Foto: wikimedia.org

/ 0 / PetraSus
V každom období a v každej kultúre sa za ideál krásy považovalo niečo iné.

Dnes sa veľký dôraz kladie na vypracovanú atletickú postavu, biele zuby či dokonalý zovňajšok ako vystrihnutý z magazínu. Stačí však poznať tie správne make-up triky a človek zo seba razom vyčaruje celkom inú osobu. Okrem toho sú trendy rôzne telové modifikácie – od plastických operácií až po tetovanie. Ľudia sa stávajú svojím telom doslova posadnutí. Či už dnes, pred sto rokmi alebo pred tisícročím, vždy sme sa chceli iným páčiť.

Zrastené obočie

Keď sa povie husté zrastené obočie, kto vám príde na rozum ako prvý? Pretože nám jednoznačne známa umelkyňa Frida Kahlo. Husté obočie však bolo žiadané už dávno pred príchodom Fridy na scénu. Už v antickom Grécku sa husté obočie u žien spájalo s inteligenciou a krásou. Ak žene také obočie nebolo nadelené prírodou, dorábala si ho sama za pomoci tmavých práškov. V niektorých prípadoch si dokonca namiesto obočia lepili ovčiu srsť živicou zo stromov.

Viditeľné žily

Ešte pred Veľkou francúzskou revolúciou bola v móde svetlá pokožka, akú mala napríklad aj Marie Antoinette. Čím bledšia pokožka, tým viac boli viditeľné žily a aby ženy zdôraznili, že im v žilách koluje modrá krv, neraz si miesta, kadiaľ žily viedli, prifarbovali modrou farbou. Dnes je trendom pravý opak a ženy nie sú príliš nadšené, ak im žily pod pokožkou vidno.

Vytrhávanie mihalníc

V súčasnosti sa ženy snažia mať mihalnice čo najdlhšie, najhustejšie a čo najvýraznejšie. Pomôcť môže maskara, umelé riasy či iné procedúry. V stredoveku to však bolo celkom ináč. Čelo ženy bolo totiž považované za najpríťažlivejšiu časť jej tváre a aby ho čo najviac vyzdvihli a zdôraznili, neraz si odstránili nielen obočie, ale aj všetky mihalnice.

pixabay.com

Červeň na lícach

Počas viktoriánskej éry si ženy museli poradiť aj bez make-upu, pretože kráľovná ho považovala za niečo, čo môžu používať len herečky a prostitútky. Ak sa chceli skrášliť, museli improvizovať. Tak napríklad, predtým, ako mali vyraziť do spoločnosti, sa dámy nenápadne štípali do líc a hrýzli si pery, aby boli červenšie. Zrejme ste si však domysleli, že to nie je také jednoduché a aby dosiahli želaný výzor, museli štípať a hrýzť poriadne.

Čierne zuby

V súčasnosti sa takmer každý snaží mať zuby čo najbelšie a prispôsobuje sa tomu aj trh, ktorý ponúka čoraz viac bieliacich prípravkov na zuby. Úplne ináč to však bolo v japonskej kultúre Ohaguro za čias éry Meiji. Ženy netúžili po bielych, ale po čiernych zuboch. Ideálny výzor dosahovali pitím čierneho farbiva. Bizarné však je, že ak mala žena čierne zuby, dala tým najavo svoju podriadenosť mužovi. V roku 1870 však bola praktika zakázaná.

Snehulienky

V minulosti sa až mŕtvolne bledá pokožka tešila veľkej obľube, kým naopak, dnes príliš žiadúca nie je. Umelé bielenie pokožky však nebolo práve najzdravšie, keďže sa na to používala zmes olova a octu. Po čase zmes začala spôsobovať ochorenia pokožky a jej zjazvenie. Pre krásu síce ženy sú ochotné trpieť, takto ďaleko by to však zachádzať nemalo.

Arzén

Akonáhle sa ukázalo, že olovo je nebezpečné, ľudia začali rôznymi spôsobmi využívať arzén – či už v kuchyni, na tapety alebo skrášľovacie účely. Arzén totiž taktiež zosvetľoval pokožku, opäť však nešlo o najvhodnejšiu alternatívu.

S akou najzvláštnejšou metódou skrášľovania ste sa stretli vy?

Pozri aj: Čo stojí za novým fenoménom, ktorý valcuje sociálne siete? Ženy zdieľajú fotky, kde majú polovicu tváre namaľovanú a druhú nie

bustle


Komentovať (0)