Foto: wikimedia.org

/ 0 / PetraSus
Niektorí sa smrti boja, iní ju vítajú, nikto však nedokáže s určitosťou povedať, čo po nej nasleduje.

Upokojiť (alebo skôr nie) nás však môže vedecké vysvetlenie umierania. Je to niečo prirodzené, niečo, čomu sa nevyhne nikto z nás. No ak by sme si mohli vybrať, všetci by sme si určte zvolili pokojnú smrť. To však, nanešťastie, nie je na nás a niektoré úmrtia sú naozaj bolestivé a nesmierne desivé. Takto popísali vedci tie najhoršie možné spôsoby umierania.

Explodujúca lebka

O Pompejách a nešťastnom osude obyvateľov tohto mesta ste už iste počuli. Aj keď udalosť je už dávnou minulosťou, nemôžeme s istotou tvrdiť, že niečo také sa už nikdy nezopakuje. Reč je o výbuchu sopky. Láva sa dokáže pohybovať rýchlosťou až 80 kilometrov za hodinu, čo je podstatne rýchlejšie, než dokáže človek bežať. Táto rýchla, ničivá zmes môže dosiahnuť teplotu až 1000 stupňov.

Predstavte si scenár z Pompejí, kedy vám žeravá láva v priebehu niekoľkých minút zničí strechu nad hlavou. To by bol však stále menší problém ako to, že upražila zaživa každého, kto nestihol uniknúť. Pokožka obete sa uvarí takmer okamžite a svaly sa od teplotného šoku stiahnu. To spôsobí posmrtnú strnulosť, tzv. rigor mortis. Práve tá zachovala postavy z Pompejí v stave, v akom sú vystavené na mieste hrôzy dodnes. Ak by niekto prežil časť škvarenia, pravdepodobne by sa udusil toxickými výparmi.

Ešte stále sme sa však nedostali k tej najhoršej časti. Niektoré obete sa našli bez hlavy a vedci si myslia, že prudký nárast tepla spôsobil, že tekutina v lebke ľudí začala vrieť a hlava im doslova explodovala.

Taliansko, Pompeje: Skaza v meste bola veľmi rýchla, pochovala nielen mesto, ale aj ľudí v ňom. Dnes Pompeje ponúkajú ďaleko viac ako len pohľad na architektonické pamiatky.

Posted by Ústav geografie PF UPJŠ v Košiciach – Institute of Geography in Košice on Samstag, 12. August 2017

Zvon na potápanie

Zvony na potápanie sú navrhnuté tak, aby sa za ich pomoci mohli potápači ponoriť do ináč nebezpečnej hĺbky. Aby ostali potápači v bezpečí, je potrebné vykonať množstvo bezpečnostných opatrení a procedúr.

V deň, keď sa stalo toto nešťastie (rok 1988), všetko vyzeralo byť v poriadku. Potápači sa práve presúvali z jednej komory do inej časti, už sa chystali zavrieť dvere, keď sa stalo niečo hrozné. Poklop na potápačskom zvone sa náhle otvoril, čo zapríčinilo prudkú dekompresiu.

Štyria potápači boli mŕtvi okamžite. Dekompresia spôsobila prudký pokles tlaku, následkom čoho sa začali plyny a tekutiny v ich tele rozpínať a ich vnútornosti explodovali. Ďalší z potápačov bol vytiahnutý cez otvor s priemerom 60 centimetrov a jeho telo sa rozpadlo na kúsky. Okrem toho, potápačom sa uvarila krv a začala rýchlo unikať z ich tiel. Časti tiel museli byť pozbierané a prevezené vo vreciach.

Mimoriadne hrozivá je aj predstava, že ako uvádza správa, vnútornosti týchto ľudí boli doslova roztrúsené po celom priestore, kde sa táto tragédia odohrala. Tak napríklad, pečeň jedného z potápačov našli vyhodenú až na palube. Správa tiež uvádza ďalšiu extrémnu skutočnosť, a to že jednému z potápačov síce zostal pohlavný orgán, no bol „vcucnutý“ do tela potápača, takže vytvoril akési vrecko. Tento jav sa nazýva invaginácia.

unsplash.com

Blesk

Je oveľa pravdepodobnejšie, že jedinec zomrie po páde zo schodov, než že ho zabije blesk. Nie je to však nemožné. Vedeli ste však, že blesk vás môže usmrtiť aj v prípade, ak ste „bezpečne“ ukrytí v budove? To sa stalo mužovi, ktorý stál pri kovovom pilieri vo vnútri budovy a obrábal kov. Blesk udrel do piliera, vstúpil do mužovho tela cez chodidlá a prešiel cez jeho srdce. Muž utrpel popáleniny prvého, druhého a tretieho stupňa na 70 percentách tela a na následky týchto hrozivých zranení zomrel.

unsplash.com

Rozpustenie vo vulkáne

Najznámejším supervulkánom na svete je ten nachádzajúci sa v Yellowstoneskom parku. Aj keď vulkán nie je aktívny, množstvo malých prameňov a gejzírov je aktívnych až príliš. Ich teplota sa neustále pohybuje tesne pod bodom varu a neraz sú kyslé alebo zásadité. Človek by sa mal, prirodzene, takýmto prameňom vyhnúť, zvedavosť však občas vyhrá.

Len nedávno sa stal prípad, kedy muž do jedného z takých prameňov spadol. Takmer okamžite mal poškodených niekoľko vrstiev kože, tie sčernali a potrhali sa. Následne sa mu začal variť podkožný tuk. Aj keď vedci si tým nie sú celkom istí, muž zrejme zomrel na následky teplotného šoku. Aj keď to znie nesmierne bolestivo, zrejme pri tom nič necítil, pretože mu takmer okamžite s kožou zhoreli aj nervové zakončenia. Veľa však z neho nezostalo, pretože v prameni sa do 24 hodín rozpustila aj jeho kostra.

Yellowstone

Posted by Yellowstone on Freitag, 26. Januar 2018

Uštipnutie hadom

Bojga africká nie je vyslovene agresívny had, avšak ak ju vystrašíte, zaútočí ako každé iné zviera. Tohto hada však nahnevať ani vystrašiť nechcete. Bojga pohrýzla aj istého herpetológa menom Karl Schmidt ešte v roku 1957. Had ho počas výskumu uhryzol do palca na ľavej ruke a takmer okamžite sa u neho objavili prvé príznaky.

Spočiatku trpel nevoľnosťou, neskôr sa pridružila zimnica, nekontrolovateľná triaška a vysoké horúčky. Čoskoro začal krvácať z úst, močil krv a nedokázal prestať zvracať. Čoskoro krvácal takmer z každého telesného otvoru, vrátane očí. Zomrel na paralýzu dýchacieho systému a vykrvácanie o deň neskôr. Aj keď sa prípad stal už dávno, dodnes je dostupných len málo protijedov.

#Boomslang snake #wildlife

Posted by World Wildlife on Samstag, 31. Dezember 2016

Smrť, akú zažili títo ľudia, neprajeme ani najhoršiemu nepriateľovi.

Pozri aj: Len pre silné žalúdky. Zamestnanci pohrebných služieb prezradili 15+ najzvláštnejších faktov o smrti a o mŕtvych telách

iflscience


Komentovať (0)