Foto: Photo by Max Langelott on Unsplash

/ 0 / Mariana Belmer
Každý z nás sa už v živote niečoho bál. Od strašidiel ukrytých pod posteľou, cez výšky či hĺbky až pod odmietnutie alebo nepochopenie.

Strach je prirodzenou obrannou reakciou, ktorá nás má chrániť pred potenciálnym nebezpečenstvom. No neraz sa stáva aj to, že nás chráni viac, než by bolo potrebné, čím nám vlastne zväzuje ruky. Svoje by vám o tom vedeli povedať ľudia trpiaci úzkosťami a fóbiami. No aj my, bežní a zdraví ľudia, máme so strachom občas nemalé problémy.

Strach z toho, čo povedia ľudia, strach z toho, či to, čo robíme, je správne, obavy zo samoty, z prehry, z neúspechov, zo straty niekoho blízkeho, strach pred tým, čo má prísť… Ďalej sa asi netreba rozpisovať, veď každý z nás vie, o čo ide, a iste má aj nejaký ten svoj, dobre skrytý, driemajúci kdesi pod povrchom.

Unsplash.com/Angelina Litvin

No niekedy drieme len tak naoko a v skutočnosti si robí svoju prácu sivej eminencie našej mysle. Aj to sme už všetci zažili. Koľkokrát sme už ľutovali, že sme niečo neurobili alebo nepovedali len preto, že sme sa báli. Niekedy je ťažké povedať, kde presne majú naše obavy svoje korene, lebo si ich takmer ani neuvedomujeme, no keď sa obzrieme späť, môžeme si všimnúť ich deštruktívny účinok na náš život.

Strach je ako oheň, je dobrý sluha, ale zlý pán.

Je ťažké s ním pracovať, pretože od neho prirodzene bočíme a najradšej na neho nemyslíme. No ak sa chceme pohnúť ďalej a viac mu nedovoliť, aby ovplyvňoval náš život, je nevyhnutné, aby sme sa naňho zamerali najprv myšlienkami, a to tak, že zistíme, v čom spočíva.

Zvládnuť ho nie je ľahké, no nie je to ani nemožné. Cesta k slobode tkvie v tom, že sa mu vystavíme a dovolíme, aby na nás pôsobil tak dlho, až kým nezistíme, že to, čoho sme sa desili, buď nie je reálne, alebo to nie je až také zlé, ako sme si mysleli.

Unsplash.com/Biel Morro

Prv než so strachom si však budeme musieť poradiť s našimi myšlienkami, ktoré budú naliehavo reflektovať naše obavy a tým sa nás budú snažiť odradiť od toho, aby sme svojim desom čelili. Zvládnuť ich sa dá buď tak, že si ich vôbec nepripustíte, alebo im dáte provokačnú otázku: „Čo sa mi môže stať?“

Budú vám predostierať tie najkatastrofickejšie scenáre, no môžete ich prekonať tým, že sa zameriate na realitu a na to, čo je naozaj pravdepodobné, pretože naše nočné mory sú od reality neraz na míle vzdialené.

Moc strachu spočíva práve v tom, že keď nás má pevne v pazúroch, zamestná našu myseľ natoľko, že v nej neostane miesto na nič iné a už vonkoncom nie na triezve uvažovanie. Tým nám bráni v tom, aby sme naozaj žili, a nielen prežívali. Ak sa vám s ním nechce zápasiť, riskujete, že časom môže prerásť do niečoho väčšieho.

A teda, nech sa bojíte čohokoľvek na svete, vedzte, že v tom nie ste sami – všetci predsa máme strach. No hovorí sa, že strach nám bráni dosiahnuť tie najlepšie veci, to, po čom sme vždy túžili. A tak sa z neho stáva skôr prekážka skutočného bytia, ako prostriedok, ktorý nás má udržať pri živote.

Čeliť mu nebude ľahké, no ak sa do toho pustíte, máte šancu to zvládnuť. Len pri tom nezabudnite dýchať a nevzdávajte sa. Mnohé veci dokážeme zmeniť my sami a s tým, s čím si nevieme dať rady, sa môžeme obrátiť na priateľov či odborníkov.

Unsplash.com

Každopádne, život bez strachu je plnohodnotnejší a živší, pretože už viac nemáte zviazané ruky a svojím spôsobom ste nezastaviteľní.

Hovorí sa, že by sme mali urobiť vždy to, čoho sa najviac bojíme, pretože to obvykle dopadne úplne inak, než ako sme čakali.

Ak sa strachu postavíme, stratí svoju moc, pretože zistíme, že život a realita sú celkom iné, než ako nám ich vykreslili naše obavy. A preto sa nebojme, ničoho a nikoho – veď život a jeho jas, ktorý je v nás, sú oveľa silnejšie, než temno, do ktorého nás chcú zabaliť naši démoni. S odvahou a vierou v samých seba ich od seba odožeňme a dovoľme si žiť slobodne a nespútaní strachom.

Pozri aj: Keď je jedna hodina ráno a vy si želáte len to, nech sa vráti späť. Otvorený list všetkým, ktorým zlomené srdce ničí život


Komentovať (0)