foto: pixabay.com

/ 38 / PetraSus
Ak sa na verejnosť dostane objav z oblasti psychológie, mnohí sa ho chytia a odmietajú sa ho pustiť. Hlavne, ak ide o rady ako šťastne žiť, či ako odhaliť ľudskú podstatu.

A ak sa tieto objavy už raz dostanú na verejnosť, sú stále dookola omieľané a objavia sa takmer v každej knihe a v každom časopise. Stáva sa však, že keď sa vedci rozhodnú prísť objavu na koreň a zopakovať ho, nastane problém – či už kvôli zmenám v čase, alebo kultúre. Tento problém sa netýka len slávnych objavov a len psychológie. Vzhľadom na to, že psychológia je fascinujúca a výsledky niektorých výskumov majú mimoriadny vplyv, pripomenieme vám ich, aj keď s ich replikáciou môže byť problém.

Postoj formuje človeka

Dajte ruky vbok a zaujmite postoj naširoko. Necítite sa akosi smelšie? Harvardská psychologička Amy Cuddy a jej kolegovia uverejnili niekoľko štúdií, ktoré dokazujú, že postoj tela výrazne ovplyvňuje naše emócie a konanie. Cuddyová na túto tému prednáša aj na slávnych TED konferenciách a jej motivačný príhovor s názvom Your Body Language Shapes Who You Are (Reč tela určuje, kým si) videli už milióny ľudí.

Cuddyová dokázala, že stačí minútu stráviť v istej póze – napríklad sedieť s nohami na stole a s rukami za hlavou. To by malo viesť k tomu, že sa zvýši hladina testosterónu a zníži hladina kortizolu. Napriek tomu je náročné výskumne dokázať, ako pozícia tela ovplyvňuje naše správanie.  Napríklad, Eva Ranehillová zopakovala Cuddyovej experiment s 200 účastníkmi. Tí síce tvrdili, že sa cítia lepšie a odvážnejšie, nebola však dokázaná zmenená hladina kortizolu ani testosterónu.

pexels.com

Usmievajte sa, budete šťastnejší

Vieme, že keď sme šťastní, usmievame sa. Môže však úsmev vyvolať pocit šťastia? V roku 1988 výskum dokázal, že účastníkom prišli rozprávky vtipnejšie, ak počas ich pozerania držali medzi zubami pero (tak, aby mali ústa vytvarované do úsmevu), než tým, ktorí pero nemali.

Nedávno bol výskum zopakovaný v 17 laboratóriách na vyše 2000 účastníkoch. Výsledky nepotvrdili vplyv nasilu vytvarovaného úsmevu na pocit šťastia, či vtipnosť rozprávok. Problémom však v tomto prípade bol fakt, že participanti boli počas experimentu nahrávaní na záznam, čo môže správanie výrazne ovplyvniť.

digest.bps.org.uk

Sebakontrola a obmedzené zdroje

Jedna z najvplyvnejších teórií psychológie tvrdí, že sila vôle pôsobí ako palivo. Čím viac ho použijete v jednej situácii, tým menej ho ostane na riešenie iných. Tento princíp sa nazýva „vyprázdnenie ega“ a jeho výskumu sa venuje psychológia už niekoľko rokov. V roku 2014 Chandra Sripada s kolegami vykonali výskum, kde sa ukázalo, že ak úloha vyžadovala vysokú mieru sebakontroly, dopadla horšie, ak jedinec už predtým vykonával rovnako náročnú úlohu. Ak bola predošlá úloha menej náročná, výsledok v druhej bol lepší.

Výskum replikovalo 23 laboratórií na viac než 2000 respondentoch. Aj v tomto prípade však pokus o zopakovanie výsledkov experimentu zlyhal.

pixabay.com

Opakovanie po skúškach môže zlepšiť výkon

Ak by vám niekto povedal, že si plánuje zopakovať učivo už po skúške, zrejme by ste to považovali za zvláštne. A napriek tomu mnohé uverejnené štúdie dokazujú, že je to efektívne. Tento fenomén sa nazýva prekognícia. Po pokuse o replikáciu však vedci zlyhali. Študenti neboli v teste úspešnejší, ak si po teste požadovaný materiál zopakovali.

pexels.com

Ak budete o starnutí čítať, zostarnete

Počuli ste už o tzv. „sociálnom primingu“? Ide o myšlienku, že naše správanie a myšlienky môžu byť ovplyvnené konotatívnym významom slov, symbolov a vecí okolo nás, aj keď im priamo nevenujeme pozornosť. Tento efekt sa v roku 1996 pokúšal dokázať výskum, počas ktorého mali účastníci z náhodného zoznamu slov vytvárať ucelené vety. Účastníci, ktorých zoznam obsahoval slová týkajúce sa starnutia, odchádzali z laboratória pomalšie, než tí, ktorí také slová v zozname nemali. Slová totiž odštartovali myšlienkový pochod týkajúci sa starnutia, ktorý ovplyvnil správanie.

V roku 2012 sa vedci pokúšali výskum zopakovať. Podobné výsledky dosiahli len v prípade, ak výskumníci zámerne s premennými manipulovali v záujem dosiahnutia želaného efektu.

pexels.com

Umývanie rúk zmyje pocit viny

Výskumy dokazujú, že súvislosť medzi mentálnou očistou a fyzickou čistotou nie je len metaforická. Keď máme pocit viny, umývame sa častejšie. Tento fenomén dostal zaujímavé pomenovanie, a to Macbeth efekt, na základe slávneho Shakespearovho diela.

V experimente výskumníci požiadali účastníkov, aby opísali mierne neetické činy, ako napríklad pomoc pri sabotovaní kolegu a následne ohodnotili isté typy produktov. Tí, ktorí opisovali mimoriadne neetické správanie, následne hodnotili pozitívnejšie produkty súvisiace s hygienou, ako napríklad zubnú pastu, či mydlo.

V roku 2013 sa výskumníci z rôznych krajín rozhodli experiment zopakovať niekoľkokrát, no ani v jednom prípade nedosiahli podobné výsledky. Vedci nepopierajú existenciu súvisu medzi morálnou a fyzickou čistotou, ani Macbeth efekt, myslia si však, že táto oblasť si vyžaduje ešte veľa výskumnej práce.

pixabay.com

Deti sa rodia so schopnosťou napodobňovať

Nespočetné množstvo odborných kníh uvádza informáciu, že deti sa rodia so schopnosťou imitovať dospelých ľudí. Nedávno vykonaným výskumom sa však nepodarilo dokázať, že by táto informácia bola pravdivá. Posledný výskum bol vykonaný na 106 deťoch vo veku medzi 1 až 9 týždňami, pričom reakcia každého dieťaťa na tvárové výrazy dospelého človeka bola nahraná na záznam a analyzovaná. Vedcom sa nepodarilo dokázať, že novorodenci majú vrodenú schopnosť imitovať výrazy tváre, skutky či zvuky. Myslia si však, že sa imitovať učia.

pixabay.com

Veľký brat sleduje, správajme sa slušne

Predstavte si, že na stene vašej kancelárie je obrovský plagát s očami, ktoré hľadia priamo na vás. Zmenilo by sa vaše správanie? Štúdia z roku 2006 tvrdí, že áno. Pocit, že sa na nás niekto pozerá, aj keď len z plagátu, nás núti k vyššej úprimnosti. Polícia v Británii dokonca odštartovala kampaň s plagátmi, kde okrem páru očí svieti nápis „Kriminálnici, my sa pozeráme.“ Štúdia z toku 2011, ktorá sa pokúsila o rovnaké výsledky, sa však nepodarila.

pexels.com

Po „pričuchnutí“ k hormónu túlenia budeme dôverčivejší

Oxytocín je hormón vyplavovaný z hypotalamu počas túlenia alebo milovania a niektoré výskumy dokazujú, že sme vďaka nemu dôverčivejší a emaptickejší. Istý výskum napríklad tvrdí, že po vdýchnutí oxytocínu boli účastníci ochotnejší darovať peniaze cudzincovi. Toto zistenie odštartovalo mnoho ďalších výskumov a ukázalo sa, že všetko je oveľa komplexnejšie, než sa spočiatku zdalo. Napríklad, ak má niekto agresívnu povahu, oxytocín môže zvýšiť pravdepodobnosť agresívneho správania voči partnerovi.

V roku 2015 sa vedci pokúsili účinky oxytocínu dokázať, želaný výsledok sa im však nepodarilo dosiahnuť. Aj keď je oxytocínová hypotéza zaujímavá, vyžaduje ešte mnoho výskumného úsilia.

pixabay.com

Pri zmienke o peniazoch, sme sebeckejší

Peniaze symbolizujú materializmus a súťaživosť. Stačí len zmienka o peniazoch, aby sa zmenilo naše mentálne nastavenie k viac sebeckému a menej spravodlivému. Vo výskume v roku 2013 mali dve skupiny účastníkov vypĺňať dotazníky týkajúce sa osobných údajov, pričom jedna skupina mala na dotazníku slabo predtlačený obrázok sto dolárovej bankovky. Skupina s predtlačenou bankovkou sa vyjadrovala negatívnejšie o politickom systéme a zaujala negatívnejší postoj aj k otázke sociálne znevýhodnených skupín.

Výskum sa pokúsilo replikovať 36 laboratórií, pričom len jedno dosiahlo významnejšie výsledky, ostatným sa teóriu potvrdiť nepodarilo.

pexels.com

Pozri aj: Tieto psychologické triky donútia ľudí robiť presne to, čo chcete

digest.bps.org.uk


Komentovať (0)