foto: wikipedia.org

/ 0 / PetraSus
Predstavte si, že vás začne akosi pobolievať hlava. Bolesť postupne silnie a vy už pomaly vidíte dvojmo.

Väčšina z nás ide na čerstvý vzduch, napije sa vody, pospí si, prípadne siahne po nejakej tabletke, ktorá bolesť čoskoro utlmí. Kedysi však tabletky neboli bežnou a dostupnou záležitosťou, ako sú dnes. Bolesti, ako napríklad bolesť hlavy, sa riešili ináč, a to často razantnými zákrokmi, po ktorých bolesť neustúpila, práve naopak…

Napríklad takou trepanáciou, čo je vyvŕtanie, alebo vyškrabanie otvoru do lebky. Ani v súčasnosti, keď medicína postupuje míľovými krokmi a lekári vykonávajú zákroky, keď je pacient v anestéze, nie je príjemná predstava nechať si vŕtať do lebky. Predstavte si také niečo bez anestézy, bez súčasnej starostlivej sterilizácie nástrojov a bez dostatočných znalostí.

Prvé známky trepanácie lebky sa objavili už v neolitickej dobe. Údajne je to najstarší vykonávaný chirurgický zákrok. Nástenné maľby dokazujú, že ľudia verili, že trepanácia uľavovala napríklad od epileptických záchvatov, migrén a mentálnych porúch. Na Slovensku boli objavené nálezy, ktoré dokazujú, že trepanácia sa na našom území vykonávala už v období 10. a 11. storočia. Dokonca úspešne. Ak sa trepanácia vykonávala po smrti jedinca, kúsky jeho lebky sa uchovávali ako amulety, ktoré mali odháňať zlých duchov.

wikipedia.org

Otvor mal priemer približne tri centimetre a robil sa do čelnej alebo temennej oblasti lebky. Pojem trepanácia pochádza z francúzskeho trepan, alebo z gréckeho trypanon a znamená „vrták“. V minulosti sa verilo, že touto metódou je možné z tela vyhnať, alebo vypustiť zlých duchov, ktorí jedincovi spôsobujú bolesť. Iste ste už počuli o vyháňaní diabla pomocou exorcizmu, vedeli ste však, že práve na ten účel sa kedysi vo veľkom využívala aj trepanácia?

Využívala sa však nielen v prípade bolestí a ochorení, ale aj v prípadoch, kedy sa zdalo, že sa jedinec správa akosi abnormálne (dnes by teda podstúpil liečbu abnormálností trepanáciou asi každý druhý jedinec).

wikipedia.org

Bizarným spôsobom sa účinnosť a benefity trepanácie lebky pokúsil dokázať muž menom Bart Huges, a to napriek tomu, že nebol lekárom. Okrem toho, že propagoval užívanie drog, verejne si sám vyvŕtal do lebky dieru za pomoci zubárskeho vrtáka. Veril, že takýmto spôsobom podporuje prúdenie krvi v mozgu, urýchľuje mozgový metabolizmus, čo malo mať na mozog pozitívny vplyv. Mozog mal podľa neho voľne pulzovať.

Okrem toho si myslel, že trepanácia mozog ovplyvní pozitívne tak, ako my dnes veríme, že sa nám bude lepšie učiť, keď si dáme pár tabletiek ginkgo biloby. Hugesove tvrdenia sa verejnou seba-trepanáciou nepotvrdili. Našiel sa však jeho nasledovník. Joey Mellen trval na svojej domnienke, že trepanáciou možno zmierniť príznaky depresie a iných psychických ťažkostí.

wikipedia.org

Okrem toho sa však trepanácia využívala aj v prípade, keď jedinec utrpel úraz hlavy. Zákrok mal pomôcť vyčistiť krv a odstrániť roztrieštené kúsky kostí. A trepanácia sa využíva aj v súčasnosti, avšak našťastie už nie pri vyháňaní diabla, liečbe psychických porúch, či výrobe amuletov. Ak dôjde k úrazu hlavy, pod lebkou sa nahromadí krv, ktorú je potrebné odsať. Minulé názory na tento zákrok sa však nepodarilo ešte celkom „vyhnať“ ani dnes. V roku 2000 dvaja muži „liečili“ ženu pomocou trepanácie lebky zo syndrómu chronickej únavy a depresie.

Pozri aj: Lobotómia: Jeden z najbrutálneších liečebných zákrokov a šialenstvo, ktoré bolo páchané na ľuďoch

wikipedia


Komentovať (0)