foto: pixabay.com

/ 0 / PetraSus
Filmy nás neustále bombardujú nerealistickými príbehmi lásky. Spomeňte si napríklad na 50 odtieňov sivej. Film pobláznil celý svet.

Realita je však iná ako vo filmoch a vzťahy často vôbec nie sú ideálne. Nesmúťte však nad tým, že nezažijete filmovú romancu. Realita je často krajšia. A nasledujúce príbehy vám to dokážu.

Láska napriek vzdialenosti

Keď sa Irina a Woodford McClellanovci vzali, ani netušili, že potrvá ďalších jedenásť rokov, kým budú opäť spolu. V roku 1972 Irina pracovala v Moskve v istom inštitúte a práve tu stretla profesora McClellana. Zamilovali sa a o dva roky v máji sa zobrali. V auguste však Woodfordovi vypršali víza, musel opustiť krajinu a vrátiť sa domov.

Woodford sa viackrát manželku pokúsil navštíviť, zakázali mu však vstup do krajiny. Z neznámych dôvodov zas Irine zakázali krajinu opustiť. Svoje výročia oslavovali pohľadnicami, fotografiami a telefonátmi. Až o jedenásť rokov neskôr dostala Irina konečne povolenie presťahovať sa do Spojených štátov. Manžel, ktorého nevidela viac než desaťročie, ju v roku 1986 privítal na letisku v Baltimore s otvorenou náručou. Príbeh zachytili reportéri a zvečnila ho aj Irina v knihe Jedenásť rokov boja o môjho manžela a slobodu.

pexels.com

Šesťdesiat rokov odlúčenia

Anna Kozlova bola vydatá len tri dni, keď musela dať svojmu manželovi Borisovi zbohom. Musel ísť bojovať do Červenej armády a Anna čakala na jeho návrat, aspoň si to myslela. Kým bol Boris preč, Stalin uvrhol Annu a jej rodinu do exilu a musela odísť do Srbska bez toho, aby manželovi zanechala akýkoľvek odkaz.

Boris svoju manželku hľadal celé roky. Anna sa do svojho rodného mesta nesmela vrátiť a tak úplne stratili kontakt. Bola z toho taká nešťastná, že zvažovala samovraždu. Jej matka sa preto rozhodla zničiť každú spomienku na jej spoločný život s Borisom, vrátane svadobných fotografií a listov. Napokon sa Anna znovu vydala a Boris sa opäť oženil.

Roky plynuli a obaja svojich partnerov opäť stratili. A zrazu, 60 rokov po tom, čo si Anna a Boris povedali svoje „áno“, sa stal zázrak. Anna sa vydala navštíviť svoje rodné mesto, Borovlyanku, keď v diaľke zbadala muža. Bol to Boris. Vrátil sa do mesta, aby navštívil hroby svojich rodičov. Keď zbadal Annu, rozbehol sa k nej. Ako v rozprávke, opäť sa vzali a žili šťastne až do smrti.

nydailynews.com

Zápisník jednej lásky v skutočnom živote

Zápisník jednej lásky je film, ktorého hlavnou hrdinkou je žena trpiaca demenciou a jej muž, ktorý jej každý deň číta ich príbeh, aby jej pripomenul ich život. Aj keď film je fikciou, tento príbeh nie je. Jack Potter odmieta svoju manželku Phyllis nechať vkĺznuť do náručia demencie.

Jack si viedol denníky už od detstva a nikdy s tým neprestal. Zachytil do nich aj svoje osudové stretnutie s Phyllis v roku 1941. Zapísal si: „Krásny večer. Tancoval som s veľmi pekným dievčaťom. Dúfam, že ju stretnem opäť.“ 16 mesiacov po prvom stretnutí sa s ňou oženil. Pol storočia žili pokojným životom v Anglicku, až kým Phyllisinu myseľ nepostihla demencia a Jack sa s tým nedokázal vyrovnať sám. Musel ju umiestniť do ústavu.

Tam ju však navštevuje každý deň. Číta jej zápisky zo svojich denníkov a fotografiami pripomína ich rodinu. Napriek všetkému, Phyllis nikdy nezabudla, ako veľmi Jacka miluje. Vždy, keď ju príde navštíviť, žiari od radosti. Jack a Phyllis oslávili už 70. výročie sobáša.

kentonline.co.uk

75 rokov po prvom bozku

Keď Carol Harris hrala v treťom ročníku na základnej škole v Šípkovej Ruženke, jej princom bol George Raynes, ktorý sa do nej zamiloval a prvýkrát ju pobozkal. Po strednej škole sa však presťahoval zo Saint John do iného štátu, kde sa oženil a založil si rodinu. O 61 rokov neskôr svoju manželku stratil. Rozhodol sa, že sa do Saint John vráti, a tu sa opäť stretol s Carol.

Čoskoro sa z nich stali blízki priatelia. Z priateľstva však čoskoro vznikla láska a George požiadal Carol o ruku. Romancu George prirovnal k rozprávke Kráska a zviera a Carol je šťastná, že konečne našla svojho princa Krasoňa. Vzali sa 75 rokov po svojom prvom bozku.

news.com.au

Storočný muž si vzal ženu svojich snov

V roku 1983 sa pokúšali kamaráti na večierku dať dokopy Forresta Lunswaya a Rose Pollardovú. Forrest bol už dvojnásobným vdovcom a Rose tiež stratila muža po dlhej chorobe a nemala v pláne znova sa vydať. Chcela len, aby jej niekto robil spoločnosť.

Aj keď od seba žili ďaleko, pravidelne sa navštevovali. Bol to beh na dlhú trať. Dvadsať rokov Forrest často cestoval za Rose, aby ju vzal na rande a potom sa vrátil domov. V roku 2003 sa  k Rose nasťahoval a požiadal ju o ruku. Rose však v tom čase mala už 80 rokov a Forrest 90, nebrala ho preto vážne. Ako sa blížili jeho sté narodeniny, rozhodla sa povedať „áno“. Vzali sa presne na Forrestove sté narodeniny a blahoželania im prichádzali z celého sveta.

ocregister.com

Najdlhšie zosobášený pár

Anna sa narodila sýrskym migrantom a mala 17 rokov. John mal 21. Priateľmi sa stali na strednej škole, keďže John Annu každé ráno vyzdvihol a odprevadil ju do školy. Jej otec s tým nesúhlasil, chcel Annu vydať za muža, ktorý bol o 20 rokov starší. Tí dvaja sa však odmietli vzdať svojej lásky a ušli spolu do New Yorku.

Annin otec zúril, rodina ho ale upokojovala, že mladá láska nebude mať dlhé trvanie. Zaľúbenci predpovede prekonali, boli spolu od roku 1932, prežili 2. svetovú vojnu, príchod rádií, televízií, aj mobilov. 24. novembra 2013 John a Anna oslávili 81. výročie sobáša. Mali 5 detí, 14 vnúčat a 16 pravnúčat. John mal vtedy 102 rokov a Anna 98 a sú najdlhšie zosobášeným párom v Amerike.

Srdcová pieseň

Niekedy sú najdojímavejšie príbehy lásky, ktorá pretrvá aj po tom, čo jeden z páru umrie. Fred Stobaugh sa nikdy nepreniesol cez to, že umrela láska jeho života. Oženil sa s Lorraine, „najkrajšou ženou, akú kedy videl“ v Illinois v roku 1940. Ich príbeh bol krásny a šťastný. Mali tri deti a štyri vnúčatá. Po 73 rokoch manželstva Lorraine umrela.

Fred mal v tom čase 96 a pokúšal sa pozliepať svoje zlomené srdce. Mesiac po smrti svojej manželky natrafil na miestnu súťaž v písaní piesní. Fred nebol hudobník ani nemal hudobný sluch, napísal však jednu z najkrajších a najsrdcervúcejších piesní. Nemal znalosti na to, aby pieseň s názvom „Sweet Lorraine“ nahral, pieseň však do súťaže poslal spolu s listom. Green Shoe Studio bolo príbehom také dojaté, že Fredovi splnili sen a pieseň nahrali. O Fredovom príbehu dokonca vytvorili aj dokument s názvom A Letter From Fred (List od Freda).

Dvojici povolili sobáš po 61 rokoch

John Mace sa do Richarda Dorra zamiloval na prvý pohľad. Stretli sa na Juliarde v roku 1950 a zdieľaná láska k hudbe sa zmenila na lásku vzájomnú. John bol predtým ženatý, Richard mu preto pomáhal vychovávať jeho syna Paula. Keď Paul v roku 1983 zomrel pri autonehode, pomáhali si dostať sa cez to.

Roky svoju lásku museli pred svetom ukrývať. Dvojica spolu vydržala napriek vládnucej homofóbii, v roku 2011 však zlegalizovali homosexuálne manželstvá a dvojica sa mohla konečne vziať. Zobrali sa 61 rokov po tom, čo sa Mace a Ron prvýkrát stretli, pričom Mace mal v tom čase 84 rokov a Richard 91.

Dvojica sa spolu narodila a spolu zomrela

Les Brown Jr. aj jeho manželka Helen sa narodili 31. decembra 1918. Keď sa na strednej škole stretli, okamžite sa do seba zamilovali. Les pochádzal z bohatej rodiny, kým Helenina rodina musela ťažko pracovať. Rodiny s ich vzťahom nesúhlasili. Akonáhle však v 18 ukončili školu, ušli. Presťahovali sa do Kalifornie a založili si rodinu.

Strávili spolu každý jeden deň a aj v 90 rokoch boli zdravý a aktívny pár. Neskôr však Helen ochorela na rakovinu žalúdka a Lesa trápila Parkinsonova choroba. Po 75 rokoch manželstva, Helen umrela 16. júla 2013. Les umrel na ďalší deň.

abcnews.go.com

Láska naprieč oceánom

Judith Lovell poznala svojho starého otca ako vážneho zachmúreného muža. O to väčšie bolo prekvapenie, keď našla zamilované listy, ktoré si písal so starou mamou. David Hurd sa presťahoval z Jamajky do New Yorku v roku 1907 a rôznymi prácami si zarábal na živobytie. Cítil sa osamelo a tak si začal dopisovať listy s istou ženou z Karibiku. Jeho prvý list dostala Avril Cato v roku 1913. Najbližší rok David nedokázal pustiť z hlavy záhadné dievča, ktoré nikdy nevidel, ani na fotografii.

nycaribnews.com

S každým listom ich láska narastala, napriek tomu, že sa osobne nikdy nestretli. V jednom z listov ju David požiadal o ruku a nervózne čakal na odpoveď. Avrilina rodina im dala požehnanie. Prvýkrát sa stretli v roku 1914, keď za ňou David pricestoval na Jamajku na ich svadbu. Iskra preskočila aj naživo a deň po svadbe sa Avril vrátila s Davidom do Ameriky. Usadili sa v New Yorku a vychovali spolu šesť detí. Avril zomrela v roku 1962. David sa nikdy znovu neoženil a miloval Avril až do posledného výdychu v roku 1971.

Pozri aj: Krátke a dojímavé príbehy o láske, ktoré vám vyčaria úsmev na tvári

listverse


Komentovať (0)