Foto: pixabay.com

/ 0 / PetraSus
Ľudská myseľ je nesmierne zložitá, občas preto rada využíva skratky.

Iste ste už napríklad počuli, že detstvo je považované za najšťastnejšie obdobie v živote človeka. A ak vám niekto povie, koľko času uplynulo od nejakej významnej udalosti, neraz ostaneme prekvapení. Nie je to však vaša vina, to sa s vami len zahráva vaša myseľ. Aj takýmito spôsobmi dokáže pozmeniť vnímanie reality.

#1 Inklinujeme k celku

Naša myseľ jednoducho nemá rada nedokončené veci, a to sa netýka len úloh, ale aj tvarov. Práve kvôli tomu neraz trpí aj naše telo. Náš mozog totiž považuje každé jedlo za krásny celok, ktorý je potrebné skonzumovať, aj keď je toho na tanieri príliš. Rovnako je to aj v prípade pohára vody alebo fľaše vína. Mozog to jednoducho vníma ako celkom, ktorý treba zlikvidovať na jedno posedenie. Aj v čase, keď máme potravy dostatok, si myslíme, že by bola škoda nedojesť ten zvyšok, aj keď sme už plní na prasknutie. Ako sa teda naučiť mozog oklamať? Stanovte si nejaký cieľ, napríklad, dnes zjem z toho koláča len dva kúsky. Jedzte do sýtosti, nie kým je prázdna ešte aj susedova komora.

#2 Ako sa všetko končí

Ak by ste mali na výber, pre ktorú možnosť by ste sa rozhodli? Prvá z možností je vydržať minútu bolesti. Druhá možnosť obnáša minútu bolesti a 30 sekúnd nepohodlia. Logicky by ste si pomysleli, že si vyberiete prvú možnosť, nebudete sa predsa vystavovať utrpeniu viac, než je nutné. Zaujímavé však je, že v prípade experimentu si mnoho ľudí napokon zvolilo druhú možnosť, pretože 30 sekúnd nepohodlia vymazalo spomienku na minútu bolesti. Je to tak preto, lebo udalosti nehodnotíme podľa aktivity, ale podľa ich zakončenia. Aj zaujímavý film môže byť nudný, ak má priemerný koniec a aj otravný kolega môže byť napokon sympatický, ak vám na konci rozhovoru zloží kompliment. Naša myseľ je jednoducho nastavená tak, že si vyberá šťastné konce.

unsplash.com

#3 Ružové okuliare

Neraz sa o detstve vyjadrujeme ako o šťastných časoch, na ktoré spomíname s úsmevom, pravdou však je, že sme v detstve mohli zažiť viac stresu, ako v dospelosti. Náš mozog má však ďalšiu skvelú schopnosť, sústredí sa najmä na pozitívne spomienky. Netýka sa to len detstva. Aj dovolenka, na ktorú ste hundrali, sa vám po rokoch bude zdať ako zábavná, pretože na tie malé, nepríjemné detaily zabudnete. No aj keď je celkom príjemné mať ružové okuliare, majte na pamäti, že skresľujú realitu.

#4 Jedno víťazstvo za druhým

Z nejakého dôvodu je naša myseľ náchylná myslieť si, že pri hrách máme šťastnú ruku a nasleduje jedno víťazstvo za druhým, ak sa nám podarí jeden víťazný ťah, a to aj v prípade, ak sledujeme hru niekoho iného. Jedna výhra však bohužiaľ neznamená, že pri vás stojí šťastena, ktorá zruší existenciu pravdepodobnosti. Predtým, než sa do niečoho vrhnete, odporúčame premyslieť si to s chladnou hlavou a nespoliehať sa na to, že jedno víťazstvo pritiahne to ďalšie.

#5 Teleskopický efekt

Ak by sa vás niekto opýtal, kedy ste ukončili školu alebo ako dlho pracujete na danej pozícii, ako by ste odpovedali? Možno sa vám zdá, že už je to celá večnosť. Teleskopický efekt však hovorí, že pri udalostiach, ktoré sa odohrali len nedávno, máme pocit, že sa stali už pred mesiacmi či rokmi. Naopak, pri vzdialenejších udalostiach, ako napríklad pri spomienke na maturitu sa nám zdá, že ubehlo omnoho menej času. Vekom sa tento fenomén zintenzívňuje. Napríklad taký 65-ročný človek nevníma časový rozdiel medzi udalosťou, ktorá sa stala pred 5 rokmi a pred 50 rokmi ako príliš výrazný, zdá sa mu, že to bolo len nedávno, alebo naopak, nesmierne dávno. Ak sa nechcete takto strácať v čase, odporúčame odkladať si fotografie a z času na čas si spomienky osviežiť.

unsplash.com

#6 Omyl v plánovaní

Vedeli ste, že slávna opera v Sidney mala byť postavená v priebehu štyroch rokov? Napokon sa však stavba natiahla na 10 rokov. Výrazne sa znásobila aj cena, pôvodne mala stáť stavba 7 miliónov dolárov, no napokon stála až 100 miliónov dolárov. Aj tento príklad je dôkazom toho, že nahliadame do budúcnosti s prílišným optimizmom a myslíme si, že na splnenie úlohy potrebujeme omnoho menej času ako v skutočnosti. Zabúdame na predošlé skúsenosti a na to, že riešenie úloh sa takmer nikdy nezaobíde bez prekážok. Nevravíme, že máte zmýšľať pesimisticky. Ideálna je zlatá stredná cesta a triezve, realistické zhodnotenie úlohy.

#7 Strach z úspechu

Neraz sa stáva, že ľudia, ktorí dosiahli nejaký úspech, následne prežívajú tzv. impostor syndróm. Zdá sa im, že úspech dosiahli len vďaka dávke šťastia, nie vlastným pričinením a myslia si, že si nezaslúžia, aby ich niekto za to vôbec chválil. Namiesto radosti z úspechu ostanú zaseknutí v bludnom kruhu úzkosti. Ak niekedy nadobudnete pocit, že si nezaslúžite vlastný úspech, napíšte si zoznam 20 vecí, na ktoré ste skutočne hrdí. Pripomenie vám to cestu, ktorú ste doteraz museli prejsť.

#8 Streisand efekt

Počuli ste už niekedy vetu „Nemyslite na modrého slona?“. Ide o názov knihy, no veta zároveň poukazuje na fakt, že ak vám niekto prikáže na niečo nemyslieť, už len preto na to myslieť budete. Efekt dostal pomenovanie v roku 2003, keď sa Barbara Streisand pokúsila odstrániť z internetu fotografiu svojho domu. Namiesto želaného efektu však dosiahla to, že ľudí fotografia zaujímala o to viac a jej dom sa stal extrémne vyhľadávaným. Zakázané ovocie jednoducho chutí najlepšie. Zakazovať si na niečo myslieť nemá príliš veľký zmysel, ak svoje myšlienky akceptujete, po nejakom čase nebudú také vtieravé.

There is a thing called "The Streisand Effect."It basically means "A thing has become public knowledge, but no one…

Gepostet von Tom O. Bedlam am Freitag, 5. Januar 2018

#9 IKEA efekt

Tento efekt hovorí o tom, že máme tendenciu nadhodnocovať veci, ktoré si sami vyrobíme alebo do nich investujeme o niečo viac úsilia. Možno aj to je dôvod, prečo IKEA predáva nábytok, ktorý si musíme poskladať. Považujeme ho potom za cennejší ako ten, ktorý si kúpime už hotový. Aj keď ručne vyrobené veci si jednoznačne zaslúžia obdiv, treba mať na pamäti, že hodnota vecí je pre každého subjektívna a aj keď vy vašu novú IKEA stoličku milujete, iní sa z nej zblázniť nemusia.

#10 Iluzórna pravda

Čím častejšie nejakú informáciu počujeme, tým menej sa mozog zaoberá jej pôvodom a jednoducho ju začne považovať za pravdivú. Takýmto spôsobom vznikol napríklad aj mýtus, že pštrosy strkajú hlavu do piesku. Tento trik veľmi radi využívajú aj obchodníci. Opakujú slogany dovtedy, kým im zákazníci neuveria. Efektu sa však vyhnete jednoducho, držte sa pravidla „dôveruj, ale preveruj“.

#11 Taký je svet

V istom experimente si vedci všimli, že aj keď ľudia k osobe pociťujú sympatie, akonáhle sa ocitne v elektrickom kresle, uveria, že je vinná a svoj osud si zaslúži. Radi si totiž myslíme, že každý dostane to, čo si zaslúži a neuvedomujeme si, že svetová spravodlivosť neexistuje. Každý deň sa na svete dejú tragédie, ktoré si ľudia nezaslúžili. Svet jednoducho nie je spravodlivý, nehodnoťte preto, či si niekto niečo zaslúžil alebo nie. Dôležité je poučiť sa a ísť ďalej.

Všimli ste si efekt niektorej z myšlienkových pascí aj na sebe?

Pozri aj: Závisia od našej DNA. Prekvapí vás, že týchto 8 vlastností dedíme po svojich rodičoch

brightside


Komentovať (0)