foto: pexels.com

/ 0 / agamona
Syndróm podvodníka (alebo Impostorov syndróm) sa nás snaží presvedčiť, že nie sme hodní úspechu. Zistite, ako poraziť vášho osobného vnútorného podvodníka, ktorý vám kazí radovať sa z toho, čo ste dosiahli.

Máte strach, že ľudia zistia, že nie ste tak kompetentní, ako si o vás myslia? Pripisujete svoj úspech šťastiu a správnemu načasovaniu, ale vaše zlyhania a neúspechy vašej neschopnosti? Dobrá správa: ak sa cítite ako podvodník, pravdepodobne ním nie ste.

Väčšina z nás sa cíti ako podvodník

Ak ste už mali niekedy tento pocit, mali by ste vedieť, že prieskumy ukázali, že takmer 70% ľudí sa v oblasti dosiahnutých životných úspechov cíti ako podvodník.

Dokonca aj známe mená, ktoré dosiahli vrchol úspechu, sa môžu stať obeťou Impostorovho syndrómu. Patria sem aj celebrity ako Chris Martin, Emma Watson, Meryl Streep, miliardárka Sheryl Sandberg (prevádzková riaditeľka Facebooku) a dokonca aj najznámejší svetový génius Albert Einstein.

Čo je Impostorov syndróm?

Podľa Pauline Clanceovej a Suzanne Imesovej, ktoré tento termín zaviedli v roku 1978, syndróm podvodníka je stav, v ktorom ľudia, ktorí niečo v živote dokázali, nie sú schopní internalizovať svoje úspechy. Takíto ľudia žijú v pretrvávajúcom strachu, že budú odhalení ako „klamári“, lebo svoje úspechy nepokladajú za vlastné.

unsplash.com

Vyhýbajú sa komplimentom a k novým situáciám pristupujú s úzkosťou a stresom. Svoje úspechy prisudzujú vonkajším faktorom, ako je šťastie, načasovanie, skvelý tím alebo dokonca aj to, že sú „sympatickí“. Zlyhanie alebo nedostatok dokonalosti je na druhej strane považované za dôkaz o ich štatúte podvodníka.

Niektorí ľudia bojujú s týmto pocitom v každodenných činnostiach. Okrem pretrvávajúceho pocitu, že sú podvodníkmi, prejavujú sa typickým druhom správania. Majú tendenciu horlivo pracovať alebo bývajú viac posadnutí detailmi a dokonalosťou. Niekedy sa môžu vyhnúť práci alebo povinnosti, ktorá ich čaká,  prípadne ju príliš dlho odkladajú.

Majú pocit, že sú falošní, a tak sa to snažia kompenzovať starostlivosťou o vzťahy s druhými. Títo ľudia tiež bagatelizujú svoje úspechy a zvyčajne vykazujú veľmi malé presvedčenie o svojich úspechoch a schopnostiach. Keď je príležitosť, trvajú na zvýšení latky, aby si svoj úspech „zaslúžili“.

V istom zmysle je Impostorov syndróm pravým opakom Dunning-Krugerovho efektu. Ľudia, ktorí ním trpia, sú nadmieru sebavedomí a nadhodnocujú svoje vedomosti a schopnosti, no v skutočnosti toho vedia veľmi málo. Na druhej strane, typická osoba so syndrómom podvodníka je vysoko kompetentná, ale má tendenciu podceňovať svoje schopnosti a podhodnocovať svoj výkon.

Kto je ohrozený?

Ako sme už spomínali, Syndróm podvodníka má tendenciu postihnúť ľudí, ktorí sú v skutočnosti dobrí v tom, čo robia. S podaním výkonu ani so schopnosťami však nemá nič spoločné, hlavné podhubie mu tvorí výchova, sociálne očakávania týkajúce sa úspechu a typ osobnosti. Napríklad ľudia, ktorí mali príliš ochraňujúceho otca alebo prísnu výchovu, sú viac náchylní na tento syndróm.

Rovnako aj ženy, ktoré pracujú v oblastiach ovládanými mužmi majú väčšiu pravdepodobnosť cítiť sa ako „podvodníčky“. Ďalšou ohrozenou skupinou sú všetci, ktorí sú pod kritickými pohľadmi okolia (napr. učitelia, rôzne kreatívne povolania…)

Mimoriadne náchylní sú aj ľudia, ktorí sa nestotožňujú s tradičnými pojmami modernej spoločnosti typu „úspešný“ a „silný“ a tiež príslušníci východných kultúr, ktorí sa cítia veľmi nepríjemne, keď sa poukazuje na ich úspech.

Čo ak je to pravda?

Jednou z najväčších prekážok tohto syndrómu je hnusný strach, že je to všetko pravda – že ste skutočne podvodník. Čím väčšmi vás však strach zmáha, tým viac je pravdepodobné, že to tak nebude. Skutoční podvodníci vykazujú vysokú mieru sebadôvery a pozitívnej nálady. Vykazujú vyšší ako priemerný level narcizmu. Veria, že si zaslúžia všetok úspech, ktorý dosiahli, a to bez toho, aby ich čo len trošku trápilo, ako a odkiaľ prišiel.

Sú veľmi prekvapení, keď sa zistí, akí sú a bránia sa až do úplného konca. Takže skutočný podvodník je najmenej pravdepodobným kandidátom na vnútorné zožieranie nervov tak, ako to zažívajú ľudia s Impostorovým syndrómom.

pexels.com

 Bojujte proti svojmu vnútornému podvodníkovi

Najskôr treba zistiť, do akej miery sa cítite ako podvodník, napr. pomocou testu Dr. Clanceovej. Treba zistiť, či nejde len o vaše nízke sebavedomie.

Ďalším krokom je rozprávanie sa s niekým, komu dôverujete. Zdieľanie toho, čo prežívate, pomáha znižovať intenzitu pocitov, pretože vďaka iným si dokážeme uvedomiť naše schopnosti a dobré vlastnosti.

Je dôležité odlíšiť zlyhanie od nekompetentnosti. Všetci robia chyby. A všetci ľudia sú nedokonalí. To z nich nerobí podvodníkov, ale ľudí – a rovnaké pravidlá sa vzťahujú aj na vás. Nedostatok dokonalosti nám dáva príležitosť rásť a učiť sa. V takých časoch je dôležité využiť príležitosť a pokúsiť sa ísť ďalej.

Niektorým ľuďom pomáha premýšľať o pozitívnych skúsenostiach alebo sa oddávať aktivitám, ktoré im umožňujú cítiť sa dobre. Dostali ste pozitívnu spätnú väzbu? Ponechajte si kópiu, alebo opíšte svoj zážitok na papier a ponechajte si ho. Vráťte sa k nemu, keď sa budete cítiť zle.

Syndróm môže mnohým zabrániť v dosiahnutí ich plného potenciálu. Jeho prekonanie pomáha ľuďom prekonať svoje obavy, vychutnať si úspech a poučiť sa zo zlyhania bez toho, aby sa pri každom kroku odsudzovali a pochybovali o sebe.

Pozri aj: TEST: Trpíte „syndrómom podvodníka“? Tento test vám to prezradí

brainfodder


Komentovať (0)