foto: listverse.comm

/ 0 / PetraSus
Niektorí vedci majú v záujme získania nových poznatkov tendenciu zabúdať na morálku.

V záujme získania informácií neváhali vystaviť zvieratá, ale aj ľudí utrpeniu. Preto bolo nutné zostaviť súhrn etických štandardov. Tak vznikli etické kódexy. Napriek tomu, že mnoho krajín má vlastný etický kódex, veľa vedcov sa ním neriadi a neetické experimenty pokračujú. Čiastočne je to preto, že etický kódex týkajúci sa ľudí a zvierat sa líši a vedci často neváhajú pre vedu urobiť čokoľvek.

Nasledujúcich 10 experimentov na etické kódexy príliš ohľad nebralo…

Potkany s ovládanou mysľou

Vedci z univerzity v New Yorku prišli na spôsob, ako ovládať myseľ potkanov na diaľku. Tvrdia, že z toho môžeme mať veľký prospech – údajne hlavne pri výkone nebezpečných prác. Potkany sú podľa vedcov na tento experiment ideálne hlavne preto, že sú pomerne malé a majú širokú škálu schopností. Technológia je zatiaľ ešte len v plienkach a signál má dosah 460 metrov.

Myšlienka, že živý tvor môže byť ovládaný na diaľku, je desivá. Vedci na to využívajú signály z počítačov vysielané do mozgu zvieraťa. Pomocou signálov stimulujú centrá odmeny v mozgu zvierat a tie sa v podstate stávajú otrokmi vedcov.

Predstavte si, že ovládanie potkanov je len začiatok. Neskôr vedci možno prídu na to, ako ovládať aj väčšie zvieratá a napokon aj ľudí. A ak sa technika dostane do rúk tyranského vodcu, ktorý z ľudí urobí otrokov bez ich vlastnej slobodnej vôle, hrozí katastrofa. Nemusí k tomu dôjsť, tá možnosť je však desivá. Z ľudí sa stanú bábky, ktoré sa ani nepokúsia o rebéliu, a to všetko pre pár elektrických impulzov do mozgu.

pexels.com

Umelá maternica

V science fiction je to pomerne bežný jav. Vedci sú však čoraz bližšie k tomu, aby sa fikcia stala skutočnosťou. Už sa im dokonca podarilo vytvoriť umelú maternicu, ktorá pomáha prežiť nevyvinutým jahniatkam. Na prvý pohľad vyzerá ako veľké plastové vrecko s hadičkami.

Cieľom vedcov je zvýšiť šance predčasne narodených detí na prežitie a zlepšiť ich zdravotný stav. Mnoho z nich má dýchacie ťažkosti a trpí detskou mozgovou obrnou. Opäť sa však stretávame s etickými problémami.

Pokiaľ bude možné, aby sa deti vyvíjali v umelej maternici, pôrod normálnou cestou už nebude nevyhnutný. Niektoré ženy by zo zdravotných, ale aj iných dôvodov túto možnosť zrejme uprednostnili. Technológia by však mohla pomôcť párom, ktoré nemôžu mať deti, alebo homosexuálnym párom.

Hrozbu však predstavuje eugenika a možnosť kontrolovať populáciu, keďže moc by mali v rukách vedci, ktorí by umelé maternice mali k dispozícii.

scmp.com

CRISPR

CRISPR-Cas9 je nová, precízna a finančne nenáročná metóda manipulácie s génmi. Genetická modifikácia je kontroverznou témou, avšak modifikovanie ľudských génov silno naráža na múry etiky. V roku 2015 vedci dokázali enzým Cas9 upraviť tak, aby bol vhodný pre génové inžinierstvo.

Možnosť zasahovať do ľudskej DNA a vytvárať ľudí „na objednávku“ otvára mnoho problémov. Genetika je nesmierne komplikovaná. Na tvorbe jednej črty sa podieľa množstvo génov, je preto náročné kontrolovať dopad jediného génu. Gén, ktorý je prospešný v jednom prípade, môže v inom uškodiť. Odstránenie potenciálne nebezpečného génu môže spustiť v budúcnosti lavínu ďalších problémov.

Vedci si však myslia, že ak sú niektoré gény nadradené, je možné vytvoriť pomocou nich jedinca s genetickou „supervýbavou“. Predstavte si, že si môžete vybrať, aké dieťa chcete a vedci vám ho presne na požiadavku aj vytvoria. Priepasť medzi chudobnými a bohatými ľuďmi by nikdy nebola viditeľnejšia.

theconversation.com

Ľudské chiméry

Chiméry sú organizmy, ktoré majú bunky z dvoch tvorov. Ľudské chiméry existujú prirodzene, stále sú to však na sto percent ľudia. Teraz sa však vedci pokúšajú vytvoriť chiméry, ktoré by boli čiastočne ľuďmi a čiastočne zvieraťami. Dúfajú, že sa im podarí vypestovať ľudské orgány v telách zvierat, a to tak, že injekciou zavedú do embrya kmeňové bunky. Ak by sa to podarilo, bolo by možné zachrániť množstvo ľudských životov, ktoré potrebujú transplantáciu orgánov. Hrozí však, že by sa prekročila hranica medzi človekom a zvieraťom.

Taktiež sa musíme spýtať – čím je vlastne človek? Koľko ľudských buniek musí byť v organizme, aby to bol stále človek? A ak by chiméra mala podobné kognitívne schopnosti ako človek, mala by aj rovnaké práva?

Okrem toho vyvstáva závažný etický problém. Okrem toho, že organizmus by mohol byť vážne poškodený, do akej miery sme schopní tolerovať, že nejaký iný druh má kvality človeka?

pexels.com

Zvrat vyhynutia

Ako sa vám pozdáva myšlienka oživenia vyhynutého druhu? Mohlo by to byť zaujímavé, avšak zvážte nevýhody. Spomeňte si napríklad na Jurský park. V roku 2003 sa vedcom podarilo oživiť vyhynutý druh, konkrétne Pyrenejského ibexa, ten však zahynul takmer okamžite po narodení a druh teda vyhynul druhý raz. O dve desaťročia neskôr vedci dúfajú, že sa im podarí oživiť mamuta.

Prvým krokom je mamutia DNA. Ako náhradné matky chcú vedci využiť slony ázijské. Ak by sa to podarilo, mamuty by bolo možné čoskoro vidieť v zoologických záhradách, nie však v divočine. Opäť však narážame na otázky etiky. Ak by sa vedcom podarilo oživiť vyhynutý druh, ten nemusí byť schopný prežiť v podmienkach súčasného sveta. Navyše, oživiť dávno vyhynutého tvora, ktorý nie je schopný žiť v divočine pôsobí ako plytvanie prostriedkami. Namiesto hrania sa na Boha by prostriedky mohli byť investované do záchrany žijúcich tvorov.

pexels.com

Umelý život

V roku 2010 laboratóriá vyhlásili, že sa im podarilo vytvoriť prvú umelú formu života. Desivé je, že vedci sa opäť zahrali na Bohov. Tvrdia však, že to robia preto, že syntetické formy života by mohli pomôcť vyriešiť pálčivé problémy sveta, ako napríklad choroby, znečistenie, či energie.

Následky by však mohli byť kruté, hlavne preto, že ide o vytvorenie niečoho, čo prirodzene nikdy neexistovalo. Čo keby nás táto umelá forma života premohla? Mohli by sme totiž vytvoriť niečo, čomu nie celkom rozumieme a následky by mohli znamenať katastrofu.

21stcentech.com

Exoskeleton

Exoskeletony sú zariadenia, ktoré ľudia nosia, aby zvýšili svoju mobilitu a silu. Niečo, čo by sme chceli asi všetci. Európski vedci vytvorili zariadenie s názvom The Active Pelvis Orthosis (APO), ktoré má zabrániť pádom, ktoré sú nebezpečné hlavne pre postarších.

Zrejme ste si pomysleli, čo je na tom neetické. Tak napríklad cena. Pravdepodobne by si niečo také mohli dovoliť len tí najbohatší. A niekto by sa mohol rozhodnúť, že ak sa môžu dôchodcovia pomocou exoskeletonu lepšie pohybovať, môžu potom aj dlhšie pracovať.

Zariadenie však môže poslúžiť na posilnenie aj mladým generáciám. Predstave si podporu exoskeletonu napríklad v športe. Alebo by ho mohli využiť vojaci. V snahe zvýšiť svoju silu by sme však napokon mohli dopadnúť omnoho horšie.

phys.org

Transplantácia hlavy

Táto myšlienka znie desivo. Veď odstránenie hlavy je niečo ako poprava. Napriek tomu Sergio Canavero tvrdí, že dokáže oddeliť hlavu od tela myši a úspešne opäť spojiť miechu a nervy. Mnoho ľudí je skeptických, istá skupinka však verí, že čoskoro by mohol začať tento experiment aj na psoch.

Tu však opäť vyvstáva nejeden etický problém. Je to mimoriadne nebezpečný zákrok, a tak, ako aj iné orgány, telo môže mozog darcu odmietnuť, a to napriek množstvu liekov, ktoré by musel brať. Navyše, imunosupresíva majú veľa nepríjemných vedľajších účinkov, spôsobujú napríklad vysokú hladinu cukru v krvi a svalovú slabosť.

Okrem toho vedie myšlienka transplantácie hlavy k otázke identity. Ak by pacient zákrok prežil, nové telo by mohlo byť pre neho traumou.

extremetech.com

Vylepšené patogény

Snaha vyprodukovať patogény so znásobeným účinkom viedla v roku 2014 k sérií nešťastí v laboratóriách. Vedci sa však bránia, že výskum takýchto patogénov môže zabrániť vzniku pandémií v budúcnosti. Predstavte si však, že by superpatogén nejakým spôsobom unikol z laboratória skôr, než sa na neho nájde liek. Ďalšou hrozbou obrovských rozmerov je bioterorizmus.

listverse.com

Nápoje lásky

Láska je magická a náročná na pochopenie. Môže spôsobiť veľa bolesti. Vedci už však pracujú na spôsoboch, ktorými by bolo možné vyrobiť niečo ako nápoj lásky. Konkrétne sa venujú výskumu neuropeptidu oxytocínu a jeho schopnosti pomôcť vo vzťahoch. Niektorí vedci sú skeptickí, ak by sa však podarilo vytvoriť z oxytocínu, alebo inej substancie látku podobnú nápoju lásky, následky by mohli byť opäť nedozerné.

Nápoj by lásku zrejme dokázal len podporiť, nie ju vyvolať a vedci by sa opäť hrali na Bohov. Okrem toho, nútiť niekoho, aby sa do vás zamiloval, by bolo neetické. Porušilo by to právo na slobodnú vôľu dotyčnej osoby a nápoj lásky by mohol byť vnímaný rovnako, ako znásilňovacie drogy. Je lepšie vyrovnať sa s následkami lásky prirodzenou cestou, než sa stávať závislým na ďalšej droge.

listverse.com

Pozri aj: 5 (ne)podarených psychologických experimentov, ktorých súčasťou by ste naozaj nechceli byť

listverse


Komentovať (0)