Déjà vu pozná úplne každý. Jamais vu však nepozná skoro nikto, no každý z vás to už aspoň raz v živote zažil

Pixabay
S déjá vu sa stretávame pomerne bežne. Kráčate po ulici a zrazu máte pocit, že už ste tu boli, toto miesto ste už videli a presne tento moment ste už zažili. Aj keď racionálne viete, že to možné nie je.

Déjá vu je pojem z francúzštiny, ktorý znamená „už videné“. V psychológii sa tento pojem nazýva paramnézia. Prvýkrát s týmto pojmom prišiel v roku 1876 psychológ Émile Boirac. A prieskumy tvrdia, že až 70 percent ľudí sa s týmto zvláštnym pocitom dôvernej známosti stretne minimálne raz v živote. Viete však čo znamená pojem jamais vu?

Podobne ako déjá vu, aj pojem jamais vu je psychologický pojem pochádzajúci z francúzštiny a znamená „nikdy nevidené“. Na rozdiel od déjá vu však popisuje situáciu, ktorú jedinec už zažil, ale má pocit, že nie a nie je schopný známu situáciu rozpoznať.

Príkladom jamais vu môže byť, keď máte napríklad zväzok kľúčov, ktorý používate na odomykanie dverí každý jeden deň. Avšak zrazu máte pocit, že ten zväzok nie je váš a nikdy predtým ste ho nevideli, napriek tomu, že racionálne si uvedomujete, že tie kľúče sú vaše a naozaj ich používate už niekoľko rokov každý deň. Následne sa však rozpomeniete, že tie kľúče sú naozaj vaše. K takejto situácii môže dôjsť, ak vám napríklad pribudne nový kľúč a teda sa zmenia kvalitatívne vlastnosti zväzku kľúčov.

pixabay.com

Jamais vu sa často spája s amnéziou, epilepsiou a afáziou, čo je porucha pojmového myslenia, reči a schopnosti písať, a prejavuje sa aj stratou tzv. vnútornej reči. Najčastejšie sa týka chvíľkovej neschopnosti spoznať slová, ktoré jedinec bežne používa a pozná. Menej častá forma jamais vu je tá, pri ktorej jedinec nespoznáva ľudí a miesta. Predstavte si napríklad, že idete domov z práce či zo školy svojou bežnou každodennou trasou, zrazu však máte pocit, že miesto, kde sa práve nachádzate, nespoznávate a možno ste sa stratili. Alebo cestou domov stretnete susedu, ktorej každý deň venčíte psa, ale zrazu ani netušíte kto sa vám to zdraví.

pixabay.com

Zaujímavé je, že jamais vu si môžeme privodiť aj sami. A to tak, že si nahlas budete niekoľkokrát dookola opakovať nejaké slovo, alebo ho písať na papier. Po niekoľkých sekundách by sa mal dostaviť pocit, že to predsa nemôže byť reálne slovo. Vyskúšate?

Jamais vu sa občas zamieňa s pojmami déjá vu alebo presque vu (teda so známym pocitom „mám to na jazyku“). Okrem už spomínaných porúch sa jamais vu objavuje aj pri derealizácii spôsobenej napríklad delíriom. Delírium môže vzniknúť ako následok intoxikácie drogami alebo alkoholom a pri rôznych ochoreniach, ktoré sú sprevádzané vysokými horúčkami. A spája sa aj s Capgrasovým syndrómom, pri ktorom jedinec nespoznáva svojich blízkych a myslí si, že sú nahradení dvojníkmi.

freepik.com

V roku 2006 vykonal Chris Moulin výskum v rámci Conference of Memory (Konferencia o pamäti) v Sydney. Zúčastnilo sa ho dokopy 92 účastníkov a ich úlohou bolo napísať slovo „door“ (dvere) 30 krát za 60 sekúnd. Až 68 percent dobrovoľníkov vykazovalo symptómy jamais vu, čo znamená, že zrazu pociťovali pochybnosti, či „dvere“ je vôbec reálne slovo. Doktor Moulin verí, že niečím podobným si prechádzajú aj niektorí pacienti, ktorí trpia schizofréniou a majú pocit, že ich rodinných príslušníkov mohli nahradiť dvojníci. Rozdiel je však v tom, že za bežných okolností je jamais vu prechodný fenomén, kým pri schizofrénii či Capgrasovom syndróme sa stáva chronickým.

trippydreamlife.wordpress.com

Dúfam, že nie som sama, kto si práve vydýchol, že nie som zvláštny živočíšny druh, keď mi občas niektoré známe slová prídu zrazu na moment zvláštne. A myslím si, že pojem jamais vu by sa mal stať rovnako známy ako déjá vu. Veď prečo by jamais vu malo byť ochudobnené, keď je to taký bežný fenomén.

Pozri aj: Vedci prišli na to, čo spôsobuje déjà vu

psych.sk (Petra Sušaninová)





Pridať komentár (0)