Foto: wikimedia.org

/ 0 / PetraSus
Neetické experimenty vždy boli a budú kontroverznou témou.

Na jednej strane nám umožňujú získať nesmierne množstvo poznatkov o človeku, o spôsobe, akým premýšľa a ako sa správa. Na druhej strane by však malo byť zásadou každého vedca, a nie len vedca, ale každého človeka, neublížiť inej osobe. Aj keď slovenský etický kódex nie je až taký rozsiahly, v niektorých krajinách má desiatky strán. Títo vedci sa však rozhodli etiku ignorovať, namiesto toho sa chceli hrať na bohov.

Liečba šialenstva

Lekár menom Henry Cotton veril, že zdrojom šialenstva je infekcia v tele. Nanešťastie, v roku 1907 sa dostal na čelo ústavu pre psychicky chorých a dostal tak možnosť svoju teóriu otestovať. Na pacientoch vykonal tisícky operácií, neraz bez ich súhlasu. Ak mal pacient psychický problém, najprv mu odstránili zuby a hlasivky. Ak to nepomohlo, zamerali sa na ďalšie orgány. Cotton však takýmto spôsobom „neliečil“ len pacientov v ústave, zuby a niektoré orgány odstraňoval svojej manželke, deťom a dokonca aj sebe.

Napriek tomu, že pod jeho rukami zomrelo takmer 50 pacientov, tvrdil, že zákroky sú úspešné a pred kritikou ich neoblomne obhajoval. Cotton trval na tom, že pacienti nezomreli na následky zákroku, ale preto, lebo už boli v konečnom štádiu psychózy. Cotton zomrel v roku 1933 a po ňom sa už v bizarných zákrokoch nepokračovalo. Odborníci uznali, že šialený lekár skutočne veril, že to, čo robí, pacientom pomáha.

unsplash.com

Zákroky bez anestézie

Marion Simsová bola v roku 1840 považovaná za priekopníčku v oblasti gynekológie. Problémom však bolo, že svoje neraz bolestivé pokusy a zákroky vykonávala na afroamerických otrokyniach, a to bez anestézie. Ženy jej slúžili doslova ako pokusné králiky. Jedna z nich menom Anarcha podstúpila 30 zákrokov, kým bola Simonsová konečne spokojná s výsledkom. Okrem toho, ak niekto trpel iným ochorením, napríklad tetanom, pokúsila sa ho vyliečiť tým, že mu naprávala kosti lebky páčidlom.

Bubonický mor

Ďalší z radu experimentátorov, Richard Strong, sa pokúšal nájsť liek na choleru tak, že ním očkoval väzňov v Manile. Raz však omylom vpichol väzňom namiesto cholery bubonický mor, na ktorého následky zomrelo 13 väzňov. Aj keď mal omyl na Strongovu kariéru zásadný vplyv, o šesť rokov neskôr očkoval pacientov opäť, tentoraz hľadal liek na ochorenie Beriberi. Pacienti, ktorí prežili, boli odškodnení balíčkom cigariet.

Liečba vriacou vodou

Aj keď je to skôr mučenie ako liečba, Walter Joned veril, že vriaca voda má liečivé účinky. Okolo roku 1840 svoju teóriu testoval na otrokoch niekoľko mesiacov. Len 25-ročného pacienta prinútil, aby si ľahol na brucho a na chrbát mu vylial niekoľko litrov vriacej vody. To však nebolo všetko, liečba mala byť opakovaná každé štyri hodiny a napriek niekoľkomesačnej snahe sa úspešnosť „liečby“ nepotvrdila.

unsplash.com

Elektrický prúd

Napriek tomu, že v istej forme je liečba elektrošokmi využívaná ešte aj dnes, Robert Bartholow zašiel v tomto smere priďaleko. Pacientka Mary Rafferty mala v lebke vred. Ten bol v takom pokročilom štádiu, že jej bolo možné vidieť mozog. S jej súhlasom jej Bartholow zaviedol do mozgu elektródy a sledoval reakcie. Procedúru zopakoval osemkrát za štyri dni, následkom čoho Mary upadla do kómy a zomrela.

Transplantácia semenníkov

Leo Stanley, ktorý pôsobil ako väzenský lekár medzi rokmi 1913 až 1951 veril, že muži páchajú zločiny z dôvodu nedostatku testosterónu. Aby svoju teóriu dokázal, odobral semenníky práve popraveným väzňom a implantoval ich živým. Popráv však nebolo toľko, koľko by potreboval, začal preto experimentovať so zvieracími semenníkmi. Po dobu 10 rokov vykonal vyše 600 zákrokov a tvrdil, že sú úspešné. Transplantácia mala urobiť zo senilného väzňa opäť muža plného energie.

LSD a deti

Lauretta Bender sa preslávila ako žena, ktorá vynašla tzv. Bender-Gestal test, ktorý mal monitorovať detskú motoriku a kognitívne schopnosti. Preslávili ju však aj kontroverznejšie štúdie. V rámci jednej z nich sa pokúšala liečiť pacientov z „detskej schizofrénie“ za pomoci elektrošokov. Aby toho nebolo málo, niekedy deťom celé týždne podávala veľké dávky LSD alebo psilocybínu.

unsplash.com

Experiment so syfilisom

V roku 2010 vyplávalo na povrch, že okrem známeho experimentu v Tuskegee financovala vláda podobný výskum aj v Guatemale. V rámci neho bolo syfilisom nakazených 1300 ľudí. Výskumníci platili prostitútkam, aby zámerne ochorenie šírili, aby mohli zistiť, či penicilín dokáže ochorenie vyliečiť. Kým experiment skončil, zomrelo 83 ľudí. Napriek tomu, že sa Obama guatemalskému ľudu dodatočne ospravedlnil, škody to už nenapraví a životy nevráti.

Koža ako pancier

Dermatológ Albert Kligman si myslel, že sa mu podarí vynájsť látku, ktorá by vojakom zabezpečila tvrdšiu pokožku. Tá ich mala ochrániť vo vojne proti zbraniam nepriateľov. Aplikoval preto väzňom na kožu rôzne chemické látky, okrem bolesti a jaziev však nedosiahol nič. Kligmanovi dokonca platili farmaceutické spoločnosti za to, aby na väzňoch skúšal ich produkty. Aj keď väzňom platil, neboli plne informovaní o tom, čo sa s nimi bude diať. Napokon sa všetko dostalo na verejnosť a Kligman musel s pokusmi skončiť. Napriek ujmám, ktoré spôsobil však zbohatol na tom, že vynašiel liek proti akné.

Napriek krutostiam, aké títo ľudia napáchali, mnohí z nich neniesli žiadne následky. Smutné je, že nejeden podobný experiment sa možno v utajení odohráva ešte aj dnes.

Pozri aj: Helmut Kentler a jeho zvrátený experiment: Deti zveril do starostlivosti pedofilov. Za jedlo a starostlivosť im museli platiť sexom

listverse


Komentovať (0)