foto: sites.google.com

/ 0 / PetraSus
Radi si o sebe myslíme, že sme v podstate dobrí ľudia. Viete však, ako dokáže vplyv iného, silnejšieho jedinca, či davu, zmeniť naše myslenie?

V roku 1967 sa učiteľ dejepisu na strednej škole v Kalifornii, Ron Jones, pokúšal vysvetliť svojim žiakom, aký bol život v Nemecku počas 2. svetovej vojny. Jeden z jeho študentov položil otázku, ako mohlo tak veľa ľudí slepo nasledovať taký krutý režim. Učiteľ sa rozhodol, že najlepší spôsob, ako všetko objasniť, bude demonštrácia. Spočiatku bolo všetko v poriadku, neskôr sa však experiment zvrhol.

Na vysvetlenie toho, prečo ľudia slepo nasledujú autoritu, vytvoril pán Jones sociálne hnutie, ktoré pomenoval Tretia vlna. Malo byť zamerané na odstránenie demokracie. Nevýhodou demokracie totiž malo byť, že kladie dôraz na individualitu jedinca. Celý experiment mal trvať päť dní. Vyžadoval disciplínu a napodobňoval niektoré charakteristiky nacistického režimu. Jones nečakal, že ním vytvorené hnutie prerastie triedu a rozrastie sa o stovky stúpencov.

Ako celý experiment prebiehal?

Prvý deň

Prvý deň začal nevinne, Jones zaviedol systém pravidiel, ktoré mali nastoliť disciplínu, ako napríklad správne sedenie. Efektivita triedy rapídne stúpla, keďže Jones vystupoval ako autorita a striktne požadoval dodržiavanie pravidiel. Všetci žiaci musel sedieť vystretí, s dlaňami na stole, s nohami rovno pod stolom, s kolenami ohnutými v pravom uhle a podobne. Trieda musela cvičiť a po cvičení sedieť v správnej póze do piatich sekúnd. Ak chceli niečo povedať, museli sa postaviť vedľa stola a začať vetu slovami: „Pán Jones“.

cinemaofchange.com

Druhý deň

Na druhý deň sa z Jonesovej triedy stala komunita so zmyslom pre disciplínu. V tento deň dal hnutiu meno Tretia vlna, keďže pri vlnobití je vždy tretia vlna tá najsilnejšia. Jones vymyslel aj pozdrav, ktorým sa mali študenti zdraviť nie len v škole, ale aj mimo hodín. Pozdrav zahŕňal prekríženie rúk na hrudi a mal imitovať pozdrav Hitlerovi.

Tretí deň

Experiment sa pomaly učiteľovi vymykal z rúk a začínal žiť vlastným životom. Pridávali sa študenti z celej školy. Všetci študenti zrazu vykazovali lepší výkon a boli motivovanejší. Každý študent dostal členský preukaz a mali vytvorené vlastné logo. Toto všetko malo zabrániť „nečlenom“ vstupu do komunity. Jones dal študentom inštrukcie, ktorými sa mali riadiť, ak chceli prijať nového člena. Koncom dňa sa hnutie rozrástlo na 200 členov. Jones bol prekvapený, že niektorí študenti dokonca žalovali, ak niektorí z členov nedodržiaval pravidlá.

medium.com

Štvrtý deň

Na štvrtý deň chcel Jones experiment ukončiť. Začal sa mu totiž vymykať z rúk. Študenti boli projektom príliš pohltení a ich disciplína a lojalita prekračovali hranice. Oznámil študentom, že ich hnutie je malým kúskom niečoho väčšieho, kúskom „celonárodného hnutia“. Oznámil tiež, že na ďalší deň sa uskutoční ohlásenie kandidáta na prezidenta tohto hnutia a študenti sú pozvaní zúčastniť sa.

Posledný, piaty deň

Namiesto vysielania vyhlásenia prezidenta čakala študentov prázdna obrazovka. Po niekoľkých minútach Jones oficiálne vyhlásil, že študenti boli súčasťou sociálneho experimentu, a že sa im podarilo vytvoriť to, čo vytvorili kedysi Nemci. Dosiahli pocit nadradenosti, podobne ako nacisti. Aby experiment uzavrel, prehral študentom film o nacistickom režime. Ukázal im, ako im hnutie zmenilo zmýšľanie. Mnohí študenti boli šokovaní z toho, že všetko, čo vytvorili, a v čo verili, bola lož. Cítili sa oklamane.

mrmooreswhsemesterii.com

Tento experiment sa dočkal aj filmového spracovania a film má názov The Wave (Vlna). V súčasnosti by vykonanie takéhoto experimentu bolo považované za neetické a Jones sa neskôr vyjadril, že spomienky na to, čo vykonal, ho budú prenasledovať do konca života.

Pozri aj: 10 najbrutálnejších nacistických experimentov, ktorých nehumánnosť dodnes vyráža dych celému svetu

wikipedia, knowledgenuts


Komentovať (0)