. Vedci tak dokázali, že už len samotné premýšľanie o hneve nás „dostáva do varu.“ Ak si však udržíme odstup, je to to najlepšie, čo môžeme urobiť.

pixabay.com

„Mnoho ľudí je presvedčených, že keď popustíme uzdu svojmu hnevu, má to liečivý účinok. No prax ukazuje, že to všetko len zhoršuje. Ľudia sú oveľa agresívnejší,“ povedal Brad Bushman, spoluautor štúdie a profesor komunikácie a psychológie v štáte Ohio.

Sami si môžeme vybrať svoju reakciu, ako aj to, kam nasmerujeme svoju energiu. Hnev nám za to nestojí.

Pozri aj: Komunikovať s tvrdohlavými a „komplikovanými“ ľuďmi môže byť náročné. Týchto 5 techník vám ale pomôže zvládnuť ich

medicaldaily


Komentovať (0)