foto: pexels.com

/ 0 / PetraSus
Väčšinou bez výhrad akceptujeme, že človek je na vrchole živočíšnej pyramídy.

Vedeli ste, že neokortex majú len cicavce? Je to najmladšia časť mozgu a je to centrum vyšších mentálnych funkcií. Ak teda človek má neokortex rozvinutý najviac, mal by byť na najvyššom stupni vývoja. Skutočne však znamená, že keď máme najrozvinutejší neokortex, sme vždy racionálnejší ako zvieratá?

Väčšinu času znie odpoveď áno. Napríklad, vďaka nášmu neokortexu máme schopnosť plánovať do budúcnosti, čo zvieratá dokážu len ťažko (aj v šetrení sú ešte horšie ako my). Istý experiment so šimpanzmi však naznačuje, že to neplatí vždy.

Existuje hra, ktorá umožňuje zistiť, nakoľko je jedinec racionálny. V hre účastník dostane nejakú čiastku, napríklad 10 eur. Je požiadaný, aby túto čiastku rozdelil medzi seba a ďalšieho účastníka. Ten môže čiastku prijať, ale aj odmietnuť. Ak sa rozhodne čiastku prijať, každý si môže svoj podiel nechať. Ak odmietne, podiel neostane ani jednému z nich.

pexels.com

Ak by sme sa riadili modelom tradičnej ekonomiky, v ktorej je jedinec zameraný na seba a svoj maximálny zisk, predpokladali by sme, že dá druhému účastníkovi ponuku 1 euro a 9 by si nechal, a že druhý účastník by vždy radšej prijal nenulovú ponuku. Jedno euro síce nie je 9, ale je stále lepšie, ako nič.

Až na to, že takýto scenár sa udeje málokedy. My ľudia totiž občas nehľadíme len na maximálny zisk, ale aj na spravodlivosť, či kooperáciu, keď sa o niečom rozhodujeme. Napríklad, často sa stáva, že v spomínanej hre druhý účastník odmietne čiastku, ktorú považuje za nespravodlivú, aj keď to znamená jeho stratu. Ak by mal napríklad dostať 2 eurá, ale prvý účastník 8, odmietne aj tie dve eurá a nebude mať nič. Toto správanie je typicky ľudské, nie je však súčasťou štandardného racionálneho modelu.

Ak hrali túto hru šimpanzy (hrali o hrozienka, nie o peniaze), absolútne na férovosť nehľadeli. V experimente šimpanzy prijali akúkoľvek ponuku, aj keď bola nespravodlivá. A naopak, prvý šimpanz málokedy urobil tomu druhému férovú ponuku, väčšinou hľadel na svoj maximálny zisk.

pixabay.com

V tomto prípade boli zvieratá racionálnejšie než my. My ľudia sme ochotní prísť o pár eur, len aby bol potrestaný aj účastník, ktorý urobil neférovú ponuku. Šimpanzy konali tak, aby za každých okolností dostali čo najvyššiu odmenu.

Takýto záver naznačuje, že na neokortex nenazeráme celkom správne. Napriek tomu je však dobré, že ho máme. Ináč by sme nemali absolútne žiaden zmysel pre spravodlivosť, žiadnu empatiu, nedokázali by sme rozoznať dobré od zlého a neboli by sme schopní dodržiavať spoločenské pravidlá. V istých kontextoch však neokortex zapríčiňuje, že sa nesnažíme o maximalizáciu zisku. Evolúcia nám teda očividne niekde pridala, inde však akosi ubrala.

Pozri aj: Bizarný experiment Myšacia utópia: Vedec vybudoval raj pre myši a pozoroval ich. Z toho, čo sa udialo vás zamrazí

danariely


Komentovať (0)