tumblr

/ 0 / PetraSus
Keby ste mali na výber, či si vezmete päť eur teraz, alebo počkáte do zajtra a dostanete raz toľko, čo by ste si zvolili? Vzali by ste si menej peňazí hneď teraz alebo viac, ale až na ďalší deň? Ak ste zvolili druhú možnosť, tomu sa hovorí odložené uspokojenie.

Presne výskumu tejto schopnosti sa venuje tzv. Stanfordský Marshmallow experiment. Venovať sa mu začal Walter Mischel medzi rokmi 1960 až 1970. Odmenami však v jeho prípade neboli peniaze, ale penové cukríky Marshmallow alebo keksíky a praclíky. Účastníkmi jeho experimentu boli hlavne deti. Vedeli ste, že schopnosť odložiť uspokojenie závisí od kultúry? A že má zásadné dôsledky na neskorší dospelý život?

Snahu odložiť okamžité uspokojenie v záujme dosiahnutia lepšieho výsledku sledujeme všade okolo nás. Napríklad, ak cvičíte, aj keď už nevládzete, dáte si ešte jednu sériu drepov, aby ste boli silenejší a zdravší. Mnoho ľudí radšej urobí nutnú prácu hneď a neskôr oddychuje, aby nemuseli počas oddychu myslieť na to, že ešte musia pracovať.

marshmallow test
wikihow.com

Začiatkom experimentu bolo skúmanie schopnosti zabaviť sa, odviazať sa a schopnosť sebakontroly. Taktiež sa ale týkal samotnej schopnosti odložiť uspokojenie vzhľadom na príslušnosť ku kultúre. Deti vo veku sedem až deväť rokov sa mali rozhodnúť, či chcú dostať jeden lacnejší cukrík teraz, alebo drahší cukrík podľa vlastnej voľby o niečo neskôr. Vo výsledku sa ukázali výrazné kulturálne rozdiely. Napríklad indiánske deti mali oveľa lepšiu schopnosť odložiť uspokojenie, než deti pochádzajúce z Afriky. Skúmal sa tiež vplyv toho, čo žijú rodičia detí spolu alebo oddelene. Deti z kompletných rodín mali túto schopnosť najrozvinutejšiu.

Podstatou Marshmallow experimentu bolo zistiť, kedy sa u detí vyvinie schopnosť odložiť uspokojenie v záujme dosiahnutia väčšej odmeny. V tejto časti výskumu boli v miestnosti bez rušivých podnetov usadené deti vo veku štyroch až šiestich rokov. Pred nimi na stole boli umiestnené odmeny. Na výber mali sušienku Oreo, Marshmallow cukrík alebo slaný praclík. Dostali na výber, či chcú zjesť odmenu teraz, alebo počkajú 15 minút a dostanú ďalšiu, väčšiu odmenu.

Niektoré deti si zakryli oči, aby odmenu nevideli, aby ich nelákala. Iné sa otočili chrbtom, kopali do stola, alebo do odmeny šťuchali, ako keby to bola hračka. Niektoré však zjedli odmenu akonáhle sa za výskumníkom zavreli dvere. Z viac ako 600 detí zjedlo odmenu okamžite len minimum z nich. Z tých, ktoré sa pokúsili odložiť uspokojenie vydržala nezjesť odmenu po celú dobu, kým nebol experimentátor v miestnosti, jedna tretina detí. Výraznú úlohu zohral vek. Zistilo sa, že menšie deti čakať nevedia. Túto schopnosť získajú približne vo veku piatich rokov. Samozrejme, ani výskumníci nie sú krutí a ďalší cukrík dostalo každé dieťa bez ohľadu na to, či vydržalo čakať, alebo nie.

marshmallowtest
pbs.org

Okrem toho, že deti sú schopné odložiť uspokojenie už od útleho veku, zaujímavým zistením boli výsledky týkajúce sa ich neskoršej dospelosti. Približne o desať rokov neskôr sa tie isté deti zúčastnili niekoľkých testov a ich rodičia boli požiadaní, aby opísali správanie svojich detí. Tí teenageri, ktorí v detstve vydržali na svoju odmenu čakať, boli ako adolescenti pokojnejší a pubertu prežívali menej búrlivo. O dvanásť rokov neskôr dosahovali taktiež lepšie výsledky a vyššie skóre v stredoškolských SAT testoch.

Celkovo výskumníci každé dieťa, ktoré sa zúčastnilo experimentu, sledovali po dobu 40 rokov. Ukázalo sa, že schopnosť odložiť uspokojenie je významná pre život. Zistilo sa, že tie deti, ktoré vydržali čakať na odmenu dlhšie, menej pravdepodobne ako dospelí užívali návykové látky v porovnaní s tými, ktoré čakať nevydržali a chceli odmenu okamžite. Ďalšou výhodou trpezlivých bolo zdravšie BMI, teda menej pravdepodobná obezita. Silnou stránkou trpezlivých boli tiež výrazne lepšie sociálne schopnosti.

Ste netrpezliví? Rovnako, ako si môžeme vytrénovať svaly, môžeme sa naučiť tiež odložiť svoje uspokojenie. A to rovnakým spôsobom, ako to robili experimentátori s deťmi. Sľúbte si niečo malé a následne to aj dodržte.  Až kým si váš mozog nepovie, že to za to stojí, a že máte kapacitu na to, aby ste to zvládli. Dôležité je začať malými krokmi. Zvoľte si niečo tak nenáročné, aby ste nemohli povedať, že to nezvládnete a uvidíte zlepšenie v trpezlivosti každý jeden deň.

Viac psychologických experimentov nájdeš TU.

psych.sk (Petra Sušaninová)


Komentovať (0)