foto: Unsplash.com / Averie Woodard

/ 0 / Henrieta Balázsová
Ľudia ich nazývajú “digitálnymi drogami”.

O alkohole, marihuane, LSD či extáze ste už určite počuli. Minimálne s alkoholom má “skúsenosti” väčšina populácie. Tieto drogy však nikto neužíva preto, že sú návykové, alebo zdraviu škodlivé. Ľudia ich bez rozmyslu užívajú, aby aspoň na nejaký čas zabudli na svoje starosti, aby mali lepšiu náladu, alebo aby sa ľahšie odreagovali. A práve tieto ľudské túžby boli podnetom, vďaka ktorému vznikli binaurálne rytmy. 

História binaurálnych rytmov

Aj keď by sa nám mohlo zdať, že ide o prevratnú novinku, pravda je niekde inde. Binaurálne rytmy boli objavené už v polovici 19. storočia, kedy sa ich vplyvmi začalo zaoberať viacero fyzikov a psychológov. S príchodom digitálnej doby však samozrejme ich popularita narástla.

O čo pri binaurálnych rytmoch ide?

“Veda” v tomto prípade spočíva v tom, že ak počúvate pomocou slúchadiel melódiu, pri ktorej sú vám do jedného ucha vpúšťané iné tóny, ako do toho druhého, vaše uši a váš mozog vytvoria akýsi jednotný, zosúladený tón – binaurálny rytmus. Ten má frekvenciu rozdielu dvoch odlišných frekvecnií, ktoré počúvate.

pexels.com

Účinky binaurálnych rytmov

Nie nadarmo sa tieto rytmy niekedy označujú aj ako “bíty šťastia”. Mali by vám totiž privodiť povznesenú náladu. Prežívané pocity by mali byť závislé aj od toho, akú frekvenciu váš mozog práve registruje. Ako sme spomínali vyššie, vždy je to rozdiel dvoch súčasne znejúcich frekvencií.

Napríklad, ak vo vašom pravom uchu znie zvuk s frekvecniou 140 Hz a vo vašom ľavom uchu zvuk s frekvenciou 160 Hz, váš mozog si vytvorí a bude vnímať zvuk s rozdielnou frekvenciou, čo je v tomto prípade 20 Hz. 20 Hz je frekvenciou, pri ktorej sa zvyšuje vaša schopnosť vnímať a sústrediť sa, takže vám môže pomôcť napríklad pri práci, či pri učení sa. Avšak pozor, je dokázané, že zvuky s frekvenciou 14-40 Hz už môžu spôsobiť podráždenosť, úzkosť či únavu.

Naopak, ak chcete dosiahnuť stav hlbokej relaxácie či spánku, odporúčaná frekvencia je 0,5 Hz (hlboký spánok) až 13 Hz (ľahká meditácia).

Odhaduje sa, že stav “opojenia” sme schopní dosiahnuť pri frekvecnii 8-13,9 Hz. V tomto rozmedzí totiž telo produkuje najviac serotonínu, teda hormónu šťastia. Práve toto je frekvencia, pri ktorej ľudia popisujú pocity ako po užití drog či alkoholu.

unsplash.com

Čo nato veda?

Názory sú, samozrejme (ako vždy), protichodné. Zatiaľ čo niektorí ľudia nedajú nedajú na binaurálne rytmy dopustiť a tvrdia, že im pomáhajú dosiahnuť dokonalý stav relaxácie či radosti, iní tvrdia, že všetko má na svedomí placebo efekt.

Ako si otestovať, či na vás binaurálne rytmy fungujú?

Najlepšie spravíte, ak to otestujete sami na sebe. Pripravte si kvalitné stereo slúchadlá, ktoré dokážu prehrať aj nízkofrekvenčné zvuky. Pohodlne sa usaďte alebo si ľahnite a “započúvajte” sa do nasledovných tónov.

Vo všeobecnosti sa odporúča, aby ste si vždy vybrali skladbu dlhú minimálne 14-15 minút. 7 minút totiž trvá, kým mozog zvuky zosynchronizuje a ďalšiu chvíľu potrvá, kým na vás zvuk začne mať nejaký vplyv.

Na záver vám prinášame zopár ukážok, ktoré nájdete voľne dostupné na Youtube. Nezabudnite sa s nami v komentároch podeliť o vašu skúsenosť. Zafungovali u vás binaurálne rytmy alebo ste žiadnu zmenu svojho psychického stavu nezaznamenali?

Binaurálne rytmy na zvýšenie vašej sústredenosti a kreativity:

Binaurálne rytmy na relaxáciu či meditáciu:

„Euforické“ binaurálne rytmy: 

Pozri aj: Autohypnóza vás zbaví stresu a úzkosti za 15 minút. Ako na to?

wikipediabalance.chakrahealingsounds


Komentovať (0)