foto: pixabay.com

/ 0 / PetraSus
Je fascinujúce, že so všetkými tými predsudkami sú ľudia vôbec ešte schopní nejakej racionálnej myšlienky.

Každú informáciu, ktorá sa k nám dostane, musí náš mozog spracovať. A napriek tomu, že je to mimoriadne komplexný orgán, predsa len nie je dokonalý a pri spracovaní dochádza k chybám. Ak si týchto 10 chybných úsudkov uvedomíte, možno sa vám najbližšie podarí vyhnúť sa im.

Konfirmačné predsudky

Tento typ predsudkov je tendencia vyhľadávať také vysvetlenia a informácie, ktoré potvrdzujú teórie, ktoré sme si doteraz vytvorili. Potvrdzujeme to, čo už vieme. Selektívne vyberáme informácie tak, aby dopĺňali naše spomienky a vedomosti. Napríklad, predstavte si, že si niekto myslí, že na pohotovosť prichádza viac ľudí počas nocí, keď je mesiac v splne. Počas najbližšieho splnu si všimne, že na pohotovosť prišlo 78 ľudí. To potvrdzuje domnienku. Avšak osoba si už nepozrie, koľko ľudí prijali počas ostatných nocí v mesiaci.

Problémom je, že takýmto spôsobom si udržiavame informácie, ktoré nie sú pravdivé. Napríklad pri spomínanom príklade. Priemerný počet prijatých pacientov môže byť 90. Domnienka, že počas splnu prichádza najviac ľudí (78), je teda nesprávna. Napriek tomu si to však osoba nevšimne, ostatné fakty prehliada. Takáto chyba je pomerne častá a ak na základe nej staviame svoje rozhodnutia, môže to viesť k problémom.

Dostupné heuristiky

Pri dostupných heuristikách porovnávame informácie s vlastnými spomienkami. Problémom však je, že nezvyčajné udalosti si pamätáme lepšie a živšie než bežné, každodenné. Napríklad, havária lietadla takmer vždy vyvolá medzinárodnú pozornosť. Smrteľná autonehoda však už nie. Napriek tomu sa však viac ľudí bojí lietania, než jazdy autom, aj keď štatisticky je lietanie bezpečnejšie.

Do veľkej miery k strachu prispievajú aj médiá. Denne vidíme v správach havárie lietadiel, útoky zvierat, lekárske zlyhania či prírodné katastrofy. Tým pádom predpokladáme, že existuje vysoká štatistická pravdepodobnosť, že sa niečo také môže stať aj nám.

pexels.com

Ilúzia kontroly

Ilúzia kontroly je tendencia jedinca uveriť, že má kontrolu nad situáciou, ktorú v skutočnosti nedokáže nijak ovplyvniť. Často sa s touto ilúziou stretávame napríklad pri gamblingu, alebo pri viere v paranormálne javy. V istej štúdii boli účastníci požiadaní, aby odhadli výsledok hodu mincou. Ide o bežnú mincu s dvoma stranami, je teda pravdepodobné, že účastník by mal pravdu v 50% prípadov. Ľudia si však neuvedomujú, že za výsledok je zodpovedná pravdepodobnosť alebo náhoda a výsledok nemôžu ovplyvniť.

Napríklad, gambleri v kasínach veria, že ak hodia kockami prudšie, padnú vysoké čísla. Ak hodia jemnejšie, padnú nízke čísla. V skutočnosti však silou hodu výsledok nijak neovplyvnia.

Chyba v plánovaní

Chyba v plánovaní je tendencia podceniť čas, ktorý potrebujeme na vykonanie nejakej aktivity. Táto chyba vychádza z iného omylu, a to z optimistického predsudku, pri ktorom sú jedinci prehnane optimistickí pri zvažovaní následkov vlastných činov. K chybám v plánovaní dochádza najmä vtedy, ak sa chystáme vykonať niečo, čo sme nikdy predtým nerobili. Naše činy sa totiž odvíjajú od predchádzajúcich skúseností.

Ak sa vás napríklad niekto spýta, ako dlho vám trvá cesta do potravín, zvážite, ako dlho vám trvala vždy doteraz a rozumne odpoviete. Ak sa vás však niekto opýta, ako dlho vám potrvá vyliezť na Mount Everest a vy ste tam nikdy predtým neboli, nemáte skúsenosť s čím porovnať a je pravdepodobné, že poviete menej, než aký čas v skutočnosti potrebujete.

Ako túto chybu napraviť? Pamätajte na Hofstadterovo pravidlo: vždy to trvá dlhšie, než očakávate.

pexels.com

Odoláte pokušeniam?

Je dokázané, že pri premýšľaní o odolávaní pokušeniam a pudom, ako napríklad hlad, sexuálny pud či impulzy, nadhodnocujeme svoje schopnosti. Môžeme ignorovať hlad, nezmizne však sám od seba. Možno ste aj vy počuli výrok, že najlepší spôsob, ako sa zbaviť pokušenia, je poddať sa mu. Niečo na tom bude. Ak sa chcete zbaviť hladu, musíte sa najesť.

Odolať impulzom je mimoriadne náročné a vyžaduje ohromnú dávku sebakontroly. Mnoho ľudí si však myslí, že majú väčšiu kontrolu, než je skutočnosť. Napríklad, väčšina závislých ľudí tvrdí, že môžu prestať kedykoľvek sa im zachce. Nanešťastie, málokedy je to pravda.

Vinný alebo nevinný

Vedeli ste, že ak sú ľudia svedkami neprávosti, v záujme racionalizácie vyhľadávajú dôvody, prečo si to obeť zaslúžila? Zmierňuje to úzkosť a dodáva pocit bezpečia. Ak sa vyhnú správaniu, ktoré vykonávala obeť, im sa to nemôže stať. V záujme pokoja vlastnej mysle obvinia nevinného človeka.

Výskumník menom Carli povedal participantom dva príbehy, ktorých podstatou bola interakcia medzi mužom a ženou. V oboch prípadoch bola interakcia rovnaká, rozdiel bol len na konci príbehu. V jednom príbehu ženu znásilnil, v druhom ju požiadal o ruku. V oboch prípadoch participanti trvali na tom, že skutky ženy nevyhnutne viedli k tomu, čo muž urobil.

Hodnota majetku

Všimli ste si, že ľudia požadujú viac, ak sa majú nejakého predmetu vzdať, než by boli ochotní zaplatiť za neho pri kúpe? Je to preto, lebo ľudia si viac cenia svoj vlastný majetok. Nie vždy je to však chyba, keďže ľudia často veciam pripisujú sentimentálnu hodnotu. Ak však dnes kúpim hrnček za jedno euro a zajtra budem za neho žiadať dve eurá, nie je na tom nič racionálne. Často sa to deje napríklad pri predaji áut, keď sa niekto snaží predať auto za viac, než je jeho skutočná hodnota.

pexels.com

Komu pripisujete vinu?

Všimli ste si, že mnoho ľudí pripisuje pozitívne dôsledky sebe a negatívne vonkajším príčinám? Často to vidieť v škole. Dobré známky pripisujeme svojej inteligencii a snaženiu. Ak však niekto dostane zlú známku, obviňuje profesora alebo zle formulované otázky v teste. Ľudia zásluhy pripisujú sebe, odmietajú však prevziať zodpovednosť za chyby.

Ak však ide o iných ľudí, súdime presne opačne. Ak osoba sediaca na teste vedľa nás zlyhala, predpokladáme, že sa neučila, je lenivá alebo hlúpa. Ak však dostane dobrú známku, myslíme si, že je to preto, lebo mala šťastie alebo ju má len profesor radšej.

Kryptomnézia

Kryptomnézia je forma chyby, pri ktorej si pamäť zamieňame s predstavivosťou. Osoba si myslí, že istý nápad vyprodukovala sama, aj keď to nie je pravda. Vedci predpokladajú, že za vznikom kryptomnézie je mnoho príčin, vrátane problémov s pamäťou, ich predpoklady však zatiaľ nie sú potvrdené. Existuje totiž možnosť, že jedinec nemá postihnutú pamäť ale je jednoducho plagiátorom.

pixabay.com

Slepé miesto

Ide o tendenciu neuvedomovať si vlastné predsudky. Emily Pronin z univerzity v Princetone požiadala niekoľko účastníkov výskumu, aby ohodnotili sami seba a to, nakoľko sa riadia predsudkami. všetci uviedli, že majú menej predsudkov, než priemerná osoba. Ľudia však bežne nadhodnocujú vlastné schopnosti a sociálne zručnosti v porovnaní s ostatnými.

Pozri aj: 9 citátov skvelého režiséra Tima Burtona, ktoré vám pripomenú, že každý z nás je tak trochu šialencom

listverse


Komentovať (0)