Foto: Photo by Arthur Savary on Unsplash

/ 0 / PetraSus
Z času na čas sa každý z nás ocitne v situácii, kedy má pocit, že to už ďalej nezvládne.

V takých prípadoch neraz premýšľame nad tým, či na nás za rohom nečíha vyhorenie. Ak sa cítite vyčerpane, máte pocit, že to už nemá zmysel a akoby sa veci diali nejako mimo vás, mali by ste spozornieť. Vyhorenie totiž môže mať skutočne závažné dôsledky.

Znížená produktivita v práci nie je jediným následkom vyhorenia. Môže vám hroziť nespokojnosť aj v súkromnom živote a nemalé zdravotné problémy. Vzhľadom na to, že vyhorenie sa prejavuje napríklad vyčerpanosťou či utiahnutosťou, neraz vedie ku vzniku depresie.

Ako vyhorenie vzniká?

Prvýkrát sa o vyhorení začalo vážnejšie hovoriť už v roku 1970, kedy prieskumy ukázali, že mnoho ľudí pracujúcich v pomáhajúcich profesiách svoje zamestnanie nedokáže dlhodobo zvládať. Boli vystavení chronickému stresu, ktorého následkom bolo práve vyhorenie. Ľudia sa najčastejšie sťažovali na tri skupiny príznakov, a to emocionálne vyčerpanie, depersonalizáciu, teda stratu empatie voči klientom a pocit, že jedinec už viac nie je schopný efektívne vykonávať svoju prácu.

Zaujímavé je, že o vyhorení sa hovorilo dávno pred rokom 1970. Existuje zmienka pochádzajúca z čias 4. storočia, kedy sa mnísi dlhodobo starali o chorých a chudobných. Po čase ich začali trápiť pochybnosti o tom, či to, čo robia, je naozaj zmysluplné a užitočné.

Foto: unsplash

Od tých čias sa výskum syndrómu vyhorenia posunul o poriadny krok vpred. Ukázalo sa, že vyhorenie sa netýka len pracujúcich ľudí, ale napríklad aj mamičiek, ktoré sa dlhodobo starajú o nevládnych a chorých členov rodiny, ale aj študentov, ktorí sú neraz zavalení obrovským množstvom povinností a študijných materiálov.

Aké sú príčiny vyhorenia?

Je známe, že najčastejšie vzniká, ak je človek dlhodobo vystavený nadmernému stresu. Okrem toho, riziko sa zvyšuje aj s nedostatkom odpočinku a sociálnej opory. Niekedy však k vyhoreniu môžu výrazne prispieť aj povahové črty dotyčnej osoby. Ohrození sú v tomto prípade napríklad perfekcionisti.

Foto: unsplash

Základným nástrojom na diagnostiku vyhorenia je tzv. Maslach Burnout Inventory, teda Maslachov dotazník vyhorenia. Ten sa zameriava na príznaky vyhorenia, ktoré sme spomenuli vyššie. Ak bola diagnóza vyhorenia stanovená, je dôležité vytvoriť vhodné stratégie zvládania tohto stavu. Neexistuje totiž univerzálny spôsob, terapia musí byť „ušitá“ na mieru. Napríklad, niektorým ľuďom môže pomôcť vziať si mesiac dovolenky a venovať sa oddychu, táto metóda by však inému nemusela vyhovovať vôbec. Naopak, stres by sa mohol znásobiť.

Ak máte pocit, že by vám mohlo hroziť vyhorenie, neváhajte a navštívte odborníka.

Pozri aj: Tetanický syndróm: choroba mladých 21. storočia spôsobená stresom

sciencealert


Komentovať (0)