foto: pexels.com

/ 0 / PetraSus
Každý deň vykonávame činnosti, nad ktorými sa takmer ani nezamýšľame.

To nie je dobré. Aj keď sú niektoré každodenné činnosti pre väčšinu z nás úplne bežnou záležitosťou, majú zaujímavé vedecké vysvetlenie. Viete napríklad, prečo ľudia preferujú blondínky? Prečo vzniká pedofília? Prečo raz za čas každý potrebuje objatie?

Prečo preferujeme blondínky?

Aj keď dnes ide už skôr o zastaranú myšlienku, fakt, že preferujeme blondínky, má biologické pozadie. Je pravdepodobné, že priemerná žena s blond vlasmi bude mať aj svetlú pokožku a na svetlej pokožke sú viac viditeľné fyzické vady a ochorenia. Muži teda vyhľadávajú svetlovlasé ženy preto, lebo skôr uvidia, či ich budúci potomkovia budú zdraví. Samozrejme, platí to aj opačne, ženy taktiež vyhľadávajú skôr svetlovlasých mužov. Podotýkame, že to nie je pravidlo.

pixabay.com

Podvádzanie partnera

Existuje mnoho dôvodov, ktoré si ľudia nájdu, aby svojho partnera podviedli. Nie však len psychologických. Niektorí ľudia majú podvádzanie doslova v DNA. Vedci objavili gén, ktorý pomenovali RS3 334, gén rozvodu. V istej štúdii boli účastníci požiadaní, aby vyplnili veľmi detailný, ale anonymný dotazník o ich manželstve. Muži, ktorí mali jeden, alebo viac Rs3 334 génov skórovali nízko, tvrdili, že sú nešťastní a uvádzali, že sa potýkajú s problémami v domácnosti. Gén ovplyvňuje vyplavovanie vazopresínu do tela, čo je chemická látka okrem iného zodpovedná za pocit spolupatričnosti a monogamie.

Objatia

Niektoré druhy správania sú hlboko zakorenené v našej kultúre. Napríklad objatia, čo je v podstate oblapenie niekoho bez zdanlivej príčiny a bez plánovaného časového limitu. Takto to môže vyznieť zvláštne, aj objatia však majú svoju príčinu. Blízky kontakt s inou osobou, napríklad prostredníctvom objatia, zapríčiňuje vyplavovanie oxytocínu, hormónu zodpovedného za pocit blízkosti, prepojenia a dôvery. Užitočné sú objatia najmä vo vzťahu. Počas milovania telo taktiež vyplavuje oxytocín, ktorý pobáda pár k tomu, aby plodil potomkov. Nemáte poruke nikoho, koho by ste objali? Nevadí, oxytocín sa vyplavuje aj pri vykonávaní dobrých skutkov, či hladkaní psa.

pixabay.com

Prečo nemáme radi cudzincov

To, prečo sa väčšina detí bojí cudzincov, sa dá vysvetliť chemicky. Oxytocín, hormón, ktorý je zodpovedný za pocit blízkosti, je zároveň zodpovedný aj za to, že nedôverujeme ľuďom, ktorých nepoznáme. V istom výskume boli účastníci rozdelení do niekoľkých skupín a mali spolu hrať hry. Niektorí inhalovali oxytocín, niektorí placebo. Ak sa ľudia v skupine už poznali, oxytocín spôsobil, že viac spolupracovali. Ak však skupina pozostávala z cudzincov, spolupráca zlyhávala. Zrejme ide o pozostatok od našich predkov, ktorí museli dôverovať vlastnému kmeňu ale udržiavať si zdravý odstup od ostatných kmeňov.

Škrabanie

Škrabeme sa neustále, ako nám to však pomáha? Škrabanie sa, alebo lepšie povedané to, keď nás niečo svrbí, je spôsob, akým sa telo snaží zbaviť vonkajších podnetov, ktoré by nám mohli uškodiť. Napríklad, keď sa nám po nohe štverá mravec, miesto nás začne svrbieť, poškrabeme sa a mravca zo seba zhodíme.

Škrabanie sa je teda užitočné, prečo to ale robíme tak často? Nie sme predsa po celý čas pokrytí chrobákmi. Nuž, z evolučného hľadiska, škrabeme sa kvôli všetkému, čo by mohlo predstavovať potenciálnu hrozbu. Poškrabať niečo, čo hrozbu nepredstavovalo je stále lepšie, ako nepoškrabať niečo, čo nás mohlo ohroziť.

pexels.com

Občas sa hádame sami so sebou

Predstavte si, že vám niekto ponúkne čokoládu. Na jednej strane na ňu máte chuť, na druhej sa však bojíte, že priberiete. Dohodnete sa sami so sebou, že si teda tú čokoládu vezmete, ale zajtra si to musíte odmakať v posilňovni. S kým ste vlastne uzavreli dohodu? Technicky s inou osobou, teda aspoň podľa vášho mozgu. Vedeli ste, že ak sa dohodnete s niekým iným, aktivuje sa rovnaká časť mozgu, ako keď myslíte na svoje budúce ja? V podstate podvedome beriete svoje budúce ja ako inú osobu.

Smiech

Smiech je ďalšia aktivita, ktorá po hlbšej analýze znie absurdne. Je to vlastne len séria bizarných zvukov, ktoré ľudia vydávajú pri čomkoľvek, čo im príde zábavné. Oblasti mozgu, ktoré regulujú smiech, sú zodpovedné aj za reguláciu reči a dýchania. Očividne teda smiech patrí medzi základné funkcie a má svoj význam. Aký? Vedci si myslia, že smiechom vyjadrujeme hravý zámer a dôveru v osoby, s ktorými sme v jednej skupine. To vysvetľuje aj fakt, že smiech je nákazlivý. Okrem toho výskumy dokazujú, že ľudia sa smejú oveľa menej, keď sú sami.

pexels.com

Prečo sme v noci unavení?

Väčšina z nás v noci spí a cez deň bdie a tento cyklus príliš nedokážeme vôľou meniť. Čo ale tento mechanizmus kontroluje? Odpoveď znie, melatonín. Ráno sme vystavení dennému svetlu, čo spúšťa v tele množstvo chemických reakcií a vyplavujú sa rôzne hormóny, vďaka ktorým dokážeme cez deň fungovať a zapájať sa do bežných aktivít. Z rovnakých dôvodov na nás počas noci doľahne únava.

Keď nie sme vystavení dennému svetlu, aktivuje sa epifýza. Hladina melatonínu je relatívne vysoká po dobu 12 hodín pred tým, než sme ráno opäť vystavení dennému svetlu. Problémom je, že epifýza sa neprispôsobuje umelému osvetleniu, nič sa teda nezmení, ak si na noc zasvietime svetlo, či keď sa cez deň zavrieme do zatemnenej miestnosti.

Agresivita

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, prečo ľudia „strácajú nervy“? Niekedy máme pocit, že hnev a agresia sú emócie, ktoré dokážeme kontrolovať najmenej, a skutočne to tak je. Niekedy nad nimi naozaj nemáme žiadnu kontrolu. Ukázalo sa, že miestom v mozgu, ktoré agresiu ovláda, je amygdala. Keď sa amygdala poškodí, jedinec stráca kontrolu nad svojimi agresívnymi prejavmi.

Z amygdali putujú informácie do prefrontálneho kortexu a ten rozhoduje o tom, aká by mala byť ďalšia akcia. Ak je amygdala poškodená už narodením, nádorom, alebo úrazom, jedinec koná impulzívne, aj keď za normálnych okolností by so skutkami, ktoré vykonáva, morálne nesúhlasil.

pexels.com

Prečo majú niektorí ľudia pedofilné nutkania

Samozrejme, pedofília nie je bežnou, akceptovateľnou ľudskou črtou, v niektorých prípadoch však je možné jej vznik objasniť. V roku 2000 sa u ženatého muža zrazu rozvinula závislosť na pornografii a pedofilné myšlienky sprevádzané ukrutnými bolesťami hlavy. Muž vyhľadal pomoc a ukázalo sa, že v mozgu mal nádor veľkosti vajíčka, ktorý tlačil na jeho prefrontálny kortex, ktorý ako sme už spomenuli, je zodpovedný za ovládanie pudov. Keď nádor odstránili, mužove túžby aj správanie sa vrátili do normálu.

Tieto prípady sú vzácne, môžu sa však stať. Vyvstáva však otázka – máme nad svojím správaním kontrolu, alebo je to len súhrn chemických reakcií?

Pozri aj: Neverte všetkému. Toto je 12 trikov, ktorými sa s nami náš mozog (nepekne) zahráva

listverse


Komentovať (0)