Foto: Photo by Artem Bali on Unsplash

/ 0 / PetraSus
Predstavte si, že by ste mohli niečo odkázať svojmu budúcemu „ja“.

S tým minulým ste sa už možno vysporiadali a to súčasné je niekde medzi. Chyby minulé sa už napraviť nedajú a budúcnosť taktiež nedokážeme predvídať. Máme však možnosť odpúšťať a silu prianí. Máme možnosť ďalšej kapitole v našom živote napísať otvorený list.

Predstavujem si život ako knihu. Niekedy sa stránky čítali ťažko, niektoré som mala chuť vytrhnúť, pokrčiť a odhodiť. Neurobila som to však, pretože bez nich by kniha nebola úplná a stránky, ktoré ešte len prečítam, by bez tých vytrhnutých možno nedávali zmysel. Viem, že ma čaká mnoho prekvapení a ponaučení. Možno sa mi raz dokonca splnia sny, aj keď cesta za nimi iste nebude jednoduchá a bez prekážok. Verím však, že možností je nekonečné množstvo a raz možno príde ten čas.

unsplash.com

Nechcem sa báť budúcnosti. Chcem sa nechať pohltiť dobrodružstvom a vyraziť za hviezdami. Už viac nechcem strácať čas tým, že ostanem len pri prianiach a snívaní o tom, aký by život mohol byť. Všetko je však také nepredvídateľné a vždy, keď si myslím, že som na všetko pripravená a moje doterajšie chyby ma vyzbrojili dostatočnou múdrosťou a silou, život nečakane zmení smer, ocitnem sa na novom mieste a mne ostáva len veriť, že to všetko opäť zvládnem. Som však pripravená a nech príde čokoľvek, prijmem to s otvorenou náručou.

Som pripravená byť zrazená na kolená, utŕžiť zopár nových škrabancov a modrín, nechať rany zahojiť a s novými jazvami vstať opäť silnejšia ako predtým. Silným sa človek nestane zo dňa na deň. Som pripravená opäť čeliť zlyhaniam a prekážkam. Viem, že budem v pokušení vzdať sa, som však silná a znesiem bolesť.

unsplash.com

Keby steny hovorili, rozprávali by o všetkých snoch, o ktorých som snívala, o všetkých modlitbách, ktoré som pošepky odriekala, o všetkých strachoch, ktoré som sa bála vysloviť nahlas. Možno sa zdá, že som pesimista, no nie som. Som realista. Nečakám od života zázraky, z toho som už vyrástla. No verím, že má pre mňa v zálohe veľké veci a krásne prekvapenia, pri ktorých mi poskočí srdce v hrudi.

Učím sa tešiť sa z maličkostí, oceniť každú chvíľu, kedy som nažive a môžem kráčať vpred. Chcem sa každé ráno budiť na lúče slnka štekliace ma po tvári, aby som si pamätala, že svet je plný krásnych vecí a miest, ktoré treba vidieť a zažiť. Učím sa prijať fakt, že svet nie je nemenný a spolu s ním sa musím meniť aj ja.

Milý život, od dnes už žiadne sľuby. Nechám sa prekvapiť.

Pozri aj: Otvorený list mužovi, ktorý si predo mnou objednal pikantný tuniakový šalát na čokoládovú šišku

thoughtcatalog


Komentovať (0)