foto: moma.org

/ 0 / Michaela
Viete si predstaviť, že by ste boli schopní položiť život v rámci predstavenia? Presne taká je Marina Abramović, srbská umelkyňa, ktorá svojou tvorbou rúca hranice už celé desaťročia...

Možno vám nie je meno tejto srbskej performerky až tak známe. Ale to nevadí. Určite sa vám však z povedomia vynorí jej experiment „Rythm 0“ z roku 1974, v ktorom bola pripravená doslova položiť život za umenie. Celých 6 hodín sa Marina stala objektom, pred ktorým sa nachádzalo 72 predmetov. Mohli jej spôsobiť bolesť či potešenie. Dokonca mohli do pištole vložiť náboj a tak ukončiť život umelkyne. Marina je však osobnosť, ktorá určite stojí za pozornosť. A preto si o nej povieme niečo viac.

Dnes už 70-ročná umelkyňa sa narodila 30. novembra 1946 v Belehrade a tak sa zdá, že si celý život robila to, čo chcela. Nikdy sa nedala spútať stereotypmi či konvenciou. Naplno sa oddala umeniu a je dodnes uznávanou perfomerkou v oblasti performance art a body art. Jej pracovným a umeleckým nástrojom je telo. Marina ukazuje, že ním môžeme vyjadriť skutočne veľa. Dokonca celú svoju podstatu. K vystúpeniam ju to ťahalo od malička. Najprv však experimentovala a so zvukovými inštaláciami, no napokon zistila, že performancia je pre ňu to pravé.

Keď ide o život

Marina má na svedomí viacero kontroverzných umeleckých počinov. Okrem spomínaného predstavenia „Rythm 0“, o ktorom sme písali už prednedávnom, stojí za pozornosť aj Lips of Thomas (1975). V tomto dvojhodinovom predstavení si Marina dala poriadne do tela. Nahá zjedla kilogram medu, vypila liter červeného vína a aby toho nebolo málo, žiletkou si na brucho vyrezala päťcípu hviezdu a zbičovala si chrbát. Potom si ľahla na kríž s ľadu a „veselo“ si krvácala. Tento bláznivý experiment ukončili samotní diváci, ktorí sa obávali toho, že umelkyňa naozaj zomrie počas predstavenia. Tak sa zdá, že Abramović túto možnosť vôbec nevylučovala. Ako ďaleko však dokáže zájsť umelec? Marina asi nemá stanovené konečné hranice…

Rythm 0 – jedno z najkontroverznejších predstavení srbskej umelkyne


Zvláštny pohľad na lásku

Marina spolupracovala aj s partnerom Ulayom, ktorého spoznala v roku 1976. Ich vzťah vôbec nebol klasický. Milovali sa, ničili, experimentovali a neraz im pri tom išlo o život. Nikdy nevedeli, kde sa končí predstavenie a začína skutočný život. Možno bolo pre nich predstavenie samotný životom. Skúmali hranice, ktoré aj v partnerskom zväzku dokázali posunúť do úplnej absurdity. Jedno z ich najkontroverznejších predstavení Breathing In/Breathing Out (1977), nenechal na pokoji žiadneho diváka. Dvojica stála primknutá k sebe po dobu 19 minút, pričom si vzájomne vymieňali vzduch z úst do úst. To, že sa pri tom takmer udusili, vari netreba pripomínať. Po 12 rokoch spoločného fungovania si však povedali dosť. Rozišli sa na javisku. Inak sa ani nedalo. Tu si môžete pozrieť úryvok:


Súčasná tvorba

Abramović našťastie nezaspala v minulosti, ale pohýna sa dopredu. „Nie je nič horšie, ako keď umelec, ktorý robil performancie v 70. rokoch, robí aj v súčastnosti stále to isté,“ tvrdí Marina. V roku 2010 sa jej fanúšikovia (áno, aj tí druhí), mohli tešiť z predstavenia, ktoré nazvala The artist is present, ktoré patrí k tým jemnejším. Uskutočnilo sa v Múzeu moderného umenia v New Yorku a videlo ho viac ako 750-tisíc divákov. A to je už čo povedať. Umelkyňa počas celú dobu exibície sedela bez pohybu na stoličke. Medzi ňou a divákom bol spočiatku stôl, no ten neskôr odstránili. Divák mohol pred Marinou sedieť tak dlho, ako mal chuť. Ona len sedela bez pohybu a mlčala. Iba raz porušila pravidlo. A to vtedy, keď sa oproti nej posadil bývalý partner Ulay, ktorého nevidela viac ako 30 rokov. Vtedy ho chytila za ruku. Pozrite sa, ako to prebiehalo:

Toto predstavenie ukazuje na neuveriteľnú silu Mariny, ktorú jej môže závidieť nejeden z nás. Marina sa v súčastnosti začína objavovať aj na obálkach rôznych magazínov a je naozaj nádherná. Konečne po rokoch prestáva žiť život chudobnej umelkyne, a tak pomaly zbiera plody svojho úsilia. „Cesta umenia je cestou dlhodobej samoty. Nie je priestor pre vzťah. Žijete sama so sebou. A to je často náročné,“ povedala pre magazín The Guardian. 

Buď ju milujete, alebo nenávidíte

„Moja tvorba nikdy nie je vlažná. Ľudia ma buď milujú, alebo nenávidia,“ tvrdí umelkyňa, ktorá rozdelila umelecký svet do dvoch táborov. A presne aj také sú reakcie na jej tvorbu na sociálnych sieťach. Ľudia, nepodporujte ju! Nie je to umelkyňa, ale chorá osoba, ktorá sa vyžíva v sadizme, krvi a vraždách,“ píše jeden z užívateľov Facebooku. Stále sa však nájde veľa ľudí, ktorí ju podporia a chápu jej svojské pozeranie na svet. Pretože Marina len ukazuje to, čo máme v sebe ukryté. To, či prejavíme tvár démona alebo anjela, je však len skutočne na nás… Marina s tým nemá našťastie nič spoločné.
Pozri aj: Dovolila ľuďom, aby s ňou 6 hodín robili, čo len chcú. Tento zvrátený experiment poukázal na krutosť ľudí naozaj poburujúcim spôsobom


Komentovať (0)