foto: pexels.com

/ 0 / Mária S.
Keď problém nie je váš, ale kamarátov, dokážete sa k nemu postaviť s chladnou hlavou a pohotovo mu dohovárať. Čo kebyže ste sa pri vlastnom probléme tvárili, že ste len kamarát, ktorý vám dohovára?

Zastihnete sa niekedy v samovrave hovoriac si, že „Prečo som ja taký blbec?“. Skúste radšej „Prečo je *vaše meno* taký blbec?“ Teda, nie úplne takto,  ale skôr pri otázkach typu „Prečo to urobil?“ Takto sa vám podľa novej štúdie ľahšie na túto otázku odpovie. Oklamete tým totižto seba aj váš mozog a preukázateľne budete reagovať oveľa pokojnejšie.

Výskumníci na unverzitách Michigan State University a the University of Michigan uskutočnili štúdiu, ktorá zistila niečo, čo môže na prvé počutie znieť priam ako vtip, ale zároveň to znie celkom logicky. Keď sa potichu, sami so sebou rozprávate v tretej osobe, môže vám to výrazne napomôcť spracovávať ťažké emócie a odbúrať stres.

Malo by to teda minimálne pomáhať viac, ako rozhovor v prvej osobe. Napríklad, povedzme, že sa voláte Jano. Teda spýtať sa „Prečo je Jano smutný?“ je lepšie ako „Prečo som smutný?“. Vytvára to totižto menšiu emocionálnu reakciu, keďže nadobudnete pocit, že sa hovorí o niekom inom. Takto sa vám ľahšie podarí odhaliť a čeliť vašim emóciám a ich dôvodom, alebo ich aspoň odbúrať.

pexels.com

Jason Moser, profesor psychológie na MSU vysvetlil, prečo tento prístup funguje: „V princípe to funguje tak, že keď o sebe hovoríte v tretej osobe, vedie vás to k tomu, aby ste sa nad sebou začali zamýšľať tak, ako sa zamýšľate nad inými. Dokonca vidno zmeny v mozgu. Pomáha vám to vybudovať si dištanc od vášho vlastného prežívania a to výrazne pomáha pri regulácii emócií.“

Táto štúdia pozostávala z dvoch experimentov. Ten prvý od účastníkov požadoval, aby reagovali na neutrálne, ale aj znepokojujúce obrázky najskôr v prvej a neskôr v tretej osobe. Popritom bola ecephalografom monitorovaná ich mozgová aktivita. Ukázalo sa, že pri rozprávaní o svojich pocitoch z obrázkov použitím tretej osoby sa u zúčastnených emocionálna aktivita rýchlo znížila.

Výskumníci okrem toho zistili, že keď sa snažíte na seba vzťahovať tretiu osobu, nie je to pre mozog o nič zaťažujúcejšie, ako keď o sebe hovoríte v tej prvej. Moser dodal, že iné techniky na reguláciu emócii, ako napríklad mindfulness, si vyžadujú oveľa viac energie a sústredenia.

unsplash.com

V druhom experimente boli účastníci pobádaní, aby si spomenuli na ich bolestivé zážitky z minulosti, o ktorých následne tiež rozprávali v prvej aj v tretej osobe. Pri tomto experimente bol ich mozog fotený funkčnou magnetickou rezonanciou (fMRI). Tak ako aj pri prvom experimente, aj teraz bola zaznamenaná nižšia emocionálna aktivita pri používaní tretej osoby.

„Čo je na tomto najzaujímavejšie je, že samovrava v tretej osobe je vskutku nenamáhavá forma emocionálnej regulácie,“ povedal profesor psychológie na University of Michigan, Ethan Kross. „Ak sa teda ďalšími štúdiami potvrdí, že táto technika naozaj funguje, mohlo by to značne pozmeniť naše doterajšie vedomosti o sebakontrole a pomôcť mnohým ľudom kontrolovať emócie v ich každodenných životoch.“

Pozri aj: Chceme toho veľa a chceme to hneď. Toto je dôvod, prečo je v poriadku, keď to nedostaneme

bigthink


Komentovať (0)