Foto: Photo by Gabriel on Unsplash

/ 12 / PetraSus
Nezáleží na tom, aké je naše meno či z akej sociálnej vrstvy pochádzame, smrť si napokon nájde každého.

Nad smrťou sa už od nepamäti zamýšľajú nielen odborníci, ale aj bežný človek. Mnohí by tento moment radi odďaľovali donekonečna, iní sú len zvedaví, čo ich čaká, či je nejaká druhá strana a ako to celé prebieha. Vďaka modernej vede máme o smrti viac poznatkov, ako kedykoľvek predtým. Čo všetko sa už o smrti vie?

Nejednoznačnosť

Čo sa smrti týka, vládne v tejto oblasti istá nejednoznačnosť. Čo vlastne možno označiť za moment smrti? Vo všeobecnosti panuje názor, že smrť nastáva vtedy, keď už do tela človeka nie je možné opäť vdýchnuť život. Kedy to však presne je? Keď prestane biť srdce, alebo keď prestane fungovať mozog? Presný moment smrti je teda náročné určiť, mnohí sa však zhodujú, že je to stav, kedy prestanú fungovať všetky orgány v tele a je isté, že sa ich funkcia viac neobnoví.

Vedomie

Čo sa stane s naším vedomím, keď zomrieme? Najnovšie štúdie tvrdia, že vedomie je vedľajším produktom neurálnej aktivity mozgu a keď odumrie mozog, neurálna aktivita ustane a vedomie sa jednoducho vytratí. O tom by sa však dalo veľa filozofovať, keď sa totiž človek ocitne na operačnom stole pod vplyvom celkovej anestézie, jeho vedomie na chvíľu ustane, to však neznamená, že je jedinec mŕtvy. Po smrti však človeka opúšťa všetko, čo dovtedy poznal, všetky skúsenosti a zážitky. Preklenie sa do inej dimenzie zbavenej času a reality.

Foto: unsplash

Mozog

Možno ste už v nejednom filme videli, ako lekári konštatovali, že ako posledná nastáva smrť mozgu. To však nemusí byť pravda, zvyčajne totiž najprv odíde mozog a potom začnú postupne zlyhávať ostatné orgány. O mozgovej smrti hovoríme vtedy, ak odumrel mozgový kmeň, ktorý má na starosti riadenie ostatných vnútorných orgánov, ako napríklad dýchacieho aparátu. Ak prestane biť človeku srdce, zvyšok mozgu prežije nanajvýš 6 minút. Ak aj prežije, zvyčajne dochádza k závažnému poškodeniu. Nech je už reťaz udalostí akákoľvek, moment smrti nastáva vtedy, keď prestane fungovať mozgový kmeň.

Aktivita mozgu

Vedeli ste, že keď dôjde k umieraniu mozgu na úrovni jednotlivých buniek, aktivita mozgu neklesá, ale naopak, stúpa? Dokazujú to výskumy zvieracích mozgov v momente smrti. Napríklad, keď pozorovali mozog potkana, keď mu prestalo biť srdce, mozog sa doslova zbláznil a všetky oblasti zodpovedné za vedomie boli mimoriadne aktívne. Aj keď vedcom nie je celkom jasné, prečo sa to deje, myslia si, že práve tento jav je zodpovedný za zážitky blízke smrti, kedy má jedinec pocit, že sa mu pred očami premieta celý jeho život. Okrem toho, vyostrujú sa aj zmysly, čo by mohlo súvisieť s vnímaním jasného svetla, chutí a iných vnemov, aj keď mnohí si to spájajú s náboženskými zážitkami.

Vnímanie času

Ľudia, ktorí sa ocitli blízko smrti, neraz udávajú, že čas bol akosi pokrútený. Postupne spomaľuje, až napokon celkom zastane. Niektorí tvrdia, ž v čase zážitku blízkemu smrti čas celkom prestal existovať a stratil význam. O spomalení času hovorilo až 70 percent jedincov, ktorí mali ku smrti skutočne blízko.

Foto: unsplash

Biologická smrť

Aj keď sme spomenuli, že smrť je ešte stále pomerne nejednoznačný pojem, pokiaľ hovoríme o biologickej smrti, ide o moment, kedy už niet návratu. Keď však nastane moment smrti, nevypne celé telo naraz, niektoré bunky ešte ostávajú nažive, no postupne umierajú. Čo teda vlastne sme? Sme vedomie vsadené do tela alebo sme len zhluk buniek? A kedy umierame? Keď odíde naše vedomie, alebo keď umrie posledná bunka v tele? S touto otázkou si zatiaľ nedokáže poradiť ani moderná veda.

Biologický rytmus

O cirkadiánnom rytme, ktorý kontroluje cyklus bdenia a spánku, ste už možno počuli, odborníci však prišli na to, že aj smrť sa zrejme riadi istým biologickým cyklom. Ukázalo sa napríklad, že ľudia, ktorí zomreli ráno, mali iný biologický cyklus a kompozíciu mozgu ako tí, čo zomreli počas noci.

Foto: unsplash

Genetika

Vedeli ste, že gény sa môžu aktivovať aj po smrti? Tento jav fascinuje aj vedcov, no ukázalo sa, že napríklad pri mŕtvych myšiach a niektorých druhoch rýb sa aktivujú gény aj 48 hodín po smrti, a to nielen zopár, ale naraz aj 500 génov.

Tak, ako sa menia domnienky o smrti, menia sa aj domnienky o živote a otvárajú nový priestor pre experimenty a teórie. Napríklad, že jedného dňa dokáže veda smrť nielen oddialiť, ale aj celkom zvrátiť.

Pozri aj: Z týchto slov vás zamrazí. Silné posolstvo Steva Jobsa o živote a o smrti vás prinúti prehodnotiť svoj život

listverse


Komentovať (0)