Foto: pixabay.com

/ 0 / PetraSus
Možno ste aj vy počuli o niekoľkých prípadoch, kedy v sebe človek objavil skrytú silu Herkula. Ako je to možné?

Možno ste počuli o prípade, keď matka nadvihla auto, aby spod neho zachránila svoje zakliesnené dieťa. Aj keď to znie nereálne, tieto prípady sa skutočne z času na čas objavia. A fascinujú nielen vedcov, ale aj obyčajných ľudí po celkom svete. Odkiaľ sa asi supersila, ktorej sa hovorí aj hysterická sila, nabrala?

V roku 2012 22-ročná Lauren Kornacki zdvihla BMW 525i, pod ktorým bol zakliesnený jej otec. Sedem rokov predtým sa to isté podarilo Tomovi Boyleovi, ktorý dvihol auto z náhodného cyklistu. Nejde však len o autá. Lydia Angyiou sa popasovala s polárnym medveďom, aby ochránila svojho syna a jeho kamarátov. Vedci zatiaľ len hádajú, čo sa za hysterickou silou ukrýva. Objavuje sa v prípadoch, kedy stojíme zoči voči smrti, čo očividne nie je možné zámerne vyvolať v laboratórnych podmienkach.

Tieto prípady by znamenali, že človek by sa jednoducho zohol a v mŕtvom ťahu by zodvihol približne 1,5 tony. Svetový rekord v tomto cviku drží Zydrunas Savickas, ktorý zodvihol 524 kilogramov závažia. Je možné, aby obyčajný človek dvihol trojnásobok? Zrejme nie. Vo väčšine prípadov totiž človek nedvihol celé auto, ale pohol ním o niekoľko centimetrov. Váha nie je rozložená rovnomerne, najťažšia je motorová časť auta, periférne časti sú ľahšie. V skutočnosti teda nedvíha niekoľko stoviek kilogramov ako Hulk, ale niekoľko desiatok.

Aj tak by to však pre väčšinu z nás nebola malina. Ako je teda vznik hysterickej sily, aj keď v trochu reálnejšej forme, možný? Sme silnejší než si myslíme. Vo väčšine každodenných aktivít zapájame len zlomok motorických jednotiek. Naše svaly fungujú v úspornom režime. Načo by sme vynakladali úsilie pri dvíhaní šálky s kávou?

pexels.com

Aj keď potrebujeme vynaložiť viac úsilia a zrazu máme pocit, že sme dosiahli svoj limit, nie je to pravda. Aj vrcholoví športovci využívajú len približne 80% svalového potenciálu. Bežný človek využíva zhruba 60%. Prečo to šetrenie? Odpoveďou je bezpečnosť. Ak by sme svaly namáhali viac, mohlo by dôjsť k ich pretrhnutiu, rovnako ako k pretrhnutiu šliach a väzív, či k zlomeniu kosti.

Mozog vždy dohliada na to, aby sme nezašli príliš ďaleko a neublížili si. Ak by sme siahli na dno svojich síl a využili 100% potenciálu, mohla by nám hroziť smrť z vyčerpania. Aby sa to nestalo, pociťujeme bolesť. Práve tá nás väčšinou odradí napríklad od dvíhania áut, pretože si uvedomujeme, že sú príliš ťažké. Za bolesť je zodpovedný mozog a v tomto prípade nehrá len úlohu prizerajúceho sa, ale vodcu. Bolesť svalov je teda skôr emóciou než odrazom fyzického stavu tela. Psychológia prevažuje nad fyziológiou.

Ako je možné, že vrcholoví športovci tento stav prekonajú? A čo hysterická sila? Jednou z odpovedí je tréning a vystavenie sa bolesti, kým si na ňu človek nezvykne. Úlohu zohráva aj genetika, niektorí sa svojmu maximu približujú ľahšie, iní ťažšie. Ďalším faktorom je motivácia, jedinec sa totiž dokáže prinútiť bolesť ignorovať. Ak sa ocitneme v ohrození života, sme ochotní urobiť čokoľvek, aby sme prežili. Ľudia sú schopní utekať noci a dni bez jedla a vody, ak ich niečo ohrozuje.

pexels.com

Nesmieme zabúdať ani na nával adrenalínu. Ten zapríčiní, že do svalov prúdi viac okysličenej krvi a poklesne citlivosť na bolesť. Napríklad, Tom Boyle tvrdil, že cítil len malú bolesť v ústach, napriek tomu, že mu pri dvíhaní auta prasklo osem zubov, keď ich od námahy zatínal.

Vedeli ste, že hypnóza môže zvýšiť našu silu až o 30%? Smutné je, že nikto nedokáže predpovedať, ako sa zachováme, napriek sile, o ktorej síce nevieme, ale drieme v nás.

Pozri aj: Tibetskí mnísi dokážu mysľou meniť teplotu svojho tela. Vedci sú pri vysvetľovaní tohto fenoménu bezradní

bbc


Komentovať (0)