Foto: wikimedia.org

/ 0 / PetraSus
Zdá sa, že každá krajina mala svoje temné obdobie, kedy sa neštítila vykonávať na ľuďoch aj tie najhnusnejšie experimenty.

Veda je náročná práca a vyžaduje si prácu s mnohými premennými na dlhé trate. Obzvlášť to platí na výskum v oblasti medicíny, kde vedci musia dávať pozor nielen na premenné, ale je nutné brať ohľad aj na subjekty, ktoré sa výskumu zúčastnia. Sme živé bytosti s citmi a právami a je maximálne neetické testovať na ľuďoch lieky, obzvlášť bez ich súhlasu. Napriek tomu, že aj experimenty na zvieratách sú strašné, často sa v medicíne využívajú práve tie. Neraz sa stane, že zvieratá trpia zbytočne, pretože výsledky, ktoré platia pre zvieratá, nemusia byť platné aj pre ľudí.

Americkí lekári a vedci sa však zapojili do výskumov, v rámci ktorých sa neštítili porušiť základné ľudské práva a zámerne ublížili tisíckam nevinných ľudí.

Teror vyvolaný horčičným plynom

Vedeli ste, že v prvej svetovej vojne sa chemické zbrane využívali, ale v druhej už nie? Briti a Američania sa však až do roku 1943 oprávnene obávali, že ich Nemci využijú vo svoj prospech. Práve strach bolo jedným z dôvodov, pre ktorý Američania začali experimentovať s horčičným plynom na inak zdravých mužoch. Plyn spôsobuje závažné popáleniny a pri vdýchnutí krvácanie do pľúc. Dobrovoľne by sa neprihlásil nikto, zrejme preto o tom v roku 1942 v Paname výskumníci nikomu nepovedali.

wikipedia.org

Cieľom bolo zistiť, ako plyn pôsobí v tropických podmienkach, v akých mali vojaci čoskoro bojovať. Približne 1200 vojakov bolo vystavených nesmiernemu utrpeniu. Plyn im spôsobil závažné poranenia a aj keď im bola poskytnutá liečba, vyhrážali sa im väzením, ak o experimente komukoľvek povedia. Keď sa to v roku 1993 prevalilo, ostalo len niekoľko preživších. Pentagon ich stále „hľadá“, najmladší by však mal 93 rokov.

Guatemalský experiment do syfilisom

Do roku 1945 trpelo pohlavným ochorením množstvo vojakov. Po vojne sa preto vedci rozhodli, že preštudujú šírenie a dopad syfilisu a kvapavky. Medzi objektmi, ktoré si zvolili, boli aj deti. O experimente sa vie len málo, keďže lekári si takmer neviedli záznamy a tie, čo boli, vláda do roku 1956 zničila. Je však známym faktom, že muži boli zámerne vystavení nakazeným prostitútkam. Keď sa choroba nešírila dostatočne rýchlo, lekári si našli iné spôsoby, ako ľudí nakaziť.

wikipedia.org

Utrpenia neboli ušetrené ani malé deti. Už aj 8 ročné boli injekčne nakazené. Niektorým subjektom bol podaný penicilín, ktorý na ochorenia zaberal, iné však ostali bez liečby a ich zdravie ostalo vážne poškodené.

Manhatanský projekt smrtiacej radiácie

Možno niektorí z vás vedia, že zásluhou tohto projektu vznikla prvá atómová bomba. Vedeli ste však, že cieľom bol výskum pôsobenia radiácie na človeka? Jednému z výskumníkov sa to nepekne vypomstilo, keď sa omylom ožiaril dávkou z plutóniového jadra, s ktorým pracoval. Zomrel v ukrutných bolestiach o 25 dní neskôr. Ak by ste čakali súcit a starostlivosť od jeho spolupracovníkov, Harry Daghlian sa toho nedočkal. Až do jeho skonania s ním narábali ako so subjektom, pozorovali ho a zaznamenávali každý jeho krôčik ku smrti.

wikipedia.org

Ako „útecha“ mu slúžil fakt, že za svoj stav si mohol sám, keďže porušil bezpečnostné opatrenia. V roku 1943 sa však už viacero Daghlianiho kolegov sťažovalo na zdravotné problémy. Istej žene zlyhávali obličky a dospelo sa k záveru, že aj za tým stojí vystavenie radiácii.

Neskôr bolo plutónium zámerne vpichované do tela pacientom. Experimentu sa nevedome zúčastnilo aj 57 mentálne postihnutých detí a viac ako sto postihnutých dospelých. Zámerom bolo počkať, kým látky postupne všetkých zabijú a potom zverejniť výsledky. Niektoré ostali nezverejnené dodnes. Plutónium bolo vyhlásené za jednu z najškodlivejších látok na svete.

Tuskegee experiment so syfilisom

Aj keď bola guatemalská štúdia krutá, nebola jediná svojho druhu. Tá v Tuskegee trvala 20 dlhých rokov. V tom čase trápili pohlavné choroby 35% mužov tmavej pleti a vedci tento výskum schovávali za ušľachtilé zámery. Tvrdili, že chcú nájsť liečbu. Spočiatku bol experiment etický a subjekty dostávali liečbu, aj keď málo efektívnu. Problém nastal po 3 rokoch, keď sa minuli peniaze. Z účasti sa dalo získať, pokiaľ bol človek chorý, no len do roku 1945, keď sa objavil penicilín, ktorým sa syfilis liečil.

wikipedia.org

To by znamenalo koniec experimentu. Vedci však nemali dosť, o výsledkoch klamali a subjekty študovali naďalej, až kým neprišli o rozum a nezomreli. Tvrdili im, že sú súčasťou zdravotnej kampane. Po 43 rokoch bola napokon štúdia zrušená a vláda rozhodla o odškodnení niekoľkých účastníkov. Posledný zomrel v roku 2004.

Testovanie dioxínu

V roku 1965 dostal dermatológ Albert Kligman dotáciu 10 tisíc dolárov, aby skúmal dopad chemikálií na človeka pre Dow Corning, Johnson&Johnson a americkú armádu. Okrem chemikálií testoval aj psychoaktívne látky. Ako inak, aj v tomto prípade sa množstvo dokumentácie „záhadne stratilo“. Jeho subjektmi boli väzni z Pennsylvánie a vnímal ich ako „akre kože“, ktorú prirovnal k pôde, ku ktorej sa dostal ako prvý farmár.

wikipedia.org

Jednou z testovaných látok bol dioxín, súčasť látky zvanej Agent Orange. Látka má herbicídny účinok, je toxínom a spôsobuje mimoriadne bolestivé poranenia. Armáda ho v čase vojny využívala na zničenie Vietnamu. Aby Kligman proces urýchlil, vpichol väzňom dávku, ktorá bola 468 krát vyššia, ako je bezpečná hranica. Keďže dokumentácia bola zničená, výsledky ani osud väzňov nie sú známe.

Armádny experiment

 V roku 1942 vládla paranoja a americké vojsko sa obávalo, či je dostatočne chránené. Prezident Roosevelt teda zaviedol opatrenia, ktoré by využil v prípade, že by Japonsko, Nemecko či Rusko zaútočili biologickými zbraňami. Riešenie však bolo akékoľvek, len nie etické. Po dobu 20 rokov boli celé americké mestá vystavené baktériám, hubám a chemikáliám, o ktorých si mysleli, že sú neškodné. V roku 1950 napríklad rozprášili pri San Franciscu tony baktérií a po meste sa tak šírila smrtiaca hmla. Čoskoro vláda začala kontrolovať nemocnice, aby zistili, koľko ľudí sa nakazilo. Nakazili sa tisícky ľudí, to však vládu nezastavilo.

wikipedia.org

Neskôr sa rozhodli testovať dopad rakovinotvorného kadmia. Neváhali ho testovať aj na školách. V roku 1966 zas hádzali žiarovky naplnené baktériami na vlakové trate, aby videli, ako prúd vzduchu baktériu rozšíri. Cestujúci boli celí pokrytí baktériou Bacillus Globigii, ktorá vyvoláva otravu jedlom. Nikto o tom však nevedel a za experimenty nebol nikto potrestaný.

Zdá sa, ako keby ľudská krutosť nemala hraníc. Hlavne ak je možnosť skryť ju pod rúško vedeckej zvedavosti a „prínosu“ pre ľudstvo.

Pozri aj: Dovolila ľuďom, aby s ňou 6 hodín robili, čo len chcú. Tento zvrátený experiment poukázal na krutosť ľudí naozaj poburujúcim spôsobom

all-that-is-interesting


Komentovať (0)