foto: pexels.com

/ 0 / agamona
Emocionálne zanedbávanie v detstve je jednoduché vo svojej definícii, ale silné vo svojom účinku. Stáva sa to, keď rodičia pri výchove nedokážu dostatočne reagovať na emocionálne potreby svojho dieťaťa. Vzniká tak neviditeľné zranenie z detstva. Menej známe už môže byť, že sa na človeka zavesí ako mrak, ktorý prekrýva chmárami aj život v dospelosti.

Emocionálne zanedbávanie detí (CEN) je mnohokrát nebadateľné a človek, ktorého sa dotýka, si ho veľakrát najprv ani neuvedomí. Môže sa totiž odohrávať v akejkoľvek milujúcej, starostlivej rodine, ktorá netrpí žiadnym nedostatkom materiálnych vecí, alkoholizmom ani akoukoľvek výraznou formou týrania. A osoba si to v dospelosti ani nemusí pamätať, pretože sa neudialo niečo zlé, skrátka sa mu len nedostalo to, čo potreboval. V detstve nevieme posúdiť, že sa stali veci, ktoré boli niekoho zlyhaním, a preto si ich náš mozog ani nezapamätá.

O niekoľko rokov neskôr, v dospelosti, však cítite, že niečo nie je dobre, ale neviete to pomenovať. Prehrabávate sa v myšlienkach svojím detstvom, ale nič tam nevidíte. Takže sa začnete nazdávať, že nie ste v poriadku . „Čokoľvek sa pokazí, je to moja vina,“ rozmýšľate vo vnútri. „Som iný ako ostatní. Niečo mi chýba. Som nanič.“

Napriek týmto pocitom to nie je vaša chyba. Existujú odpovede. A keď pochopíte problém, môžete sa liečiť.

7 prejavov v dospelosti, ktoré súvisia s tým, že ste vyrastali s emočným zanedbávaním zo strany rodičov:

Pocity prázdnoty

Pocity prázdnoty sú veľmi subjektívne a každý ich opisuje inak. Pre niektorých je to prázdny pocit v hrudníku alebo hrdle, ktorý prichádza a odchádza. Pre iných to je otupenosť.

Strach z toho, že ste závislí

Jedna vec je byť samostatným typom človeka. Ale nepríjemný pocit byť na niekom závislý je druhá vec. Ak sa ocitnete v situácii, kedy vám niekto venuje prílišnú starostlivosť, a to práve vtedy, keď nepotrebujete pomoc, podporu alebo pozornosť iných, môžete mať tieto obavy.

Nerealistické sebahodnotenie

Zdá sa vám ťažké povedať, v čom ste talentovaní? Aké sú vaše silné a slabé stránky? Čo máte radi? Čo chcete? Na čom vám záleží? Keď sa snažíte odpovedať na tieto otázky, je to znamenie, že sa nepoznáte tak dobre, ako by ste mali.

Žiadny súcit so sebou, veľký s druhými

Ste oveľa prísnejší na seba, ako ste kedy boli na priateľa? Chcú sa s vami iní rozprávať o svojich problémoch, ale pre vás je ťažké hovoriť o svojich vlastných?

pixabay.com

Sebaobviňovanie, hanba a hnev na vlastné ja

To je skvelá štvorka zbraní namierená rovno proti sebe. Niektorí ľudia majú tendenciu upadnúť do pocitov viny a hanby vždy, keď sa v ich živote stane niečo negatívne. Cítite sa zahanbene kvôli veciam, pre ktoré by sa väčšina ľudí nikdy nehanbila? Ako za niektoré pocity, potreby alebo za urobenie chyby?

Pocit fatálnej chyby

Človek vie, že niečo v jeho živote nie je správne, ale nemôže presne určiť, čo to je. „Som to ja,“ povie si a má pocit, že je to pravda. „Nie som sympatický,“ alebo: „Som iný ako ostatní ľudia.“ „Niečo nie je so mnou v poriadku.“

Ťažkosti s pocitmi, identifikáciou, riadením a/alebo vyjadrovaním emócií.

Ste málovravný, keď ste naštvaný? Máte obmedzený slovník emócií? Často sa cítite zmätení, prečo ľudia (vrátane vás) cítia alebo konajú takým spôsobom, ako konajú? Rodičia, ktorí si nepovšimli, podhodnotili alebo nedostatočne reagovali na emócie svojho dieťaťa, neúmyselne odovzdajú dieťaťu silnú podprahovú správu:

Na tvojich pocitoch nezáleží…

Aby ste sa s tým ako dieťa vyrovnali, prirodzene potlačíte svoje emócie nadol, aby ste sa nestali „problémom“ vo vašom detskom svete.

Potom ako dospelý žijete bez dostatočného prístupu k svojim emóciám: bez emócií, ktoré by ste mali riadiť, spájať a mali by vás obohacovať, ktoré by vám mali povedať, komu má na vás záležať a na čom záleží vám.

A teraz treba povedať to najdôležitejšie. Nie je pre vás neskoro.

Akonáhle pochopíte príčinu vašich neustálych „chýb“ a to, ako ste k nim prišli, môžete sa liečiť z vášho emocionálne zanedbaného detstva tým, že naň zaútočíte. Môžete vytvoriť nové potrubie pre vaše emócie. Môžete sa naučiť zručnosti vedieť ich správne použiť.

Môžete konečne prijať, že vaše pocity sú skutočné a záleží na nich. Na vás záleží! Pretože ste dôležití.

Pozri aj: 8 vecí, ktoré robia dospelí ľudia, ktorí boli v detstve obeťou týrania či šikany

blogs.psychcentral


Komentovať (0)