Foto: wikimedia.org

/ 76 / PetraSus
K slávnym ľuďom väčšinou zaujímame iný postoj, ako by sme ho zaujali k obyčajnému človeku.

Či už ide o priestupok či o vykonané dobro, vždy to bude v prípade slávnej osoby, ako je napríklad autor knihy viditeľnejšie a viac rozoberané. Tieto diela pravdepodobne poznáte – či už v knižnej alebo filmovej verzii. Vedeli ste však, že v čase, keď diela vznikali, boli ich autori pod vplyvom návykových látok?

Diela Stephena Kinga z 80. rokov

Stephen King sa nikdy ani len nepokúšal zatajiť fakt, že mnoho svojich diel napísal v čase, keď bol omámený kokaínom. Tvrdí dokonca, že na niektoré knihy si ani nespomína a netuší, ako ich vôbec napísal. Kokaín mal údajne užívať od roku 1978 až do roku 1986 a za ten čas napísal 10 kníh, medzi nimi napríklad To či Temná veža.

Books are a uniquely portable magic.#ThrowbackThursday #tbt

Posted by Stephen King on Donnerstag, 29. Oktober 2015

Ken Kesey fičal na LSD

Vedeli ste, že kniha Prelet nad kukučím hniezdom bola inšpirovaná Keseyho skutočnými zážitkami zo psychiatrie? Pracoval totiž v nemocnici ako asistent psychiatra a bol svedkom aj niekoľkých experimentov. Po roku 1959 sa začalo uvažovať o pozitívnom účinku LSD na človeka a v roku 1964 bola dokonca vytvorená celá komunita, ktorá sa snažila LSD spopularizovať.

American author Ken Kesey. This photo is used with author Miami-Dade College Archives' assent under a Creative Commons…

Posted by Ken Kesey, Author on Mittwoch, 24. September 2014

Podivná diéta Jeana-Paula Sartra

Napriek tomu, že sa autor dožil úctyhodného veku 74 rokov, v jeho biografii sa píše, že nežil práve tým najzdravším životným štýlom. Jeho denné „menu“ údajne občas pozostávalo z dvoch balíčkov cigariet, štvrtiny fľaše tvrdého alkoholu, 200 miligramov amfetamínu, 15 gramov aspirínu a ešte niekoľkých ďalších látok.

Posted by Jean-Paul Sartre on Freitag, 8. Februar 2008

Porevolučné Rusko

Vedeli ste, že v porevolučnom Rusku bolo ľahšie dostať sa ku kokaínu ako k vodke? Neexistovali totiž žiadne obmedzenia, ktoré by to zakazovali. Ľudia si tak kokaín mohli kúpiť pokojne napríklad v obchode s tabakovými výrobkami. Na nejedného ruského autora to zrejme malo nemalý vplyv.

Charles Dickens

Dickens žil v dobe, ktorej sa hovorilo viktoriánska éra. V tých časoch boli kokaín a ópium populárne a lekári ich nezakazovali. Niektorí ich dokonca odporúčali ako antidepresíva. Nejeden človek z Dickensovho okolia tvrdil, že Charles bol na týchto látkach závislý, čo sa odrazilo aj na jeho dielach.

“What greater gift than the love of a cat.” ― Charles Dickens

Posted by Charles Dickens on Samstag, 7. März 2015

Lewis Carroll

Aj tento slávny spisovateľ, z ktorého pera pochádza Alica v krajine zázrakov, bol zástancom drog a užíval laudanum. Mnohí sa domnievajú, že práve to je zodpovedné za vznik spomínaného diela a príbeh Alice je ukážkou toho, čo Lewisova myseľ stvárala pod vplyvom laudana.

“I wonder if the snow loves the trees and fields, that it kisses them so gently? And then it covers them up snug, you…

Posted by Lewis Carroll on Mittwoch, 28. Januar 2015

Sigmund Freud

V roku 1884 Freud objavil nové analgetikum, kokaín. V priebehu niekoľkých rokov publikoval o jeho pozitívnych účinkoch viacero diel a odporúčal ho dokonca aj svojej rodine a známym. Čoskoro si však lekári uvedomili, že kokaín nie je taký dobrý, ako sa zdalo a obvinili Freuda z toho, že propaguje a šíri túto drogu. V tom čase bol už na kokaíne závislý a bojoval s tým až do roku 1900.

Posted by Sigmund Freud on Montag, 9. Januar 2012

Charles Baudelaire

O Baudelairovi sa hovorí všeličo, okrem iného je však známy aj tým, že skúšal hašiš. A nielen ten, ale údajne okúsil aj ópium. Opojenie hašišom však pre neho predstavovalo „nechutný pocit šťastia“, preto ho vyskúšal len dvakrát. O vplyve návykových látok napísal aj knihu s názvom Artificial Paradises.

Charles Baudelaire, 1863 by Étienne Carjat

Posted by Charles Baudelaire on Samstag, 5. April 2014

Mikhail Bulgakov

Bulgakov v rokoch 1916 až 1917 pracoval ako lekár a údajne užíval morfium, aby zmiernil bolesti spôsobené záškrtom. Stal sa však závislým a so závislosťou bojoval dlhých 5 rokov. V roku 1927 napísal o tomto období knihu s názvom Morphine. Bulgakov je teda v tomto zozname výnimkou. Aj keď nenapísal knihu priamo pod vplyvom návykovej látky, napísal dielo o tom, aké to bolo.

Posted by Mikhail Bulgakov on Samstag, 14. November 2015

Aj keď sa zdá, že drogy autorom dopomohli ku sláve, jednoznačne neodporúčame ich príklad nasledovať.

Pozri aj: Najkurióznejšie prípadové štúdie Sigmunda Freuda: prípad Mathildy Schleicherovej

brightside


Komentovať (0)