foto: publicdomainpictures.net

/ 0 / PetraSus
V televízii ste sa už určite stretli s tým, že niekto po úraze upadol do kómy.

Ako sme si však už u médiách zrejme zvykli, nie vždy je to, čo vidíme, pravdivé. Kóma je mimoriadne závažný stav, ktorý môže mať trvalé zdravotné následky. Väčšinou netrvá viac než niekoľko týždňov, sú však ľudia, ktorí upadli do kómy na niekoľko mesiacov či dokonca rokov. Čím dlhšie trvá, tým menej pravdepodobné je, že sa z nej osoba preberie. Príbehy týchto ľudí vám dokážu, že zázraky sa dejú aj v prípade tak závažného stavu.

Sam Carter

V roku 2008 60-ročný pekár na dôchodku, Sam Carter, upadol do kómy, ktorú spôsobila závažná anémia. Tá sa objavuje, keď počet červených krviniek príliš klesne, alebo v krvi nie je dostatok hemoglobínu. V nemocnici strávil v kóme tri dni a lekári mu dávali 30%-nú šancu na uzdravenie. Jeho manželke odporúčali, aby mu púšťala hudbu. Tá teda priniesla slúchadlá, nasadila ich Samovi a púšťala mu klasiku od Rolling Stones, (I Can´t Get No) Satisfaction. Akonáhle pieseň dohrala, Sam otvoril oči.

Hovorí, že práve pieseň mu vliala novú energiu a prebrala ho. Z kómy si toho veľa nepamätá, spomína si však na to, že počul práve túto pieseň. Mala pre neho zvláštny význam. Bol to prvý singel, ktorý si kedy kúpil, mal v tom čase 17 rokov. Hovorí, že práve ten mu dal potrebné postrčenie.

pixabay.com

Sarah Thomson

Keď mala v roku 2012 Sarah Thomson 32 rokov, upadla na 10 dní do kómy spôsobenej zrazeninou v mozgu. Keď sa zobudila, myslela si, že je rok 1998. Trvala na tom, že jej obľúbená kapela, Spice Girls, ešte stále funguje a nevedela, že Michael Jackson zomrel. Čo však bolo zvláštnejšie, nespoznávala vlastného manžela a deti.

V roku 1998 mala Sarah 19 rokov, práve porodila svoje prvé dieťa a žila s bývalým partnerom. Keď teda deti vošli, očakávala, že jej najstarší syn bude ešte bábo. Mal však 14 rokov. Na ďalšie dve deti si nespomínala vôbec. O svojom manželovi si myslela, že je to niekto, kto pracuje v nemocnici.

Keď ju prepustili, správala sa ako teenager. Bola temperamentná rebelka. Počúvala hlučnú rockovú hudbu a vlasy si nafarbila pestrými farbami. Hovorí, že je to síce náročné, opäť sa však prispôsobuje životu, ktorý žila a znova sa zamilovala aj do svojho manžela.

Ben McMahon, Sandra Ralic a Michael Boatwright

Ben vyrastal v Austrálii a učil sa francúzštinu a mandarínčinu, nehovoril však nimi plynule. Po autonehode v roku 2012 upadol na týždeň do kómy a lekári tvrdili, že bude zázrak, ak prežije. Napriek predpovediam sa prebral, avšak nedokázal hovoriť po anglicky, len v mandarínčine. To isté sa týkalo aj písania. Neskôr svoju schopnosť hovoriť po anglicky opäť nadobudol, plynulá mandarínčina mu však ostala. V roku 2014 sa presťahoval do Šanghaja, kde študuje a robí sprievodcu po meste.

Aj keď to znie neuveriteľne, Ben nebol jediný, komu sa niečo také stalo. 13-ročná Sandra Ralic z Chorvátska sa učila nemčinu, práve začala čítať knihy a sledovať programy v nemčine, nehovorila ale plynule. Jedného dňa upadla na 24 hodín do kómy. Keď sa prebrala, hovorila len po nemecky a svoj rodný jazyk ako keby úplne zabudla.

Ešte bizarnejší je však prípad Američana Michaela Boatwrighta, ktorý sa prebral z kómy v kalifornskej nemocnici, hovoril len po švédsky a tvrdil, že sa volá Johan Ek. V minulosti Michael žil vo Švédsku a mal odtiaľ priateľku. Mnoho legiend hovorí o ľuďoch, ktorí po prebudení sa z kómy hovorili novým jazykom, medicína však také niečo nepripúšťa. Lekári tvrdia, že nie je možné zabudnúť svoj materinský jazyk. Ako teda vysvetliť túto záhadu?

pixabay.com

Fred Hersch

Hersch je svetovo známy jazzový klavirista, ktorý sa do New Yorku presťahoval v roku 1977 ako 21-ročný. V 90. rokoch sa priznal, že mu diagnostikovali AIDS. V roku 2008 sa u neho vyvinula demencia spôsobená HIV, no vyliečil sa z nej. Onedlho ale hladina kyslíka v jeho krvi rapídne klesla a upadol do septického šoku. Zlyhávali mu orgány a upadol do kómy. Trvalo dva mesiace, kým sa z nej prebral. Ďalších osem mesiacov prijímal stravu cez hadičku.

Desať mesiacov v posteli zničilo jeho telo a jeho motorické funkcie boli biedne. Nasledujúci rok Hersch tvrdo drel na fyzioterapiách a cvičil na klavíri. Práve klavír mu pomáhal zlepšovať sa a Fred tvrdil, že vďaka nemu má dôvod snažiť sa. V roku 2010 opäť vystupoval. Zaujímavé je, že Hersch si z kómy pamätá osem snov a zložil o nich 90 minútový koncert s názvom „My Coma Dreams“ („Moje sny z kómy“). Aj keď sny sú v kóme celkom bežné, sú iné než obyčajné a je náročné popísať ich slovami.

Jarrett Carland

Dňa 16. augusta 2009 vtedy 17-ročný Jarrett a jeho najlepší kamarát utrpeli autonehodu. Jeho kamarát zomrel a Jarrett upadol do vegetatívneho stavu. Lekári tvrdili, že sa pravdepodobne nikdy nepreberie.

Lekári Jarretta napriek tomu podrobovali rôznym terapiám, ktorých súčasťou bola aj hudba. V centre, kde sa liečil, počúvali pacienti väčšinou pomalú jemnú hudbu, jeho rodičia si ale vyžiadali, aby mu pustili country legendu Charlieho Danielsa, najmä jeho skladbu „The Devil Went Down to Georgia“. Chlapec bol v kóme 4 mesiace a bola to práve táto pieseň, ktorá po toľkom čase vyvolala reakciu a Jarrett sa napokon prebral. O šesť mesiacov neskôr sa mohol osobne stretnúť s hrdinom, ktorý mu pomohol, Charliem Danielsom a lekári tvrdia, že sa úplne zotaví.

pixabay.com

Jan Grzebski

V roku 1988 utrpel Poliak Jan poranenie hlavy počas toho, ako pracoval na železnici. Správy tvrdia, že bol v kóme celých 19 rokov. Jeho manželka ho trpezlivo každú hodinu otáčala, aby netrpel preležaninami. Zrazu sa však prebral do celkom nového sveta. Poľsko už viac nebolo komunistickou krajinou a mal jedenásť vnúčat. Príbeh obletel celý svet, vrátane BBC.

Keď však príbeh zaplnil všetky titulky, Grzebski tvrdil, že je to prehnané a v skutočnosti bol v kóme len 4 roky. Údajne však nedokázal hovoriť a bol paralyzovaný, vnímal však všetko okolo seba. Sledoval televíziu a vedel, čo sa vo svete deje, aj to, že Poľsko už nie je komunistické. Jeho príbeh je naozaj zaujímavý. Prebral sa z kómy po štyroch rokoch a ďalších pätnásť strávil nemý a paralyzovaný.

Gary Dockery

Gary mal 33 rokov, keď bol ako jeden z dvoch policajných úradníkov povolaný v roku 1988 k prípadu domáceho násilia. Keď sa priblížil k domu, bol postrelený do hlavy. Prežil, lekári mu však museli odstrániť 20% mozgu. Zvyšky guľky odstrániť nemohli, bolo by to príliš riskantné. Gary ostal vo vegetatívnom stave viac než sedem rokov.

V roku 1996 sa Garyho rodina hádala pri jeho posteli, nevedeli sa zhodnúť, čo s chorobou, ktorá ho práve trápila. Mohli riskovať odstránenie tekutiny z pľúc, alebo ho nechať tak. V tom Gary prehovoril. Počas najbližších 18 hodín komunikoval so svojou rodinou a spoznával ju. Spoznával svoje deti a spomínal si na detaily z minulosti, ako napríklad mená svojich koní, či výlety. Dokonca sa tešil na každoročný výlet na ďalší rok.

Nepamätal si však streľbu a netušil, koľko času uplynulo. Hovoril však čoraz menej, aj keď sa už dokázal pohybovať v kolieskovom kresle. Nanešťastie, len rok po tom, ako začal Gary hovoriť, zomrel v roku 1997 na zrazeninu v pľúcach.

pixabay.com

Sarah Scantlin

V roku 1984 bola Sarah 18-ročné dievča plné života, ktoré práve nastúpilo na novú školu. Bola populárna, atraktívna a mala veľa priateľov. 21. septembra vychádzala z baru a prechádzala cez cestu, keď ju zrazilo auto. Vodič bol opitý a z miesta nehody ušiel. Jej lebka bola prasknutá, v tom ju zrazilo druhé auto, stále však žila. S rozsiahlymi poraneniami hlavy ju previezli do nemocnice. Jediné, čo samostatne dokázala, bolo dýchanie.

V kóme bola mesiac. Rodičia sa rozhodli, že ju udržia pri živote, aj keď si lekári mysleli, že sa už nepreberie. V roku 1985 ju umiestnili do ústavu. Tam sa naučila prehĺtať a personál sa ju pokúšal naučiť komunikovať prostredníctvom žmurkania, čo sa občas podarilo, väčšinu času však nekomunikovala. Po 16 rokoch v opatere sa ju zamestnankyňa nemocnice Pat Rincon pokúsila naučiť komunikovať, aj keď sa nezúčastňovala rečovej terapie.

Rincon s ňou pracovala každý deň štyri hodiny a posmeľovala ju kedykoľvek vydala nejaký zvuk. Po roku začala kričať. Tak komunikovala. Kričala napríklad, keď jej rodičia odchádzali, alebo bol zapnutý nesprávny kanál v televízii. V roku 2005 vyslovila svoje prvé slovo, odkedy mala rozdrvenú lebku. Pat jej práve čítala, keď ich vyrušil iný pacient. Povedala pacientke, že príde o chvíľu, a že je to okay. Vtom Sarah začala opakovať slovo „okay“. Po 20 rokoch niekde medzi kómou a realitou prehovorila.

O niekoľko mesiacov dokázala zavolať svojim rodičom. Tí boli užasnutí, že opäť počujú hlas svojej dcéry. Dokáže síce povedať len niekoľko slov, ale komunikuje. V čase, keď sa z kómy prebrala, mala takmer 40 rokov, verila však, že má stále 19.

Terry Wallis

V roku 1984 mal Terry 19 rokov, keď autom vletel do rieky. Terryho kamarát, ktorý s ním bol v aute, na mieste zomrel. Terryho našli na ďalší deň. Upadol do kómy. Jeho rodina, vrátane manželky a 6 mesačnej dcérky sa o neho s láskou starali ďalších 19 rokov. Až do júna v roku 2003, keď Terry prehovoril. Keď zbadal svoju matku, povedal „mama“, to bolo jeho prvé slovo po 19 rokoch. Netrvalo dlho a hovoril celé vety.

Z minulosti si pamätal všetko, nevedel však, koľko času uplynulo a trvalo mu, kým sa zmieril s tým, že je rok 2003. Keď upadol do kómy, bol prezidentom Reagan, zrazu bol na jeho mieste Bush. Netušil o útoku z 11. septembra, ani o vojne v Iraku. Wallis bol paralyzovaný, hovoril však relatívne plynule. Lekári si nie sú istí, prečo sa prebral a jeho prípad skúmajú. Myslia si, že sa jeho mozog sám „opravil“. Keď vznikol v mozgu dostatok nových spojení, prebudil sa.

pixabay.com

Haleigh Poutre

Keď mala Haleigh štyri roky, zobrali ju zo starostlivosti matky a umiestnili ju k jej tete Holli. Štyri roky žila s tetou, jej manželom Jasonom Stricklandom a ďalšími tromi deťmi. Holli si ju napokon adoptovala. Úrady to dovolili napriek tomu, že v rokoch 2001 a 2002 obdržali niekoľko telefonátov súvisiacich s tým, že Haleihg sa v rodine nemá práve najlepšie. Dievča bolo často pokryté ranami a vyzeralo zanedbane. Holli tvrdila, že si ubližuje sama.

V roku 2005, keď mala Haleigh 11 rokov, priviezli ju do nemocnice, pretože stratila vedomie. Keď ju lekári vyšetrili, zistili, že jej mozog je poškodený tak vážne, ako keby bol rozdrvený pri vážnej autonehode. Následkom poranení upadla do kómy a lekári si boli istí, že natrvalo ostane vo vegetatívnom stave. Čoskoro boli Holli a Jason zatknutí za napadnutie. Holli zaplatila kauciu, išla za svojou starou mamou a uzavrela s ňou samovražednú dohodu. Stará mama zastrelila Holli a následne seba.

Žalobe čelil už len Jason a štát zvažoval, že Haleigh odpoja od prístrojov. Jason však tvrdil, že je v podstate jej rodičom a pokúšal sa ju udržať pri živote. Nie však z nezištných dôvodov. Keby Haleigh zomrela, obvinili by ho z vraždy. Štát vyhral a v roku 2008 ju skutočne od prístrojov odpojili. Zázrakom však začala sama dýchať a bola schopná reagovať na pokyny. Bola pripútaná na vozíček, dokázala však povedať niekoľko slov a usmievať sa. Väčšinou komunikovala prostredníctvom tabuľky s písmenami.

O dva roky neskôr bola schopná svedčiť proti Jasonovi na súde. Vinná bola Holli, Jason však bol spolupáchateľom a bol odsúdený na 12 až 15 rokov. Prípad Haleigh vyvolal veľké zmeny v prístupe úradov k týraniu. V roku 2010 si ju adoptovali noví rodičia.

Pozri aj: Neuveríte, čo všetko dokáže váš mozog. Týchto jeho 10 schopností by ste však otestovať určite nechceli

listverse


Komentovať (0)