Unsplash.com / Ezra Jeffrey

/ 0 / Henrieta Balázsová
V prípade úzkostnej poruchy netrpí “len” psychika človeka, ale aj celé jeho telo.

Tak, ako to už pri psychických ochoreniach býva, nezlomia “len” vašu psychiku, ale kompletne celý váš organizmus. Inak tomu nie je ani v prípade úzkosti. Ak ňou trpíte a prenasleduje vás na každom kroku, ktorý spravíte, na svojom tele môžete skôr či neskôr spozorovať 10 nasledovných príznakov. 

Žalúdočné problémy

Úzkosť môže narobiť vo vašom tráviacom systéme skutočne poriadny zmätok. Normálne tráviace procesy sú totiž pozastavené, nakoľko ich váš organizmus práve berie tak, že nie sú prioritou. Ľudia trpiaci úzkosťou sa preto veľmi často stretávajú s nafúknutým bruchom, s nechuťou do jedla, či s problémami s vyprázdňovaním.

“Falošný” infarkt

Keď vám človek trpiaci úzkosťou povie, že sa cíti, ako keby umieral, môžete veriť tomu, že si z vás nestrieľa a ani nepreháňa. Veľmi častým sprievodným symptómom úzkosti je totiž tzv. “falošný” infarkt, kedy osobe srdce búši ako o preteky, má problémy s dýchaním, potí sa, pociťuje tlak na hrudi a podobne. Takýto záchvat zvyčajne netrvá dlhšie ako 15 minút, no môže sa dostaviť aj niekoľkokrát za deň.

Paranoje

Za tým, že človek začne byť paranoidný, sa často skrýva práve úzkosť. Paranoje môžu za to, že človek trpiaci úzkosťou vidí problémy aj tam, kde v skutočnosti byť nemusia. To mu následne znemožňuje sústrediť sa na prácu, na školu, na priateľov či na rodinu.

pexels.com

Neschopnosť hovoriť

Niekto, kto nikdy netrpel úzkosťou len ťažko pochopí, aké to je, keď vám v hrdle navrie obrovská hrča a v ústach vám vyschne tak, že nedokážete vydať ani hlások – nech by ste sa akokoľvek snažili.

Prudký nárast energie

Pri úzkostnej poruche telo neustále “pumpuje” adrenalín, preto môže prísť k prudkému nárastu energie, ktorý však nemusí byť žiadúci. Adrenalín sa totiž v tele hromadí, aj keď by si takýto človek chcel napríklad v pokoji pozrieť film. Prebytok energie je však len čisto fyzického charakteru, psychika je neustále pohltená myšlienkami, ktorých sa myseľ nedokáže zbaviť. Z tohto dôvodu nie je možné túto energiu využiť na mentálnu prácu (napríklad na štúdium či na písanie).

Absolútna vyčerpanosť

Akonáhle sa adrenalín prestane produkovať vo zvýšenej miere, pocítite neopísateľnú únavu a vyčerpanosť – nielen psychickú, ale aj fyzickú. Z tohto dôvodu sú ľudia trpiaci úzkosťou veľakrát neprávom považovaní za “lenivých”.

pexels.com

Zhoršenie pamäte

Je dokázané, že úzkosť môže našu pamäť zhoršovať. Spôsobuje totiž to, že sme schopní sústrediť sa na nejakú udalosť alebo na nejakú vec len ako na celok a nie sme schopní zameriavať sa na detaily. A to, čo nedokážeme vnímať, si samozrejme nie sme schopní zapamätať.

Nárast váhy

Priberáte aj napriek tomu, že jete naozaj málo? Aj za to môže úzkosť – presnejšie stresový hormón kortizol, ktorý sa kvôli nej produkuje vo zvýšenej miere. Naše telo tak nadobudlo presvedčenie, že keď sme neustále v strese, chystá sa nejaká “apokalypsa” – preto je jeho povinnosťou spraviť si poriadne tukové zásoby pomaly aj vody.

Studené ruky a studené chodidlá

Pripadáte si niekedy ako Elsa z Ľadového kráľovstva? Vysvetlenie je nasledovné: keďže vaše telo očakáva vyššie spomínanú “apokalypsu”, ruky a nohy považuje takpovediac za “zbytočné”. Krv z nich pumpuje do orgánov, ktoré sú pre prežitie oveľa dôležitejšie.

pexels.com

Vyrážky alebo iné kožné ochorenia

Úzkosť môže byť aj dôvodom zvýšeného výskytu akné či iných kožných ochorení, ako napríklad psoriáza či pityriáza. Pod vplyvom kortizolu sa totiž naša obranyschopnosť výrazne oslabuje, čo sťažuje boj proti potenciálnym dráždivým látkam.

Pozri aj: Viete, čo v skutočnosti znamená, keď vám človek trpiaci úzkosťou či depresiou povie, že je „unavený“?

bustle


Komentovať (0)