Foto: pixabay.com

/ 0 / PetraSus
V roku 1968 NASA kontaktovala profesora Georga Landa a Beth Jermanovú.

NASA je zodpovedná za množstvo výskumov. V tomto prípade boli dvaja profesori požiadaní, aby prišli s novým nápadom na testovanie kreativity, ktorý by pomáhal vyberať inovatívnych vedcov a inžinierov. Vytvorili test, vďaka ktorému sa im podarilo zožať obrovský úspech. Test bol taký jednoduchý a fungoval tak dobre, že dvojica profesorov čoskoro prišla s testom kreativity, tentoraz však nebol určený pre inžinierov, ale pre deti. Zámerom bolo zistiť, nakoľko je jedinec schopný prichádzať s novými, originálnymi a inovatívnymi riešeniami úloh a problémov.

Testovali celkovo 1600 detí vo veku od 4 do 5 rokov a výsledkami boli ohromení. Z 1600 testovaných detí až 98% dosiahlo úroveň geniality. Land a Jermanová sa preto rozhodli, že zistia, aký robia deti pokrok s pribúdajúcim vekom.

Z výskumu sa stala longitudinálna štúdia a tie isté deti testovali aj vo veku 10 rokov. V tomto veku dosiahlo úroveň geniality už len 30% detí. Testovanie prebehlo opäť, keď mali 15 rokov. V tomto veku dosiahlo úroveň geniality len 12% detí. Keď bol rovnaký test administrovaný 280 tisíc dospelým ľuďom vo veku 31 rokov, úroveň geniality sa podarilo dosiahnuť len 2%.

Land si myslí, že primárnou príčinou redukcie kreativity u ľudí je škola. Snaží sa učiť naraz myslieť konvergentným aj divergentným spôsobom. Aký je medzi nimi vlastne rozdiel?

Konvergentné myslenie  je také, v rámci ktorého posudzujeme myšlienky, kritizujeme ich, kombinujeme a vedome zlepšujeme. Ak je niečo konvergentné, znamená to, že sa to zbieha k jednému bodu. Tento typ myslenia využívame často pri testoch, kedy máme na výber viacero možností a my zvažujeme, ktorá je tá najvhodnejšia.

pixabay.com

Pri divergentnom myslení vytvárame nové originálne myšlienky, často na nevedomej úrovni. Je to vyššia forma myslenia. Byť divergentný znamená rozbiehať sa viacerými smermi. Alternatívy a riešenia si vytvárame sami, namiesto toho, aby sme vyberali z toho, čo nám niekto predložil.

Schopnosť divergentne myslieť je vrodená, aj keď nie všetci ju máme v rovnakej miere. Kultúra a výchova však na divergentné myslenie vplývajú často mimoriadne nevhodným spôsobom. Namiesto rozvíjania takéhoto myslenia ho často potláčajú. Často je žiadanejšie, ak súhlasíte s názormi iných, než keby ste prichádzali s vlastnými riešeniami a myšlienkami a odporovali už existujúcim.

Používať oba spôsoby myslenia súčasne je pre deti nemožné, keďže neuróny v mozgu začnú navzájom súperiť. Aké je na tento problém riešenie? Land navrhuje, že ľudia by mali mať možnosť rozdeliť svoje myšlienkové pochody na jednotlivé kroky. V takom prípade by kreativita myslenia stúpla.

Pozri aj: Psychopat či génius? Zistite, čo o vás prezrádzajú vaše čarbanice

truththeory


Komentovať (0)