Foto: Photo by Natalia Figueredo on Unsplash

/ 0 / PetraSus
Prvým a zásadným zistením je, že človek nepotrebuje byť šťastný neustále, po celý čas a za každých okolností.

Posledné dve desaťročia sa psychológia zameriava nielen na učenie, pamäť či vzťahy, ale napríklad aj na to, ako byť šťastným človekom. V tomto pozitivistickom hnutí majú svoje miesto výskumy týkajúce sa toho, ako môže človek ako osobnosť prekvitať, rozvíjať si potenciál a byť úspešný na ceste za šťastím.

Aj keď sa to tak neraz zdá, psychológia sa predsa nemusí týkať len psychických ochorení. Okruh jej tém je nesmierne široký a pestrý a ako veda má potenciál prispieť ku kvalite nášho života. Medzi zakladateľov pozitívnej psychológie patrí Martin Seligman. Ten definoval šťastie ako časté pociťovanie emócií s pozitívnym nábojom, ako napríklad vzrušenie či radosť, v spojitosti s hlbším osobným významom. Okrem toho tvrdí, že dôležitou súčasťou šťastia je optimistický náhľad na budúcnosť a pozitívne očakávania.

Šťastie však nie je niečo, čo je možné dosiahnuť natrvalo. Nie je to nemenná črta, ktorú človek nadobudne, je to cesta a cieľ, do ktorých musíte investovať nemálo snahy. Psychológovia tvrdia, že je dobré snažiť sa dosiahnuť život, ktorý môžeme označovať za šťastný. Snažiť sa však dosiahnuť permanentné šťastie bez ohľadu na okolnosti je jednoducho nerealistické.

unsplash.com

K tomu, aby sme šťastie dosiahli, je dôležité nevyhýbať sa širokému spektru emócií, a tie nemusia byť vždy len „dobré“. Ak sa však naučíme byť flexibilní a budeme akceptovať, že život so sebou občas prináša aj nepohodlie, naučíme sa hľadať v zážitkoch hlbší zmysel.

Práve ten je s pocitom šťastia významne prepojený. Zažívať občas krátkodobé stavy smútku či hnevu nemusí znamenať, že nemôžeme byť šťastní. Napríklad, ak človek nie je spokojný so svojím zamestnaním, zažíva stres a nepohodu, ženie ho to k tomu, aby si hľadal nové zamestnanie, ktoré ho bude viac napĺňať a v ktorom bude spokojnejší, a teda aj šťastnejší.

Nejedna štúdia popisovala prípady, kedy ľudia museli čeliť náročnej životnej traume. Po nej sa však zmenili a našli v sebe silu, aby stratu zmenili na svoju silnú stránku. Po zaťažkávajúcej situácii boli ľudia múdrejší a nadobudli väčšiu vnútornú silu. Tomuto fenoménu sa hovorí posttraumatický rozvoj.

unsplash.com

Vedci hovoria, že ku šťastiu vedú dve cesty, hedonistickáeudaimonická.

  • Hedonistická cesta sa drží filozofie, že na dosiahnutie šťastia je potrebné maximalizovať pôžitok, uspokojiť každú túžbu a potrebu, hľadať stále nové príjemné podnety a vyhnúť sa bolesti a nepríjemným zážitkom.
  • Eudamonická filozofia zas tvrdí, že by sme sa mali usilovať o vyššie dobro, a to prostredníctvom spravodlivosti, úprimnosti a dobrosrdečnosti. O dobro a šťastie sa človek musí usilovať vlastnými silami, a to tak, že sa naučí prekonať v živote aj tie najťažšie prekážky.

Je dôležité nevnímať šťastie ako stav, ale ako výsledok snahy o individuálny rast. Šťastie spočíva v schopnosti prijať fakt, že sme ľudia, máme svoje pozitíva a negatíva, silné aj slabé stránky, stále však máme možnosť rozvíjať svoj potenciál. V čom spočíva šťastie podľa vás?

Pozri aj: Z nápaditých kresieb tohto umelca vás zamrazí. Pripomenú vám, že to najväčšie šťastie sa nachádza v maličkostiach

sciencealert


Komentovať (0)