Foto: pexels.com

/ 0 / Mariana Belmer
Každý z nás určite pozná ten pocit, keď ho tlačia termíny a v hlave nosí množstvo povinností, ktoré potrebuje urobiť a práve vtedy, keď by mal najviac zamakať, sa mu najmenej chce.

Isteže, môžu za tým byť najrôznejšie dôvody, od prepracovanosti, cez neadekvátny časový manažment až po prokrastináciu. Myslíme si, že všetky tieto veci majú jedného spoločného menovateľa, a tým je postoj, aký má človek k danej činnosti či povinnosti. Nie je to o samotných úlohách, ale o tom, ako ich konkrétny človek vníma. Lebo aj príjemný večer s priateľmi môže byť pre niekoho vyčerpávajúca povinnosť.

V čom to celé tkvie? V dvoch slovách – musím a chcem. Možno si poviete, že sú to maličkosti, no všimnite si, v akých súvislostiach ich vy sami používate a ako na vás tieto slová pôsobia.

Už od malička väčšina z nás funguje tak, že si činnosti delí akoby do dvoch skupín, teda na tie, ktorým sa musí venovať a na tie, ktorým sa venovať chce. S tými prvými sa väčšinou spájajú nepríjemné pocity a určitý vnútorný tlak, ktorý nás núti niečo vykonať.

Unsplash.com/Jordan Whitfield

Svojím spôsobom sme si na to už zvykli a keďže žijeme v pomerne hektickej dobe, často sa nám stáva, že máme čas len na povinnosti a k tomu, čo by sme chceli robiť, sa dostaneme len zriedkakedy. Potom sme frustrovaní, hrozí nám vyhorenie a strácame chuť do práce a radosť zo života. Čo sa s tým  dá robiť?

To „najľahšie“, čo môžeme urobiť, je zmeniť svoj postoj. Ak sa v súlade s psychológiou V. Frankla vydáme hľadať zmysel aj vo veciach, ktoré vnímame ako záťaž či povinnosť, môžeme dospieť k tomu, že pre nás nebudú až také nepríjemné a ťaživé.

Neraz si hovoríme, že musíme chodiť do školy alebo do práce a automaticky sa nám s tým spája istá nevraživosť. Isteže, máme kopec vecí, ktorým by sme svoj čas i energiu venovali radšej, no ide hlavne o to, čo urobíme so slovom musím.

Je len na nás, či sa pozrieme na náklady, ktoré do toho vkladáme, alebo na benefity, ktoré nám to prináša.

Unsplash.com/Olu Eletu

Je lepšie pozrieť sa na pozitívnu stránku veci alebo aspoň príliš nepremýšľať nad tou negatívnou a urobiť potrebné veci bez zbytočného premýšľania. Lebo práve to nám kradne veľa času a vedie nás to k prokrastinácii, takže nakoniec skončíme s tým, že sme ani nesplnili to, čo sme mali, ani sme sa nevenovali tomu, čomu sme chceli.

Ak vás už neteší nič iné, tak si aspoň predstavte to, ako sa budete cítiť, keď urobíte to,  čo máte a budete mať voľno. Ak nefunguje ani to, tak naozaj zbytočne nepremýšľajte nad tým, ako sa vám nechce a jednoducho zatnite zuby a urobte to, čo máte.

Často sa stáva aj to, že z vecí, z ktorých sme sa niekedy tešili, sa nám stane rutina, ktorá nás už nebaví a tak sa z ‚chcem‘ stane ‚musím‘. Aj v tomto prípade odporúčame hľadať zmysel. Spomeňte si, ako ste sa tešili, keď ste dosiahli prvé úspechy a splnili si ciele či sny.

Možno ste teraz uviazli na mŕtvom bode, lebo máte dojem, že sa nikam neposúvate. Práve vtedy je vhodný čas prehodnocovať situáciu a stanoviť si nové ciele alebo tie staršie poupraviť.

Rovnako, ako sa zo záľub môžu stať povinnosti, tak sa aj z povinností môžu stať záľuby. Celé je to len na nás. Ak sa budeme dívať len na jednotlivé čiastky, ľahko skĺzneme k averzii. No ak sa pozrieme na veci ako jednotlivé kúsky mozaiky a spojíme to s hľadaním zmyslu a s osobným rastom, uvidíme v tom cestu, ktorá je niekedy príjemná, inokedy tŕnistá a namáhavá, no k niečomu nás vedie a posúva.

Pretože veci nie sú ani dobré, ani zlé; sú také, aké ich vnímame my.

Unsplash.com/Joshua Earle

A keďže každý z nás potrebuje v živote rovnováhu, je v poriadku, ak nám dni napĺňa ‚chcem‘ i ‚musím‘. Dôležité je len to, či to dokážeme prijať a vidieť za tým niečo viac, než len konkrétnu aktivitu.

Nejde to zo dňa na deň, no dá sa na tom pracovať. Ideálne by bolo, keby sme sa naučili dívať sa aj na nepríjemné veci ako na tie, ktoré k životu potrebujeme a majú svoj význam.

A malá rada na záver: rovnako ako dom či šatník, aj svoje aktivity by sme si mali z času na čas upratať. Vytriediť tie, ktoré už nie sú užitočné a pripraviť tak miesto pre niečo nové, čo nás ešte len čaká.

Pretože tak, ako sa meníme my sami, mení sa aj náš pohľad na veci okolo nás. Nemali by sme na to zabúdať hlavne preto, aby sme nemárnili čas a energiu na veci, ktoré konáme len zo zvyku či zotrvačnosti.

Niekedy je skrátka čas pohnúť sa ďalej a nájsť si nové ‚chcem‘ – nové sny, nové výzvy, nové plány…

Pozri aj: Krutá pravda o ľuďoch, ktorí majú pocit, že robia veľké veci, no v skutočnosti nerobia nič


Komentovať (0)