foto: abc.net.au

/ 0 / Michaela
Mávnutie krídel motýľa na jednej strane sveta môže spôsobiť na druhej strane planéty hotovú katastrofu. Zdá sa vám teória motýlieho efektu šialená? Je však reálna...

Dejiny sú plné príkladov toho, ako mali veľké udalosti veľký dôsledok. Je v tom logika, však? Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, že by to mohlo byť naopak? Predstavte si, že by ste ráno zmeškali autobus a nasadli do druhého, v ktorom by ste stretli svojho životného partnera. Keby ste stihli nasadnúť do toho, ktorým chodíte pravidelne, pravdepodobne by to k žiadnej zásadnej životnej zmene neviedlo…

Teória motýlieho efektu je vynikajúcou metaforou toho, že aj naoko bezvýznamný čin môže mať globálne dôsledky. Motýlí efekt je totiž súčasťou teórie chaosu (ktorá je časťou matematiky a fyziky) a hovorí, že mávnutie motýlích krídiel vyvolá len nepatrné zmeny v atmosfére, ktoré ale v priebehu času môžu viesť až k tak dramatickým zmenám, ako je výskyt tornád. Mávnutie krídiel motýľa tak predstavuje len malú zmenu počiatočných podmienok systému, ktorá ale spôsobí reťaz udalostí vedúcich k rozsiahlym javom, ako sú tornáda. Keby motýľ krídlami nemávol, trajektória systému by mohla byť úplne iná.

Týchto 7 na prvý pohľad bezvýznamných udalostí ovplyvnilo svetové dejiny a navždy sa stanú exemplárnymi príkladmi motýlieho efektu.

#1 Ako si Abraham Lincoln vysníval vlastnú smrť  (1865)

Desať dní predtým, než bol Abraham Lincoln zavraždený, mal zvláštny sen. Snívalo sa mu, že sa zúčastnil svojho pohrebu v Bielom dome. Aj keď ho sen značne rozrušil, neodradilo ho to, aby sa zúčastnil osudnej hry v divadle. Zaujímavý bol fakt, že ho tam údajne nesprevádzala žiadna ochranka. Jeho vražda viedla k dôležitému bodu v amerických dejinách. Lincoln sa snažil oslobodiť afroamerických otrokov, no jeho zástupca – Andrew Johnson, to úplne odmietol.

#2  Ako kúpa sendviču viedla k začiatku prvej svetovej vojny (1914)

Na Františka Ferdinanda si brúsila zuby teroristická skupina Čierna ruka, ktorej prvý pokus o atentát na arcivojvodu bol neúspešný. V tomto prípade akosi zlyhalo načasovanie. Koč s arcivojvodom, ktorý sa paradoxne preslávil až po svojej smrti, meškal, a tak granát vybuchol o niečo skôr. Jeho príbeh však trošku pripomína film Nezvratný osud, ktorý sa drží toho, že sa smrti nevyhneme.

František Ferdinand chcel ísť navštíviť zranených do nemocnice, no všimol si, že vodič ide po inej trase než tej, ktorá bola vopred naplánovaná. Keď sa vodič začal otáčať, jeden z mužov z teroristickej skupiny – Gavrilo Princip, sa zastavil, aby si kúpil sendvič na rohu ulice. Náhoda či osud? Faktom však je, že vojvodove auto mal priamo na tanieri. A tak „nelenil“ a zastrelil vojvodu spolu s manželkou. Práve následkom tejto udalosti (alebo to bola len zámienka?) ľudstvo vstúpilo do jednej z najdesivejších vojen v novodobých dejinách.

#3 Ako odignorovaný list spôsobil vojnu vo Vietname  (1919)

V roku 1919 Woodrow Wilson dostal list od mladého muža menom Ho Či Min, ktorý žiadal o osobné stretnutie s cieľom prediskutovať nezávislosť Vietnamu od Francúzska. No Wilson tento list ignoroval. Mladého muža to nahnevalo. Úplne sa ponoril do štúdia marxizmu a stretol sa s osobami ako Trockij a Stalin, ktorí v ňom upevnili svetonázor. Tak sa z neho stal zarytý komunista.

Neskôr sa Vietnam stal skutočne nezávislým od Francúzska, no došlo k rozdeleniu krajiny. Na komunistickom severe sa k moci dostal Ho Či Min, zatiaľ čo juh ostal nekomunistický. V roku 1960 vietnamskí partizáni zo severu zaútočili na juh krajiny a USA vstúpilo do vojny. Keby si Wilson prečítal Ho Či Minov list, nič také by sa nestalo.

pixabay.com

#4  Ako láskavosť jedného muža spôsobila holokaust (1918)

Henry Tandey, radový vojak, ktorý v roku 1918 vo Francúzsku bojoval za britskú armádu, sa rozhodol zachrániť život jedného nemeckého vojaka. Jeho rozhodnutie malo za následok niečo, čo si len ťažko dokážeme v plnej miere predstaviť. Počas boja zbadal jedného Nemca, ktorý sa snažil utiecť. Keďže Henry videl, že je vojak zranený, nemal tú silu ho zabiť. Tak ho ponechal svojmu osudu. Ten vojak nebol nik iný, než Adolf Hitler.

#5 Ako odmietnutá žiadosť na umeleckú školu viedla k druhej svetovej vojne  (1905)

Mladý muž sa v roku 1905 snažil dostať na Akadémiu umenia vo Viedni. Nanešťastie preňho a možno aj pre nás ho odmietli. A to dokonca dvakrát. V odmietnutom študentovi, Adolfovi Hitlerovi, sa tak začala rodiť nenávisť voči celému spoločenskému systému. Bol na tom finančne tak zle, že musel žiť v okrajových častiach mesta, trpel chudobou a vtedy v ňom začal vzrastať antisemitizmus. Ako sa to skončilo, všetci dobre vieme.

#6 Ako fiktívna kniha stála americkú ekonomiku 900 miliónov dolárov (1907)

V roku 1907 maklér Thomas Lawson napísal knihu Piatok trinásteho. Asi ani samotný autor nečakal, že jeho kniha bude mať tak obrovský účinok, pretože jej obsah spôsobil na Wall Street hotovú paniku. Americkú ekonomiku stála počas jediného dňa 900 miliónov dolárov, pretože makléri miesto toho, aby išli do práce, si v piatok trinásteho radšej zobrali dovolenku.

pixabay.com

#7 Ako chyba v ozname viedla k pádu Berlínskemu múru (1989)

Günter Schabowski, hovorca Komunistickej strany, v roku 1989 dostal oznam, v ktorom stálo, že ľudia môžu navštíviť Múr. Dovtedy to fungovalo tak, že Nemci z východného Nemecka, ktorí požiadali o povolenie,mohli navštíviť západnú stranu Berlína. Správa však nebola písaná až tak zrozumiteľne, a preto si Schabowski domyslel, že cez Berlínsky múr sa teraz môžu dostať všetci, ktorí majú platný pas. Keď sa ho reportér spýtal, kedy nové pravidlá vojdu do platnosti, odpovedal veľmi jednoducho: „Ihneď.“

Tieto príklady by mali byť pre nás mementom, aby sme si boli vedomí každého okamihu života. Dávajme si pozor, ako sa správame a čo komu povieme, pretože netušíme, ako ho to môže ovplyvniť. A ktovie, či to nespôsobí motýlí efekt…

Pozri aj: 10 najbrutálnejších nacistických experimentov, ktorých nehumánnosť dodnes vyráža dych celému svetu

learning-mind, wikipedia


Komentovať (0)