Foto: pixabay.com

/ 0 / PetraSus
Ak si človek nedá pozor, môže si na hlavolamoch či filozofických paradoxoch celkom ľahko vybudovať závislosť.

Možno ste už aj vy počuli o božskom paradoxe, ktorého podstatou je otázka, či dokáže všemocný Boh vytvoriť taký ťažký kameň, ktorý by ani on sám nevládal nadvihnúť. Ak si radi občas takýmito otázkami potrápite mozgové bunky, tieto paradoxy sú pre vás ako stvorené.

Paradox množstva

Ak muž nemá na hlave vlasy, hovoríme, že je plešatý. Ak však má na hlave 10 000 vlasov, už o ňom nepovieme, že je plešatý. Ak však plešatému mužovi narastie na hlave jeden vlas, je stále plešatý? Zrejme by ste povedali, že áno. A čo keby mal muž na hlave 1 000 vlasov rovnomerne usporiadaných, bol by stále plešatý? Bolo by jedno zrnko pšenice kopou? Zrejme nie. A čo dve či tri zrnká? Ani tie ešte nie sú kopou. Koľko zrniek pšenice a koľko vlasov na hlave teda vytvára kopu? Kde jeden popis končí a kde ten druhý začína?

Paradox klamára

Prvá veta tohto odstavca je klamstvom. Čo to teda je? Je to klamstvo alebo je to pravda? Podobná otázka by vyvstávala aj v prípade, ak by sme povedali, že každá ďalšia veta je klamstvom. Všimli ste si, ako je toto tvrdenie zároveň klamstvom aj pravdou? Môže byť vôbec niečo zároveň klamstvom aj pravdou?

Foto: unsplash

Obmedzené a neobmedzené

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že náš vesmír je možno len zrnkom strateným uprostred niečoho väčšieho? Tento paradox ako prvý pomenoval Zenón a pýtal sa, ako je možné, že veci existujú vedľa seba v čase a priestore. Ak existujú, čo ich oddeľuje, kde je presná čiara? Ak položíte vedľa seba dva predmety, čo ich oddeľuje? Zrejme na to potrebujete tretí predmet. Ak hmotu rozdelíme na veľké množstvo malých predmetov, môže existovať predmet taký malý, že sa už viac rozdeliť nedá?

Paradox dichotómie

Aj tento paradox pochádza zo Zenónovho pera a tvrdí, že pohyb je v podstate nemožný. Dajme tomu, že sa vyberiete do obchodu kúpiť si nanuk. Aby ste sa tam dostali, musíte prejsť polovicu trasy. Potom však musíte prejsť polovicu trasy z tej polovice, ktorá vám ešte ostala. Potom musíte opäť prejsť polovicu trasy, ktorá vám ostala tentoraz. Zenón si teda myslel, že keď vždy prekonáte polovicu trasy a potom ďalšiu polovicu polovice, teoreticky by ste nemali do cieľa nikdy doraziť.

Menonov paradox

Menonov paradox sa týka učenia a zaoberá sa touto otázkou: keď nevieme, čo nevieme, ako máme vedieť, čo sa máme naučiť? Keď totiž o niečom nevieme, nemôžeme vedieť ani to, na čo sa vlastne máme pýtať. To by znamenalo, že sa nemôžeme naučiť nič kladením otázok. Znie to celkom absurdne, však?

Paradox Montyho Halla

Predstavte si, že máte pred sebou troje dverí. Dvoje z nich ukrývajú tehlový múr, za tretími však nájdete výhru milión eur. Aby ste zistili, či vyhráte, musíte jedny dvere jednoducho otvoriť. Povedzme, že ste si vybrali dvere A, ešte však neviete, či ste vyhrali, zatiaľ čo ďalší hráč otvorí dvere B, aby videl, čo sa za nimi ukrýva. Za dverami B sa ukrýva tehlový múr. Vaše šance sa teda zvýšili. Teraz môžete svoje rozhodnutie zmeniť, ostávajú vám na výber dvere A alebo C. Existuje dvojtretinová šanca, že ten milión vyhráte, ak svoje rozhodnutie zmeníte a vyberiete si dvere C a tretinovú šancu, ak ostanete pri dverách A. Prečo?

Foto: unsplash

Schrödingerova mačka

Existuje mesiac aj vtedy, keď sa na neho nedívame? Ako o tom môžete byť presvedčení? Predstavte si, že vezmete mačku a zavriete ju do zvukotesnej krabice. Keď mačku nevidíte ani nepočujete, ako viete, že mačka v krabici je nažive? S touto myšlienkou prišiel Ervin Schrödinger ešte v roku 1935 a tvrdil, že práve naše pozorovanie je to, čo rozhoduje o existencii daného predmetu. Keď sa pozeráte na kus nábytku, máte istotu, že nábytok je jednoducho tam, keď sa však otočíte a nábytok nevidíte, existuje len pravdepodobnosť, že nábytok je stále na svojom mieste nezmenený. Nábytok síce sám od seba nikam neodíde, keď ho však nevidíte, nemáte istotu.

Týmto paradoxom sa zaoberal napríklad aj Niels Bohr a načrtol takúto situáciu: keď v lese spadol strom a nikto ho nevidel padať, skutočne spadol? Bohr tvrdil, že nie, pretože ak sa nikto nedíval, ten strom nikdy ani neexistoval.

Tiež sa vám už varia mozgové závity?

Pozri aj: Zenónove paradoxy sú staré 2 500 rokov, no vašu myseľ bez pochýb potrápia ešte aj dnes

listverse


Komentovať (0)