Foto: pixabay.com

/ 0 / Henrieta Balázsová
Máte podozrenie, že sa môže týkať aj vás, no hanbíte sa o tom hovoriť?

Fetišizmus,  psychiatrickou terminológiou označený ako porucha voľby sexuálneho objektu, sa týka možno viacerých ľudí, než by ste si mysleli. Prirodzene však nejde o tému, o ktorej by ste s blízkymi diskutovali po nedeľnom obede pri šálke kávy.

Máte podozrenie, že fetišizmom trpíte aj vy, no nie ste si istí? Možno vám pomôže, ak spoznáte jeho 3 hlavné symptómy.

#1 Opakujúce sa intenzívne sexuálne a vzrušujúce fantázie, ktoré zahŕňajú neživé objekty

Na diagnostikovanie fetišizmu musia byť prítomné sexuálne fantázie s neživými objektami, ktoré sa opakujú a opakovane vás vzrušujú. Môže ísť napríklad o dámske spodné prádlo, o pančušky, rukavice, kožené predmety či o topánky, no dnes sa “fantázii” už medze nekladú.

Ďalšou podmienkou je, že tieto fantázie sa u vás musia opakovať po dobu minimálne 6 mesiacov. Až po tejto dobe môže byť človeku oficiálne diagnostikovaná porucha voľby sexuálneho objektu.

pexels.com

#2 Sexuálne správanie či úchylky, ktoré vám spôsobujú značné ťažkosti v pracovnom či v súkromnom živote

Je dôležité zdôrazniť fakt, že fetišizmus vám môže byť diagnostikovaný iba vtedy, ak sa potvrdí, že vaše sexuálne fantázie a preferencie vám spôsobujú istú osobnú tieseň, teda vás značne obmedzujú v pracovnom či v súkromnom živote.

Fetišizmus totiž môže prirodzene veľmi negatívne vplývať na váš status serióznosti v práci, rovnako je veľmi náročné oddávať sa mu v prípade, ak máte trvalý vzťah.

pexels.com

#3 Predmetom vášho fetišizmu nie sú predmety určené na stimuláciu pohlavných orgánov

Ak sa radi oddávate sebauspokojovaniu s predmetmi na to určenými, napriek tomu, že ide o neživé objekty, fetišizmom netrpíte. Môže ísť o hypersexualitu alebo o závislosť od masturbácie, no nie je to porucha voľby sexuálneho objektu.

Psychológovia tiež fetišizmus rozdeľujú do 2 akýchsi “podskupín”. V prvom prípade vzrušuje fetišistov samotný objekt (napríklad topánky na vysokom opätku), pričom v druhom prípade je to materiál (napríklad latex či satén).

Liečba poruchy voľny sexuálneho objektu je náročná a zdĺhavá, no nie neliečiteľná. Na jej liečbu sa využívajú rôzne metódy, nevynímajúc napríklad psychoanalýzu, hypnózu či kognitívno-behaviorálnu terapiu. Ako doplnková liečba sa často využívajú aj lieky tlmiace sexuálne apetít.

Pozri aj: Trpíte hypersexuálnou poruchou? Spoznáte ju podľa týchto 10 príznakov a symptómov

psych2go


Komentovať (0)