Foto: illusionsindex.com

/ 0 / PetraSus
Nanešťastie, naše zmysly nie sú dokonalé a neraz stačí naozaj málo na to, aby sme sa nechali oklamať.

Svet je plný ilúzií, či už zvukových alebo zrakových. Neraz počujeme zvuky, ktoré nepočuje nik iný a vidíme niečo, čo tam v skutočnosti nie je. Nie, nehovoríme o halucináciách či bludoch. Aj zmysly úplne zdravého jedinca môžu občas klamať.

Troxlerov efekt ako prvý objavil muž menom Ignaz Paul Vital Troxler, ktorý sa v roku 1804 učil vo Viedni za lekára, okrem toho však pôsobil aj ako filozof. Zistil, že ak na istý čas zameriame svoj zrak na jeden konkrétny bod, už po krátkom čase sa nám bude zdať, že všetko naokolo postupne mizne a bledne. Následne si zrak zdanlivo chýbajúce časti obrazca doplní v závislosti od pôvodného obrazu.

Za tento jav sú zodpovedné očné pohyby. Naše oči totiž vykonávajú nepatrné pohyby aj v prípade, ak vytrvalo pozeráme na jediný bod a máme pocit, že sú úplne nehybné. Ak sa na jeden bod pozeráme niekoľko sekúnd, tyčinky a čapíky sa prispôsobia a na moment stratia svoju citlivosť.

Podobný princíp platí aj pre iné modality. Napríklad, keď máte v dome na stene hodiny, ktoré hlasno tikajú. Hosťovi môže ten zvuk prekážať, vy ste si však na neho zvykli natoľko, že už ho ani nevnímate, pokiaľ vás na to niekto zámerne neupozorní.

Podobne by to bolo aj s kúskom papiera, ktorý by vám niekto položil na predlaktie. Zo začiatku by ste vnímali, že tam niečo je a možno by vás to šteklilo a zavadzalo vám to. Po krátkej chvíli by však došlo k prispôsobeniu a vy by ste kúsok papiera už ani nevnímali.

K Troxlerovmu efektu zvyčajne dochádza vtedy, ak podnet nie je výrazný. Predstavte si napríklad obrázok s bledými farbami, v ktorého strede je čierny bod. Ak sa zameriate zrakom na čierny bod, dôjde k adaptácii zraku a okolité farby obrázka začnú zdanlivo blednúť ešte viac.

Ako si chýbajúcu informáciu mozog dopĺňa? Môže tak robiť napríklad za pomoci neurálneho dopĺňania, kedy mozog chýbajúcu informáciu nahradí. Robí tak napríklad v prípade slepej škvrny, ktorá je súčasťou ľudského oka. Alebo v prípade, ak sa jedinec pozerá na svet len jedným okom. Mozog jednoducho nevymaže polku sveta, ale pokúsi sa čo najlepšie chýbajúce vizuálne podnety doplniť.

Okúsili ste Troxlerov efekt na vlastnej koži? Dajte nám vedieť v komentároch.

Pozri aj: Počuli ste už o sluchových ilúziách? Pripravte si slúchadlá, tieto zvuky vás poriadne zmätú

wikipedia, illusionsindex


Komentovať (0)